Kino-Ikon 2/17
(Asociácia slovenských filmových klubov, Vysoká škola múzických umení v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, Bratislava, 2017, 248 strán)

Nové číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze otvára štúdia Petry Hanákovej na tému povojnových previerok filmárov. V rubrike Studium sa nachádza aj text Tomáša Mészárosa Metódy interpretácie filmu, dejín a práva – spoločný menovateľ: Alexander Kluge, v ktorom autor prezentuje mnohorakosť interpretačných postupov na príklade Klugeho filmu Patriotka (1979). V aktuálnom vydaní Kino-Ikonu nájdete aj prepis diskusie o stredometrážnom filme Márie Rumanovej Hotel Úsvit, ktorú v máji 2017 viedla Mária Ferenčuhová v bratislavskom Kine Lumière. Rubrika Ad fontes prináša český preklad textu Roberta Benayouna O snových vizích ve filmu, ktorý vyšiel prvý raz v roku 1951 vo francúzskom časopise L’Âge du cinéma. Dva pohľady na tvorbu režiséra Andreja Tarkovského ponúkajú texty profesora Petrohradskej štátnej univerzity Igora Jevlampijeva, autora monografie Umelecká filozofia Andreja Tarkovského, a slovenského filmového teoretika a estetika Juraja Oniščenka. Pavel Branko reaguje v poznámke Za okrajom na film Györgya Kristófa Out a rubrika Filmové a literárne reflexie prináša napríklad texty o dokumentárnej tvorbe Heleny Třeštíkovej, spirituálnom filme, snímke Křižáček, ale aj o hongkonskej kinematografii po roku 1997. Súčasťou Kino-Ikonu je opäť aj kritický občasník študentov audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame.

Lucie Česálková (ed.):
Zpět k českému filmu: Politika, estetika, žánry a techniky
(Národní filmový archiv, Praha, 2017, 435 strán)

So zrýchlením projektu Digitálne reštaurovanie českého filmového dedičstva sa v Národnom filmovom archíve Praha končí prax vydávania monografických zborníkov ku každému spracovanému filmu. Rôznorodé súvislosti vzniku a pôsobenia ďalších klasických diel ponúka NFA v súhrnnom zborníku, v ktorom patrí prevažne jedna štúdia každému z týchto filmov: Takový je život (1929), Ze soboty na neděli (1931), Bílá nemoc (1937), Špalíček (1947), Dobrý voják Švejk (1956), Poslušně hlásím (1957), Ikarie XB 1 (1963), Postava k podpírání (1963), Starci na chmelu (1964), Adelheid (1969), Případ pro začínajícího kata (1969) a Adéla ještě nevečeřela (1977). Príspevky sú rozčlenené do oddielov Politická estetika, Populárna kultúra a žánrová kinematografia, Technika a estetika a Štýlotvorné a estetické funkcie scénografie, kostýmu a hudby. Záujem obišiel Krakatit (1948), k reštaurovanému dielu Jana Kříženeckého sa pripravuje samostatná monografia. Kniha obsahuje fotodokumentáciu a poznámkový aparát, bibliografiu a registre. Vyšla aj v anglickej verzii.

Lucie Česálková, Pavel Skopal (eds.):
Filmové Brno. Dějiny lokální filmové kultury
(Národní filmový archiv, Praha, 2017, 338 strán)

Takzvaná nová história kinematografie stavia aj na sociálnych kontextoch výskumu, pramenne ju zaujíma kultúrna skúsenosť a pamäť jednotlivcov. V českom prostredí priekopnícky a aj pre slovenský historický výskum inšpiratívny muzeálno-bádateľský projekt Filmové Brno zaznamenáva, ako dejiny spoluvytvárala filmová kultúra lokálnych biografov, ktorá pestrými sociálnymi reláciami prerastala do mnohodimenzionálnych spoločenských interakcií. Rovnomenný web k spomienkovým rozhovorom podľa pravidiel oral history sumarizuje prehľad kín (v medzivojnovom období tu bolo okolo 40 veľkých a malých kín) a ich programov. Pätnásť príspevkov zborníka skúma aj organizačné pomery, pozíciu premietača, divácky ohlas (dobový obdiv k nemeckej herečke Marike Rökk), vplyv cirkvi aj trampoty mladého publika so vstupným. Unikátny svojráz projektu je daný situovaním druhého najväčšieho mesta v niekdajšom Československu aj v Protektoráte Čechy a Morava – vždy v „outsiderskom“ závese za majestátnou Prahou, avšak so vzácne jedinečným česko-moravsko-nemecko-židovským koloritom.

dan, Peter Ulman