Peter Kalmus

výtvarník

Nielen farmári, surfisti, ale aj organizátori hudobných festivalov, ktoré už, našťastie, majú v programoch aj filmové projekcie, sa už teraz pripravujú na leto, a tak bude moje filmové odporučenie návratom do letných mesiacov roku 1969. Nie, nepôjde o známy a kvalitný film Sladké hry minulého leta, ale o takmer neznámy film Čierna minúta v réžii Jozefa Medveďa. Skôr ako si pozriete jeho spracovanie scenára Hany Zelinovej, môžete si navodiť pohodovú atmosféru celosvetovo úžasných sixties, ktoré rezonovali aj v Československu, vypočutím dvoch skladieb pôvodnej slovenskej beatovej hudby. Ide o vynikajúcu skladbu Mariána Vargu s textom Jána Masaryka Čierna ruža, a aby sme ostali v lete, je to i pieseň legendárnej skupiny Deža Ursinyho The Beatmen Let’s Make a Summer.

Dôvodov, prečo som sa rozhodol práve pre film Čierna minúta, je niekoľko. To dielo považujem za pomerne kvalitné a svojím spôsobom aj rozkošné, ak sa to dá napísať o letnej dráme. Ako výtvarníka ma zaujala inšpiratívna vizuálna stránka filmu, kameraman Alojz Hanúsek pôsobivo umocňoval celý príbeh. Detailný záber, v ktorom mladá pôvabná slečna stláča kovovú kľučku, je až nástojčivo zmyselný. Za kvalitnú hudbu vo filme považujem takú, ktorá sa dá počúvať aj samostatne, a Čiernu minútu taká muzika (autor Svetozár Stračina) sprevádza.

Doba, v ktorej film vznikol, je v ňom zachytená takmer dokumentárne, od detailov dlažby cez dopravné prostriedky až po fragmenty exteriérov Bratislavy. V jednej z epizódnych úloh sa v tom filme objaví aj môj, žiaľ, už pár rokov nebohý, košický priateľ Pavol Varga. A ako neherec sa tam objavil celkom náhodou a spontánne. Hlas mu prepožičal Karol Čálik (zaujímavou zhodou náhod boli obaja sympaticky ryšaví). Ešte pár rokov po natočení dokázal Pali rozprávať o detailoch celé hodiny. Paradoxne, on ako pacifista a košický hipisák hrá vo filme agresívneho chuligána. Situácie z príjemnej výroby filmu ho tak dokonale inšpirovali, že si v malom domčeku kúsok od vtedajšieho legendárneho hotela Hutník ihneď zriadil klubovňu. Nie kulturistickú, bola na počúvanie západnej rockovej hudby a celú miestnosť otapetoval rôznymi plagátmi, rovnako ako v tej činkárni z filmu, kde si môžete všimnúť aj pár dobových filmových plagátov. Napriek tomu, že predstaviteľ boxera z červenej aerovky je už dlhšie vo večných loviskách, dovolím si svoju spomienku na Čiernu minútu venovať práve jemu, a to aj napriek tomu, že jedna z hlavných predstaviteliek so zaujímavým menom Mária De Riggová mala nedávno jubileum.

Pri podobných starých filmových dielach mám pri určitých scénach rád pôsobenie rozmanitej imaginácie. Napríklad pri jazde muža na bordovej motorke Jawa sa mi ihneď v spomienkach vybaví krúžiaci motorkár z geniálneho filmu Federica Felliniho Amarcord. Keď sa v Čiernej minúte zjaví chlipný fotograf, snímajúci eroticky príťažlivú Katku, som spomienkami v jednom z najlepších filmov celých dejín kinematografie 20. storočia – vo Zväčšenine Michelangela Antonioniho. Prípadne zablúdim do Felliniho Sladkého života.

Neobľubujem pozeranie hodnotných filmov na monitore počítača alebo na televíznej obrazovke, hoci to ponúka možnosť pozrieť si určité pasáže opakovane. Ak budete počas sledovania Čiernej minúty potrebovať rozptýlenie, odporúčam si pozrieť svojím spôsobom klip s názvom Beatmen – ’66 Slovak Bikini Beat Blast!, ktorý zážitok určite umocní a dotvorí. Časť z neho bola nakrútená na nádvorí SNG s roztomilým moderovaním Jula Satinského, v pozadí sa na chvíľku objaví bronzové súsošie Milenci od Alexandra Trizuljaka.