Spievankovo sa prespievalo do kín

Zábavné, pútavé, edukatívne a pokiaľ možno slovenské. Rodičia, ktorí vyrastali na Zlatej bráne, bežne riešia, čo pustiť deťom. Stačí si pozrieť internetové diskusie, kde sa miešajú odporúčania na staršie domáce formáty a zahraničné filmy či zábavné programy. V posledných rokoch sa v diskusiách čoraz častejšie objavuje cyklus hudobných filmov Spievankovo. Jeho piata časť prišla k divákom nielen na DVD nosičoch, ale aj cez kiná.

Piaty diel muzikálu o Spievanke (Mária Podhradská) a Zahrajkovi (Richard Čanaky) je venovaný povolaniam a hravým spôsobom učí deti, čo robiť, keď sa niekto zraní alebo keď horí, no snaží sa aj poukázať na to, že každé zamestnanie je dôležité a užitočné. „Piaty film je zo všetkých výpravne najbohatší a je v ňom viac ako 50 hercov, ktorí stvárňujú rozprávkové postavičky v krajine Spievankovo. V porovnaní s predošlými časťami sme sa snažili o posun v žánri. Je postavený ako rodinný muzikál, pri ktorom by sa mala zabaviť celá rodina. A máme naň veľa ohlasov, takže film zostáva v distribúcii aj po vydaní na DVD a je tu záujem o organizované detské predstavenia,“ hovorí pre Film.sk producent a vydavateľ Miroslav Čačík. Spievankovo 5 ako prvé zo série vstúpilo aj do kín, najprv 29. októbra exkluzívne do siete Cinemax a teraz ho už premietajú aj inde. „Uvedomujeme si, že obstáť na plátne v konkurencii kvalitných zahraničných detských diel s vysokým rozpočtom chce odvahu. Nabrali sme ju od detí z nášho okolia ešte počas strihových prác. Ich radosť z nového Spievankova prebila našu neistotu. Všetci fanúšikovia ho však očakávali hlavne na DVD. Nemohli sme ich sklamať a našli sme vlastný spôsob, ako film distribuovať. Cinemax nám dôveroval, umiestnil ho do svojej siete a výsledkom je viac ako 30-tisíc divákov, čo nás prekvapilo a potešilo,“ pokračuje Čačík. Podľa neho to odzrkadľuje aj ich kontinuálnu prácu s publikom nielen cez predošlé DVD, ale aj cez koncerty či CD albumy. „Pri prvom Spievankove bolo naším cieľom iba natočiť jednoduché klipy k detským piesňam, chceli sme len, aby deti, ktoré Spievanku a Zahrajka poznali dovtedy iba ako spevákov z CD, ich mohli aj vidieť a zatancovať si s nimi. Pri piatom Spievankove bol pre nás inšpiráciou rumunský detský film Veronika, ktorý sme si pamätali z detstva,“ približuje producent Spievankova 5, ktoré sa nakrúcalo napríklad v Stupave, na Donovaloch, v skanzene v Zuberci či v Hrušove.

Hoci nakrúcanie prebiehalo 19 dní, celková realizácia filmu trvala takmer dva roky. V snímke si zahrali okrem detských hercov aj známe mená, ako František Kovár, Csongor Kassai, Ján Gallovič, Monika Hilmerová či Lukáš Latinák. Scenár napísali Alžbeta Skalová a Máša Orogváni, autormi piesní sú Mária Podhradská a Richard Čanaky, hudobnú produkciu mal na starosti známy slovenský huslista a hudobník Stanislav Palúch, réžie sa ujala Diana Novotná. „Tvoriť pre detského diváka nie je jednoduché. Treba mať veľa skúseností z práce s deťmi a poznať ich zmýšľanie, nazeranie na svet. Ovládať, čo dokážu v ktorom veku zaspievať, čo zatancovať, akému jazyku rozumejú, ako si získať ich pozornosť a udržať si ju, čo majú radi a čoho sa boja. Veľmi dôležité sú v našej tvorbe piesne. Aby boli chytľavé, spevavé, skrátka, aby to boli detské hity. A popritom je dobré deti aj niečo naučiť, vniesť do deja edukatívny alebo mravný prvok,“ vysvetľuje Mária Podhradská, ktorá by chcela na základe námetu Spievankova 5 nacvičiť aj živý muzikál, a dodáva, že v zásuvke majú pripravené ďalšie námety.

Zo slovenskej tvorby pre malé deti vyšiel vlani v limitovanej edícii aj blu-ray Smejko a Tanculienka: Čáry Máry Fuk, séria pesničkových DVD Fíha tralala a pred koncom roku 2015 pripravila RTVS DVD Smajlihity s pesničkami z relácie Trpaslíci.

Zuzana Sotáková
FOTO: Tonada

Digitalizácia sa nekončí, ide sa ďalej

Národný projekt Digitálna audiovízia, zameraný na digitalizáciu slovenského audiovizuálneho dedičstva, sa skončil 30. novembra 2015. Neznamená to však koniec digitalizácie, pretože v archívoch Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a jeho partnera v tomto projekte Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) je množstvo diel, ktoré budú obe inštitúcie digitalizovať naďalej.

Udržateľnosť projektu potrvá päť rokov. „SFÚ sa zaviazal v každom ďalšom roku zdigitalizovať minimálne ďalších 50 objektov. Týka sa to hraných, animovaných, dokumentárnych aj spravodajských filmov,“ povedal Peter Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ. „Predpokladáme, že v rámci udržateľnosti bude ročne zdigitalizovaných 7 200 audio- a 950 videoobjektov,“ dodal Andrej Doležal, riaditeľ sekcie technickej realizácie RTVS. Výstupy projektu Digitálna audiovízia pri príležitosti jeho ukončenia prezentovali 17. decembra 2015 v bratislavskom Kine Lumière.

Proces digitalizácie predstavil na prezentácii Peter Csordás, expert na digitalizáciu a manažér kvality a kontroly SFÚ, na prípadovej štúdii filmu Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka. Do novovybudovaného digitalizačného pracoviska SFÚ prichádzajú filmy po laboratórnom procese z projektu systematickej obnovy a záchrany, ktorý ústav realizuje od roku 2004. Až po dôslednej diagnostike obrazovej a zvukovej stopy pristupujú odborní pracovníci k retušérskym prácam. Táto činnosť sa vykonáva veľmi dôkladne v nadväznosti na dobové dokumenty, prístupné vďaka informačnému systému SK Cinema. Veľmi nápomocné, niekedy dokonca rozhodujúce, sú autentické výpovede žijúcich zvukových majstrov a kameramanov, ktorí sú prítomní pri reštaurovaní filmov. Podstatné totiž je, aby každý zdigitalizovaný a zreštaurovaný film zodpovedal podobe, akú mal v čase svojho vzniku.

SFÚ v projekte zdigitalizoval 1 001 kultúrnych objektov, z toho 600 objektov tvoria spravodajské filmy, 198 animované, 158 dokumentárne a 45 hrané. Celkovo to predstavuje 900 kilometrov filmového materiálu, všetky objekty sú dostupné aj na DCP nosičoch na premietanie v digitálnych kinách. RTVS na svojom digitalizačnom pracovisku zdigitalizoval 60 649 objektov. Až 51 799 tvoria audioobjekty autentického folklóru a relácií ľudovej hudby na analógových nosičoch, slovesných relácií všetkých žánrov na magnetických nosičoch, historických zvukových dokumentov či objekty z hudobného fondu. Počet 8 850 predstavujú videoobjekty, konkrétne publicistické a dokumentárne diela a dramatické relácie.

Najväčší digitalizačný projekt v oblasti audiovízie na Slovensku bol podporený zo štrukturálnych fondov Európskej únie. SFÚ ho spolu s partnerom RTVS realizoval od roku 2011. Pôvodná výška nenávratného finančného príspevku 24 089 940,37 eura bola v októbri 2015 upravená na 20 883 676,22 eura, z toho v SFÚ na 13 221 891,76 eura a v RTVS na 7 661 784,46 eura. Na projekte pracovalo 77 pracovníkov v SFÚ a 52 v RTVS.

Simona Nôtová
FOTO: Miro Nôta