Ida Želinská

sociálna poradkyňa a spolumajiteľka TOTO! je galéria

Točiť (sociálnym) problémom ako kľukou, to láka: dostať na plátno bolesť ľudí, čo mali tú smolu, že nevedia, nemôžu, nechcú žiť dobre. Ukázať ich divákom, obnažiť ich. Sedím pred plátnom, pozerám na tie filmy a som bez fráz rada, že aj niekto okrem mňa/okrem nás odborníkov rozumie tým iným, zraneným ľuďom. A často rozumie lepšie. Teším sa na ten moment, keď sa (zvyčajne to býva v prvej tretine) zjaví múdry (a niekedy aj čestný či dobrý) odborník a hlavnému hrdinovi začne múdro pomáhať. No dobre, trochu preháňam, ale tak nejako to býva. Špina Terezy Nvotovej je iná. Vyhodila ma z kresla v kine, rozdráždila ma. A naozaj ma šokovala. Prskala som pred plátnom, šepkala som „všetkého priveľa, priveľa afektu, priveľa násilia... takto to predsa nefunguje“, ale ešte než sa film skončil, vedela som, že jednu vec scenáristka s režisérkou trafili presne: tú bezmocnosť odborníkov, ktorí so sociálnymi problémami, s niečím takým ťažkým, ako je znásilnenie, pracujú. To, ako veľmi neveríme svojim klientom ich šialené príbehy, ako tápeme v diagnostike, ako si nevieme vybrať z metód, ako ťažko bojujeme o rešpekt a ako ľahko sa ho vzdávame a radšej sa necháme vtiahnuť do siete apatie. Tie ženy, čo to napísali, zrežírovali a zahrali, tie mali fakt odvahu pozerať sa. Stojí za to ten film vidieť a po ňom... hm, premýšľať.