Rozmarné leto podľa Juraja Herza

V rubrike TV tip predstavujeme staršie slovenské filmy zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime televízny film Juraja Herza Sladké hry minulého leta (1969), ktorý v septembri uvedie RTVS na Dvojke.

Vo filmografii režiséra Juraja Herza nájdeme množstvo adaptácií literárnych predlôh. Koniec-koncov, aj jeho skvelý Spalovač mrtvol z roku 1968 vznikol podľa rovnomennej novely Ladislava Fuksa. O rok neskôr si ako predlohu pre svoj ďalší projekt zvolil scenár Alty Vášovej Sladké hry minulého leta, inšpirovaný Maupassantovou poviedkou Muška. Príležitosť zrealizovať ho do podoby farebného filmu poskytla Herzovi Československá televízia Bratislava. 

Príbeh sa odohráva v 70. rokoch 19.storočia a zachytáva päticu bohémskych priateľov, ktorí unikajú z meštiackej každodennosti na letnú chatku pri rieke Seina (vo filme ju nahrádza Dunaj), popíjajú tam absint a oddávajú sa ľahkovážnym hrám. Do ich spoločnosti zavíta mladá Muška, ktorá ich očarí svojou krásou a čistotou. A keď napokon otehotnie, všetci sa dohodnú na kolektívnom otcovstve...

Scenáristka filmu dotvorila dejovú líniu spojenú s Muškou o scény na mestskej periférii, čím posilnila spoločenský kontrast medzi ňou a mužskou partiou, ktorá ju obklopuje. Cez týždeň vedie dievča bezútešný život v meste, tvrdo drie v práčovni a býva v neútulnej izbici. Cez víkend však žiari šťastím v kulise slnečného dňa pri vode.

Obrazovú koncepciu filmu charakterizujú odkazy na impresionistické maľby, čo je zásluha režiséra Herza a kameramana Doda Šimončiča, ale aj kostýmového výtvarníka Milana Čorbu. Atmosféru letného voľnomyšlienkarstva pomáha dokresliť herecká zostava, ktorej dominujú Jana Plichtová (Muška), František Velecký (Rotschild), Milan Lasica (Barón), Július Satinský (Flamengo), Peter Debnár (Goya) a Ľubomír Záhon (Tomáš). 

Väčšina dobových recenzií vyzdvihuje najmä osobitú vizuálnu stránku snímky, ktorá údajne prevláda nad príbehom. V denníku Prácaz 3. februára 1970 sa však objavila aj kritika diváčky z Galanty, podľa ktorej mal byť film uvádzaný radšej v kine, pretože bežný televízny divák nemôže niektoré motívy pochopiť.

Pre Janu Plichtovú boli Sladké hry minulého letafilmovým debutom a v čase natáčania bola študentkou psychológie.„Bolo to leto 1969, teda prvé leto po okupácii. Politika normalizácie vtedy už víťazila nad statočnosťou a odhodlaním ubrániť si slobodu a dôstojnosť. Nakrúcalo sa pol roka po upálení Jana Palacha. No a pri nakrúcaní, ktoré akoby spadlo z jasného neba, som zažila celkom iný svet – ilúziu ľahkosti bytia, atmosféru zábavy a roztopaše. A pritom sa sťahovali mraky nad samotnými tvorcami tohto rozmarného, hravého leta,“ uviedla Plichtová v rozhovore pre Sme. Osud filmu bol podľa nej spletitý, až tragikomický. Najprv sa vraj vedeniu televízie páčil a zaslali ho aj na veľký festival do Monte Carla, ale keď do televízie nastúpil nový riaditeľ, označil Sladké hryza škandalózne. Na uvedenom festivale sa však snímka úspešne odprezentovala, získala tam dokonca Grand Prix a Zlatú nymfu za kameru. 

Domáce publikum si ju nemohlo veľmi užiť. Premiéru mala v roku 1970, no neskôr ju zakázali. Samozrejme, po revolúcii sa medzi divákov dostala nielen prostredníctvom televízie, ale premietala sa aj na veľkom plátne. A zaslúži si pozornosť aj v septembrovom vysielaní Dvojky.

Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969)     
Dvojka RTVS, 7. 9. 2019

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
foto: archív SFÚ/Eduard Hollý