Európske novinky, slovenské dokumenty aj portugalská kinematografia

V Piešťanoch sa od 10. do 15. 9. uskutoční už 14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. V desiatich sekciách prinesie vyše sedemdesiat celovečerných filmov z celého sveta s dôrazom na európsku produkciu a slovenskú dokumentárnu tvorbu. Tento rok bude bohato zastúpená aj portugalská kinematografia a filmy s témou kolektívnej pamäti i s príchuťou nádeje.

V hlavnej súťaži celovečerných hraných filmov Meeting Point Europe, ktorá je výberom toho najlepšieho za ostatný rok, sa ocitlo desať titulov. Snímky High Liferežisérky Claire Denis a FavoritkaYorgosa Lanthimosa môžu už diváci poznať z bežnej kinodistribúcie. Okrem nich sa do súťaže dostala dráma z prostredia vojenského konfliktu na Ukrajine Donbasv réžii Sergeja Loznicu, nový film Françoisa Ozona Z milosti Božej,odkrývajúci zneužívanie detí katolíckym kňazom v Lyone vo Francúzsku, alebo životopisný film Juliana Schnabela Pri bráne večnosti, v ktorom hrá Willem Dafoe Vincenta van Gogha.V autobiografickej snímke britskej filmárky Joanny Hogg The Souvenirstvárňujú hlavné úlohy matky a dcéry Tilda Swinton a jej dcéra Honor Swinton-Byrne.Dráma Špinavý Bohholandskej filmárky Sache Polak zachytáva mladú matku, ktorej surový útok kyselinou navždy poznačil život.Tajomstvá karibských rituálov voodoo odhalí francúzska mysteriózna dráma režiséra Bertranda Bonella Zombi Child.KomédiaDiamantinoautorskej dvojice Gabriel Abrantes a Daniel Schmidt rozpráva o vyhasnutej futbalovej hviezde, ktorá hľadá stratený talent aj osudovú lásku. Vznikla v širšej koprodukcii európskych aj mimoeurópskych krajín podobne ako triler Monosbrazílskeho režiséra Alejandra Landesa, ktorý prináša vizuálno-hudobný zážitok z prostredia amazonského pralesa, kde pôsobí skupinka detských povstaleckých vojakov.

Domáce celovečerné dokumenty budú na festivale súťažiť v sekcii Cinematik.doc. Skúsenostiam slovenských humanitárnych pracovníkov, ktorí prišli pomáhať do Mosulu v Iraku, ale aj tamojším obyvateľom, ktorí sa snažia z mesta ujsť, sa venuje dokument Juraja Mravca ml. Stratený domov. Režisérka Katarína Farkašová sa vo filme Švédi z osadyzamerala na trojicu rómskych detí zo Slovenska, ktoré si adoptovali švédski rodičia. Osobnosť a podnikateľské aktivity Tomáša Baťu skúma vo svojej novinke BATAstoriesrežisér Peter Kerekes. Dotkne sa pri tom aj témy súčasného globálneho kapitalizmu. Snímka Terezaje poctou režiséra Petra Gašparíka jeho mame, ktorú spoznávame nielen ako uznávanú prekladateľku a tlmočníčku, ale aj cez jej vzťah k hendikepovanej dcére. V súťaži Cinematik.doc budú aj tituly Skutok sa stal(r. Barbora Berezňáková) a Svetozár Stračina(r. Pavol Barabáš), ktoré sa v septembri dostávajú do tunajšej kinodistribúcie.

V novej festivalovej sekcii Žiť znamená zabúdať si diváci budú môcť pozrieť filmy, ktoré hovoria o zabúdaní najmä na úrovni kolektívnej pamäti. „Dokumentárna esej African Mirrorreflektuje tvorbu Reného Gardiho, ktorého filmy o Afrike deformovali pohľad niekoľkých generácií na tento kontinent. Film natočil švajčiarsky režisér Misha Hedinger, ktorý bude aj jedným z čestných hostí festivalu,“prezrádzajú organizátori. „Účasť prisľúbil aj kolumbijský režisér Manuel Correa, tvorca snímky La forma del presente, ktorá skúma, ako sa Kolumbia vyrovnáva s následkami pol storočia trvajúcej občianskej vojny.“ Sekcia uvedie aj dokumenty Waldheimʼs Waltzer(r. Ruth Beckermann), Bisbee ʼ17(r. Robert Green), Flotten(r. Marcus Lindeen) a hrané filmy MS Slavic 7(r. Sofia Bohdanowicz, Deragh Campbell) a El Rey(r. Alberto San Juan, Valentín Álvarez). Novou je aj sekcia Nádej, ktorá prinesie filmy s príchuťou optimizmu, a sekcia Cesty slávy, zostavená z oceňovaných festivalových titulov.

Pre začínajúcich dokumentaristov je naplánovaný workshop DOX IN VITRO, ktorý im ponúkne okrem prednášok aj priestor na konzultácie s odborníkmi. Tento rok sa na ňom zúčastnia dánsky producent Ove Rishøj Jensen, srbská dokumentaristka Mila Turajlić, nemecký strihač a scenárista Tom Ernst a slovenský programový dramaturg a manažér Ondrej Starinský.

Sekcia Pod lupou bude zameraná na portugalskú kinematografiu a samostatne festival predstaví portugalského režiséra a scenáristu Joãa Pedra Rodriguesa, ktorý do Piešťan zavíta a bude mať i masterclass. Cinematik uvedie jeho päť celovečerných hraných titulov: Prízrak,Odete, Zomrieť ako chlap, Vlani v Macau, Ornitológ. Rodrigues sa zameriava na zobrazovanie ľudských túžob a vášní, ktoré sú často až na hranici posadnutosti, odvážne pracuje s ľudskou nahotou a venuje sa témam ako homosexualita a transsexualita. 

V programe nebude chýbať polnočná sekcia Za hranicou kultu, ktorej témou sú filmové čarodejnice a ženské hrdinky obdarené nadprirodzenými silami a schopnosťami. Diváci sa môžu tešiť napríklad na novinku Petra Stricklanda Také krásne šaty,na drámu britskej filmárky zambijského pôvodu Rungano Nyoni I Am Not a Witch, ale aj na hororovú klasiku Daria Argenta Suspiriači na Vávrov film Kladivo na čarodějnice.

Otváracou snímkou Cinematiku bude novinka Richarda Linklatera Whereʼd You Go, Bernadette. 

Jaroslava Jelchová

Digitálne kino 1955 – 1975

Slovenský filmový ústav (SFÚ) pripravil dlhodobú prehliadku filmov, ktoré digitálne reštauroval. Prehliadka Digitálne kino 1955 – 1975 bude prebiehať vo Filmotéke Kina Lumière v Bratislave od septembra 2019 do júna 2020. Prvý program s názvom 1955 – 1958 je naplánovaný na 23. 9. 

V celosezónnej prehliadke sa raz do mesiaca uskutoční program, ktorý predstaví z digitálnych kópií najmä dokumentárne, ale aj animované či reklamné filmy z rokov 1955 až 1975. Všetky vybrané kinematografické diela digitálne reštauroval Slovenský filmový ústav, či už výberovo, čiastočne, alebo úplne, a budú uvedené v desiatich chronologicky komponovaných programoch. Cieľom prehliadky je predstaviť diela v ich digitálne reštaurovanej podobe, pričom viaceré z nich uvidí takto verejnosť v kine vôbec po prvý raz. 

Jedným zo zámerov Filmotéky, programovej zložky Kina Lumière, je uvádzanie filmov z ich pôvodných nosičov, pokiaľ je to možné. Orientáciou programu na filmy zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ sa tieto filmy premietajú najmä z 35 mm kópií. V ére digitálneho kina sa však pre inštitúcie filmového dedičstva stala digitalizácia kinematografických diel nevyhnutnosťou. SFÚ vybudoval a sprevádzkoval digitalizačné pracovisko na digitalizáciu audiovizuálnych diel z 35 mm a 16 mm filmových pásov v polovici roku 2014. Odvtedy na ňom digitalizuje a digitálne reštauruje slovenské audiovizuálne dedičstvo. Stalo sa to vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, Prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. 

Predmetom digitalizácie a digitálneho reštaurovania sú kinematografické diela a nie samotné filmové pásy, prípadne magnetické zvukové pásy, ktoré do digitalizačného procesu vstupujú. Avšak iba ich uchovávanie a filmová obnova umožňuje pokračovať vo filmových premietaniach a takisto to umožňuje digitalizáciu kinematografických diel a ich projekcie v súčasných digitálnych kinách.

Marián Hausner (riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ)
foto: SFÚ/Štefan Komorný