Kino Lumière v januári:

Veľké mená, skvelé filmy

Mám dvoch priateľov, ktorí neustále vysedávajú v kine. A zo zásady chodia len do Kina Lumière. Zbytočne im odporúčam aj iné tituly, program tohto kina im stačí. Prezrela som si januárovú ponuku a dala im za pravdu. Je mimoriadne bohatá. Lenže rozhodovanie je ťažké.

Keby som však studené januárové dni (aspoň dúfam, že nebudú jarné) mala stráviť v kine, tak rozhodne na filme Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ, a to nielen pre herecké výkony Romana Klosowského a Ivy Janžurovej, ale najmä preto, ako režisér dokázal normalizačnú bezvýchodiskovosť na jednej strane surovo, na druhej zasa s istou dávkou nadhľadu a humoru priblížiť cez tragikomické charaktery postáv a postavičiek. Nie náhodou sa v súvislosti s týmto filmom hovorilo o „estetike škaredosti“ a putoval do trezoru. Dočkal sa však slobody...

Z dielne kultového režiséra Davida Lyncha by som sa rozhodla pre Divokosť v srdci. Lynch je komplikovaný, často až príliš, ale majstrovstvo, s akým dokáže vmanipulovať do ľúbostného príbehu hororové prvky, je obdivuhodné. Robí to sofistikovane, bez príkras a porušuje všetko, čo sa len dá. Môžete si o ňom myslieť, čo chcete, ale vždy vás zasiahne, nahnevá a očarí. Jeho snímky doznievajú – vždy si z nich niečo odnesiete.

Persona veľkého Švéda Ingmara Bergmana je legendárna. Herecký koncert Liv Ullmann a Bibi Andersson, ktoré v spoločnej izolácii prežívajú každá inak osobnú krízu, je ukážkou perfekcionistického herectva. Snímka si vyžaduje od diváka značnú pozornosť. Prežiť s hrdinkami počiatočnú krízu, potom sa do jej spletitostí vcítiť a v závere dospieť ku katarzii nie je jednoduché. No stojí to za to.

Nebol by to Juraj Jakubisko, keby do filmu niečo nevpašoval. V roku 1979, po dlhšej nútenej odmlke, mu opäť dovolili nakrúcať. Scenár sa zdal jednoduchý – mladý muž chce postaviť dom, zasadiť strom a splodiť syna. Čo sa dá na tomto pokaziť? Nič. Len pri dôslednejšom sledovaní zistíte, že film Postav dom, zasaď strom je skrytou kritikou vtedajšej socialistickej spoločnosti. Neprišli mu na to. Čítajte medzi riadkami, veľa sa dozviete.

No a v nijakom prípade nevynechajte dielo bratov Tavianiovcov Cézar musí zomrieť. Shakespearova hra sa odohráva v autentickom prostredí jednej z najtvrdších talianskych väzníc. Samotní herci sú väzni. Tvorcovia popustili uzdu fantázii a vzniklo mimoriadne dielo, oscilujúce medzi fikciou a realitou, a hoci sa film označuje ako dokudráma, je skôr podobenstvom o sile umenia a ponižujúcom väznení.


odporúča filmová publicistka Emília Kincelová
FOTO: archív SFÚ