Martin Kaňuch

filmový publicista, šéfredaktor časopisu Kino-Ikon

Spisujem tento text ako chválu na istú podobu malého, vreckového filmového festivalu (VFF). Posledným impulzom na ňu sa stal uplynulý 14. ročník Prehliadky animovaného filmu v Olomouci (3. – 6. 12. 2015), hoci moje nadšenie z PAF-u trvá od prvej návštevy v roku 2009. Beriem ho ako obľúbenú koncoročnú odmenu, príklad progresívnej filmovej akcie. Bezpochyby najzaujímavejšie uzavretie festivalovej sezóny.

Na akomkoľvek VFF, hoci tu myslím hlavne na olomoucký PAF, ma fascinuje úroveň pružnosti a priebojnosti. Kľúčová je sila idey festivalu (svojím podtitulom sa PAF vlastne stále pýta na to najpodstatnejšie: čo je to animácia?), konzistentné nekonformné programovanie a neustávajúce hľadačstvo. Táto špecializovaná prehliadka sa zameriava na hraničné formy animácie (jedným z výkladov tejto hraničnosti je súťažná sekcia Iné vízie). V ďalších plánoch napríklad dôkladne mapuje teritórium avantgardného a experimentálneho filmu (tohto roku napr. filmy bratov Whitneyovcov, priekopníkov „analógovej prakomputerovej animácie“), dialogicky sa napája na súčasné vizuálne umenie i hudbu, skúša nové formy a miesta prezentácie pohyblivých obrazov.

PAF ako typ funkčného VFF dokáže ignorovať naháňanie čísel a predstavy o neustálom raste, hoci dnes ho už netvorí len decembrová olomoucká prehliadka. Tá zároveň nepodlieha aj u nás takému obľúbenému trendu „vylepšovania“ programu množstvom zábavných sprievodných podujatí. Je to cesta do Nového Času – rozptyľovania diváckej pozornosti a povrchnosti vnímania diel. Maximálny dôraz na výber, projekciu a uvedenie diel nakoniec príznačne doceňujú a následne propagujú už samotní tvorcovia. Čo môže byť pre PAF lepšou vizitkou ako rozhodnutie Martina Arnolda, jeho pravidelného hosťa, uviesť svoj film Soft Palate (2010) vo svetovej premiére práve v Olomouci? Dal mu prednosť pred Rotterdamom či Berlínom. „Festivaly v Benátkach alebo v Cannes a im podobné sa celkom nezmyselne ruvú o premiéry. Sú neskutočne arogantné. A čo ti poskytnú? Do Benátok by som nešiel, aby mi pred tlačovkou ponúkli mejkap od L’Oréalu.“

Koľko takých vyhranených VFF máme u nás?