Slovenská kinematografia a rok 2016

V januárovom vydaní Film.sk bilancujeme slovenskú filmovú tvorbu v roku 2015, no zaujíma nás aj to, čo môžeme očakávať v roku 2016. Aké budú témy, o ktorých by sa v súvislosti so slovenskou kinematografiou malo hovoriť a ktoré by sa mali riešiť. Preto sme sa rozhodli osloviť zástupcov inštitúcií, profesijných a záujmových združení z oblasti slovenskej audiovízie s otázkou: Aké sú vaše očakávania v súvislosti so slovenskou kinematografiou v roku 2016 a v ktorých oblastiach by ste v porovnaní s rokom 2015 uvítali jej posilnenie, zmeny alebo úpravy (prípadne plánujete niektoré zmeny iniciovať)? Tentoraz sa teda rubrika Téma skladá z anketových odpovedí.
 

Martin Šmatlák,
riaditeľ Audiovizuálneho fondu

Verím, že slovenská kinematografia si v roku 2016 udrží vzostupný trend rozvoja – tak kvalitatívny, ako aj v oblasti návštevnosti slovenských filmov, ich sledovanosti v televíznom vysielaní či šírení inými distribučnými cestami doma i vo svete. Veľmi dôležité bude udržať jej hlavné zázemie verejných financií z Audiovizuálneho fondu aj z RTVS. A zároveň presvedčiť verejnosť o tom, že slovenské filmy nie sú iba sociálnou „depkou“ pre niekoľko zarytých cinefilov. Prispieť k tomu by mala výročná prehliadka slovenského filmu, systematická propagácia slovenskej kinematografie doma i v zahraničí, ako aj cielená podpora návštevnosti slovenských filmov, ktorú prvý raz otestujeme začiatkom roka 2016. Vo fonde plánujeme niektoré úpravy v procese hodnotenia žiadostí ako príspevok k „večnej téme“ práce odborných komisií. Teším sa aj na diskusie o stratégii rozvoja slovenskej audiovízie a uvítal by som takú úpravu pravidiel, ktorá by otvorila reálne možnosti pre neštátne investície do slovenského filmového priestoru.


Marek Leščák,
prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie

V prvom rade prajem v roku 2016 všetkým filmárom veľa nápadov a energie, aby dotiahli svoje projekty do úspešného konca a tešili sa z priaznivých ohlasov u divákov aj kritiky. Želal by som si, aby sa rozdrobená filmárska obec spojila pre spoločný cieľ a tým by malo byť budovanie audiovizuálneho prostredia, v ktorom by filmy vznikali v dôstojných podmienkach, boli kvalitne prezentované a náležite odborne reflektované. SFTA sa v rámci Týždňa slovenského filmu pokúsila vytvoriť priestor, kde sa živé diskusie o kvalite a smerovaní slovenskej kinematografie v roku 2015 uskutočnili, a verím, že budú ešte intenzívnejšie pokračovať aj v roku 2016.


Ivo Brachtl,
predseda výboru Slovenskej asociácie producentov v audiovízii

Tešia nás úspechy slovenských filmov na festivaloch a máme záujem podporiť aktivity Audiovizuálneho fondu, ktoré smerujú k zvýšeniu umeleckej úrovne filmov súčasne so zvýšením ich komunikatívnosti, a podieľať sa na nich.

Tak ako SAPA iniciovala vznik AVF a zmluvy so štátom a podieľala sa na ňom, chceme aktívne participovať na zásadnom znížení hranice na získanie podpory zo systému podpory audiovizuálneho priemyslu tak, aby boli tieto prostriedky dostupné aj pre slovenských producentov audiovizuálnych diel.

Chceme zároveň aktívne podporovať presadenie zvýšenia koncesionárskych poplatkov v zákone tak, aby zmluva so štátom plnila funkciu výhradného čerpania prostriedkov na výrobu slovenských audiovizuálnych diel v nezávislom prostredí. Takisto sa treba zamerať na ďalšie formy a nástroje podpory účinného uvádzania slovenských filmov v kinách a vo verejnoprávnej televízii vrátane systémových zmien, ktoré zabezpečia zvýšenie uvádzania filmov nezávislých producentov a filmov Slovenského filmového ústavu.


Zuzana Mistríková,
prezidentka Asociácie nezávislých producentov

Pre slovenskú kinematografiu je dôležitá kvalita prostredia, v ktorom tvorcovia filmy realizujú, pretože to má na kvalitu kinematografie v konečnom dôsledku zásadný dosah. ANP považuje za zásadné prehodnotiť v roku 2016 nastavenie systému podpory audiovizuálneho priemyslu, ktorý dnes akceptuje len projekty s rozpočtom nad 4 milióny eur, čím automaticky vylučuje všetky domáce produkcie. V kontexte nastavenia obdobných mechanizmov v okolitých krajinách sa slovenskí producenti stávajú partnermi, ktorí ťahajú za kratší koniec a sami sú často nútení migrovať so svojimi produkciami do okolitých krajín.

V dialógu s AVF sa bude naša asociácia snažiť zjednodušovať procesy – aj hľadaním priestoru na možnosť „automatických“ podpôr (zatiaľ aspoň v rámci zákona – t. j. v hodnotiacich mechanizmoch), zvýšiť kvalitu hodnotenia projektov a analýzou výsledkov prvých piatich rokov podpory fondu sa pokúsiť nastaviť jasnejšie priority v jednotlivých oblastiach a optimalizovať procesy tam, kde je to možné.

V prípade RTVS budú producenti stáť na strane vysielateľa v snahe o stabilizáciu jeho financovania – inak bude napriek snahe aktuálneho manažmentu stále mnoho filmových projektov, ktoré nebudú môcť získať televízneho partnera. Zároveň by sme chceli iniciovať diskusiu o problematike dane z pridanej hodnoty v koprodukčnom vzťahu medzi producentom a RTVS, ktorá dnes uberá šestinu z verejných zdrojov určených na produkciu.


Peter Kot,
člen Rady Únie filmových distribútorov SR

Slovenská kinematografia má v súčasnom období také podmienky na svoj rozvoj (podpora vývoja a realizácie diel, distribúcie, podpora kín a dokonca podpora uvádzania slovenských filmov v kinách), aké za posledných 20 rokov nemala. Preto sú moje očakávania na rok 2016 tie najvyššie. Očakávam presun väčšieho počtu filmových diel z kategórie vývoja do kategórie realizácie, väčší počet koprodukčných projektov, kde bude slovenská majorita dominantná, aspoň jeden film podobný titulom 38, Rytmus: Sídliskový sen, Kandidát, ktorý dokáže, že návrat slovenského diváka k slovenskému filmu je trvalý jav, a potom návaly divákov v slovenských kinách, aby sme sa priblížili k stavu, že každý obyvateľ Slovenska pôjde aspoň raz ročne do kina.


Jozef Valachovič,
predseda Združenia prevádzkovateľov kín

Kiná na Slovensku si za posledných 25 rokov prešli strastiplnou cestou, ktorá pre niektoré z nich znamenala aj koniec ich existencie, a tie, ktoré si napokon našli priestor na uskutočňovanie verejných projekcií, zastihla zmena technológie a prechod na premietanie z digitálnych nosičov. Viaceré to však v rámci svojich možností nezvládli. Úbytok bol obrovský, veď len v roku 1990 sa na ustanovujúcom sneme nášho združenia zaregistrovalo takmer 1 200 slovenských prevádzkovateľov kín, teraz máme aktuálne okolo 80 členov. Ak by sa dalo do budúceho obdobia počítať s tým, že trend nastúpený vo finančnej podpore na nákup digitálnej technológie a modernizáciu slovenských kín prostredníctvom dotácií z Audiovizuálneho fondu bude pokračovať, sú naše očakávania pomerne vysoké. Je predpoklad, že postupne bude ubúdať žiadostí o dotácie na digitalizáciu podľa štandardov DCI, pretože tí, ktorí chceli digitalizovať, to už urobili, pribúdajú však žiadosti na modernizáciu kín, pre ktoré bola digitalizácia prvoradá a teraz chcú modernizovať vnútorné priestory kinosál a zvýšiť komfort a pohodlie pre divákov. Veď naším spoločným cieľom v celom audiovizuálnom prostredí je ich spokojnosť.


Emília Kincelová,
členka výboru Klubu filmových novinárov

Rok 2015 už bol relatívne sľubný, ale v roku 2016 by som očakávala ešte väčšiu žánrovú pestrosť. Neustále mám pocit, že nedokážeme adresnejšie reflektovať našu súčasnosť. Tvorcovia sa jej síce dostatočne venujú, no, žiaľ, v centre ich pozornosti sú väčšinou hrdinovia pohybujúci sa na okraji spoločnosti. Tém je neúrekom: korupcia, nedodržiavanie zákonov, nezamestnanosť, byrokracia, xenofóbia. Ak by sa tieto neduhy prezentovali na osude bežných ľudí, ako im poznačia a znepríjemnia život, mali by väčšiu účinnosť ako kritika v novinách. Veľa tvorcov však radšej siaha po témach o outsideroch. Dve tretiny našej populácie sa však nepohybujú na okraji spoločnosti, ale s týmito problémami neustále zápasia. Chýba satira a veseloherný žáner, ktoré nemajú u nás veľkú tradíciu, ale raz treba začať. Čomu by som venovala väčšiu pozornosť, je výchova scenáristov, lebo ako vidieť, režisérske, kameramanské a herecké zázemie sa už zdá dostatočne zrelé.

spracoval Daniel Bernát