V tomto roku máme ďalšieho úspešného uchádzača o podporu vývoja projektov: v rámci Výzvy EACEA 23/2018, Podpora vývoja balíkov projektov, získala spoločnosť Punkchart films 105 000 eur. Srdečne gratulujeme!

V septembri je jediná uzávierka v rámci programu Kreatívna Európa –MEDIA, ide o výzvu EACEA 27/2018, Distribúcia – automatická podpora. Proces podávania žiadostí zostáva rovnaký (výkaz návštevnosti za rok 2018 je súčasťou žiadosti a potvrdzuje ho národný korešpondent, v tomto prípade Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky).

vs

Česko-slovensko-ukrajinský film Pomaľované vtáča režiséra Václava Marhoula vybrali do hlavnej súťaže 76. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Benátky (28. 8. – 7. 9.). Ocitol sa tak v spoločnosti ďalších 20 filmov, medzi ktorými sa nachádzajú aj novinky režisérov, ako sú Hirokazu Koreeda, Roy Andersson, Pablo Larraín, Steven Soderbergh či Roman Polanski. Marhoul sfilmoval románovú predlohu pôvodom poľského spisovateľa Jerzyho Kosińského. Ide o vojnový príbeh židovského chlapca, ktorého posielajú rodičia k tete na vidiek, aby ho ochránili. Teta však nečakane zomrie a chlapec ostáva sám v nepriateľskom svete. Slovenskými koproducentmi filmu sú spoločnosť PubRes a RTVS, jeho vznik finančne podporil aj Audiovizuálny fond. Po svetovej premiére v Benátkach sa Pomaľované vtáča predstaví aj na Medzinárodnom filmovom festivale Toronto (5. – 15. 9.), kde ho vybrali do sekcie Special Presentations.

Na benátskom festivale má Slovensko zastúpenie aj v súťažnej sekcii Orizzonti, ktorá prezentuje diela odrážajúce nové trendy v používaní výrazových prostriedkov. Ide o krátky animovaný film SH_T HAPPENS Davida Štumpfa a Michaely Mihályi, ktorý vznikol v česko-slovensko-francúzskej koprodukcii. V rámci festivalu sa koná aj 6. ročník podujatia určeného pre filmových profesionálov Venice Gap-Financing Market (30. 8. – 1. 9.), kde sa dostali dve pripravované slovenské minority: Šarlatán Agnieszky Holland a animovaná snímka Michaely Pavlátovej Moje slnko Maad.

jj

Slovinská kinematéka v Ľubľane uvedie na prehliadke Dni česko-slovenského filmu (10. – 12. 9.) tri slovenské celovečerné tituly: Vtáčkovia, siroty a blázni (r. J. Jakubisko, 1969), Sedím na konári a je mi dobre (r. J. Jakubisko, 1989) a Slnko v sieti (r. Š. Uher, 1962). Súčasťou programu bude aj blok krátkych snímok nazvaný Stopy experimentu v slovenskom krátkom filme. Tvoria ho tituly Voda a práca (r. M. Slivka, 1963), Prišiel k nám Old Shatterhand (r. D. Hanák, 1966), Hr. Peklo (r. V. Kubenko, 1967), Križovatky (r. L. Kudelka, 1965), Fotografovanie obyvateľov domu (r. D. Trančík, 1968), 6,2 (r. M. Černák, 1972) a Oko (r. J. Bindzár, 1968). 

Film z roku 1970 Majstrovstvá sveta uvedú v La Cinémathèque du Documentaire v Paríži v rámci programového cyklu Plus vite, plus haut, plus fort (12. 9. – 20. 12.), ktorý je venovaný dokumentárnym filmom s tematikou športu. Prvá projekcia snímky, ktorá zachytáva MS 1970 v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách, sa uskutoční 21. 9. za účasti režiséra Milana Černáka a strihačky filmu Margity Černákovej.

jj

V Bratislave sa v dňoch 23. až 25. 9. uskutoční workshop MIDPOINT Intensive SK, ktorý je zameraný na analýzu scenárov celovečerných hraných filmov vo vývoji. Vybrané projekty bude zastupovať tvorivý tím v zložení scenárista – producent a okrem skupinových diskusií bude priestor aj na individuálne konzultácie s lektorom, česko-macedónskym režisérom, scenáristom, dramaturgom a strihačom Ivom Trajkovom. „Intensive SK je relatívne krátky, ale veľmi účinný modul, ktorý prináša niekoľko výhod: jeho dostupnosť súvisí s tým, že lektora prinášame priamo k účastníkom, nemusia za ním vycestovať oni, nespornou výhodou je aj to, že workshop prebieha v slovenčine, resp. češtine, a v neposlednom rade je veľkou devízou, že projekty sa konzultujú s lektorom, ktorý pracuje medzinárodne, no napriek tomu rozumie ich lokálnym obsahovým špecifikám,“ uviedla vlani za MIDPOINT Katarína Tomková. Tento typ programu sa koná od roku 2012 a jeho partnerom je aj Slovenský filmový ústav. Z filmov, ktoré už poznáme z kín, si ním v štádiu projektu prešla napríklad Piata loď (r. I. Grófová).

V septembri sú zároveň uzávierky na prihlasovanie do ďalších medzinárodných programov MIDPOINT-u. Jedným z nich je program Feature Launch, ktorý je venovaný prvým a druhým celovečerným filmom a zameriava sa na vývoj projektu a scenára, ale aj na možnosti financovania a koprodukcie filmu. Zúčastniť sa na ňom môžu tvorivé tímy v zložení scenárista, režisér a producent, je to však súčasne i platforma na vzdelávanie dramaturgov. Projekty do programu Feature Launch sa dajú prihlasovať do 13. 9. 2019, uzávierka pre prihlasovanie dramaturgov je 27. 9. 2019. Prvý workshop tohto programu sa uskutoční v januári budúceho roka v rámci medzinárodného koprodukčného trhu When East Meets West v Terste, druhý sa bude konať v apríli 2020 na Slovensku, tretí v júli v Karlových Varoch, kde sa v rámci filmového festivalu uskutoční prezentácia projektov a ten najlepší získa cenu 10 000 eur, a štvrtý, doplnkový workshop pre producentov bude v januári 2021 v Terste, opäť v rámci koprodukčného trhu When East Meets West.

Aktuálnu uzávierku (13. 9.) má aj jednorazový program MIDPOINT Writers’ Room, ktorý slúži na zdokonaľovanie scenáristických schopností v oblasti televíznych seriálov. Pre účastníkov workshopu, ktorý sa bude konať v novembri v Prahe, sú pripravené prednášky, praktické cvičenia v písaní scenárov aj simulácia tzv. writers’ room. Viac informácií nájdete na www.midpoint-center.eu.

dan

Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond organizujú 29. 9. slávnostné vyhlásenie výsledkov jubilejného, 30. ročníka národných cien Igric za najvýznamnejšie tvorivé činy v oblasti filmovej a televíznej tvorby. Igrice sa udeľujú v siedmich kategóriách a v ôsmich kategóriách sa vyhlasujú držitelia tvorivých prémií. Pri príležitosti jubilea najstaršieho filmového ocenenia na Slovensku odovzdajú tentoraz okrem Igrica za celoživotný prínos tunajšej kinematografii i mimoriadnu cenu Igric. Ocenenie vzniklo už v roku 1966 a pri jeho zrode stáli osobnosti kinematografie, ako boli Martin Slivka (ktorý ho aj pomenoval), Štefan Uher či Stanislav Barabáš. Po troch ročníkoch (1967, 1968, 1969) bol však Igric zrušený pre politické postoje slovenského Filmového a televízneho zväzu, ktorý cenu udeľoval a ktorý ministerstvo vnútra zakázalo. Udeľovanie sa obnovilo až v roku 1993. V doterajšej histórii Igricov sa odovzdalo 134 trofejí 107 slovenským filmárom a audiovizuálnym tvorcom za 111 filmov a diel. Medzi laureátmi cien sú napríklad Ladislav Chudík, Emília Vášáryová, Milan Lasica, Dušan Hanák, Juraj Jakubisko, Martin Šulík a mnoho ďalších osobností. Súčasťou slávnostného večera 30. ročníka Igricov bude aj udeľovanie Cien slovenskej filmovej kritiky.

SFZ/red

Do súťaže vo videotvorbe pre začínajúcich tvorcov vo veku 12 až 26 rokov RECfruit bolo spomedzi prihlásených prác vybratých 48 krátkych videí na zadanú tému Bola to náhoda?. Tucet najlepších sa dostal do užšieho výberu, ktorému sa porota v zložení režisér Peter Bebjak, kameraman a producent Ján Meliš, kameraman Tomáš Sysel, filmový kritik a publicista Peter Konečný, videošpecialista Ladislav Bóna a moderátor a novinár Patrik Herman venovala podrobnejšie. Tri filmy napokon ocenila. Na prvom mieste sa umiestnilo video Miroslava Marka Bola to náhoda, druhé miesto obsadil HoličMatthiasa Kasara a na treťom mieste skončilo Neznáme číslo Patrika Regendu. „Keďže tento ročník priniesol množstvo prác mladých autorov, rozhodli sme sa udeliť okrem prvých troch miest aj špeciálnu cenu, cenu generálneho partnera Slovenskej sporiteľne a cenu organizátora súťaže – content marketingovej agentúry ContentFruiter,“ ozrejmujú organizátori. Špeciálnu cenu získalo video Neobyčajná bankovka v obehu Norberta Kundraka, generálny partner ocenil film Náhodná výhra v pretekoch?Marka Gerboca a cenu organizátora súťaže si odniesol Patrik Hrabovec za Accident?. Aktuálny 3. ročník súťaže bol bohatší aj o verejné hlasovanie na webovej stránke, kde si mohli svojho víťaza vybrať diváci spomedzi všetkých 48 filmov. (Víťaz hlasovania nebol v čase uzávierky Film.skznámy.) Slávnostné odovzdávanie cien sa bude konať 4. 9. v budove Univerzity Konštatína Filozofa v Nitre.

jj

Rôznorodosť tohtoročnej Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti (26. 7. – 4. 8.) podporila aj téma „všetky chute filmu“, ktorá sa niesla celým podujatím. Sekcie cielené na minulosť filmu, pripravované jesenné premiéry aj čisto festivalové tituly bez distribučného zakotvenia, to všetko bolo podobné v zaplnenosti kinosál. Chodiť tri minúty pred začiatkom projekcie sa neoplatilo. Na mnohé filmy sa stál aj hodinový rad, v ktorom vrelo napätie, kto si ešte stihne obsadiť miesto a koho otočia tesne pred vstupom so slovami: „Naplnená kapacita.“ Takémuto záujmu sa mohol tešiť aj najnovší titul Marka Škopa Nech je svetlo. Sála bola plná do posledného sedadla, zopár šťastlivcov si našlo miesto na schodoch. Rovnako plno mali aj krátke filmy Mareka Kuboša, na ktoré boli zvedaví hlavne mladí ľudia. Mnohí z návštevníkov vyjadrili potichu sklamanie, keď zistili, že sa stala organizačná chyba a Kuboš na túto projekciu nepríde diskutovať. Z reakcií počas premietania sa dalo vycítiť, že by naozaj bolo o čom. 

Na LFŠ som si pôvodne prišla pozrieť Hanekeho na plátne. Pre plné sály a moju nedochvíľnosť sa mi to však ani raz nepodarilo. Na druhej strane, vďaka tomu som sa ocitla na prednáške o giallo filmoch, ktoré boli súčasťou polnočných projekcií. Ranné projekcie patrili filmovej čítanke francúzskej novej vlny, a tak som sa ocitla o 8.30 na takmer plnej projekcii klasiky Cléo od piatej do siedmej.

Po festivale mi zostáva už len rátať dni do ďalšieho ročníka LFŠ = filmovej dovolenky. 

Nataša Findrová (poslucháčka dokumentárnej tvorby na FTF VŠMU)

Vo veku 71 rokov zomrel 20. 8. v Bratislave publicista, kritik a historik umenia a kultúry Viliam Jablonický.Narodil sa 13. 5. 1948 v Jaslovských Bohuniciach. Študoval estetiku, umenovedu a dejiny kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK). Publikovať začal v 70. rokoch minulého storočia. Písal glosy, kritiky, recenzie, reportáže, štúdie a úvahy, v ktorých sa zameriaval najmä na oblasť kultúry, osobitne filmového umenia, neskôr aj na kultúrnohistorické témy. Ako redaktor pôsobil v denníkoch a časopisoch Hlas ľudu, Revue svetovej literatúry, Film a divadlo, Slovenský denník, ďalej publikoval v exilovom štvrťročníku pre slovenskú kultúru Mostaj v univerzitnom občasníku Verejná správa. Bol dlhoročným členom redakčnej rady časopisu Svedectvo, takisto členom a tajomníkom Slovenského centra PEN, členom Klubu spisovateľov literatúry faktu aj Spolku slovenských spisovateľov. Pôsobil v programovej rade a výberovej komisii festivalu Etnofilm aj v porotách ďalších filmových a televíznych festivalov a literárnych súťaží. Ako pedagóg prednášal dejiny kultúry a filmu na FiF UK a VŠMU v Bratislave a na Trnavskej univerzite. Viliam Jablonický je autorom monografií Filmár Viktor Kubal(1993) a Pola Negri slovenskými očami(2012, vyšlo v poľštine). Spolupracoval aj na vyše štyridsiatich ďalších publikáciách zameraných na kinematografiu či kultúrnohistorické témy. Takisto sa podieľal na vzniku niekoľkých filmov, medzi ktorými sú dokumenty Ľudia z Hauerlandu(r. R. Urc) alebo Prežili sme gulag(r. O. Krajňák) a robil aj rešerše pre Hanákove Papierové hlavy.

jj