Slnko, Živly a pár čísel

Vek je len číslo. No ak ste organizátormi festivalu a za sebou máte okrem pravidelných 21 letných ročníkov aj 8 zimných, nemusí to byť pre vás ľahké. Keď to zrátate, vyjde vám 29 podujatí. A to je už pekné číslo. Mimochodom, čísla boli hlavnou témou tohtoročného filmového festivalu 4 živly, ktorý sa konal v Banskej Štiavnici od 7. do 11. augusta. A opäť potvrdil, že jeho organizátori dokážu pripraviť pre návštevníkov nezabudnuteľné (filmové) zážitky.

Ak sa raz ocitnete na 4 živloch, postihne vás neodbytná potreba každý rok sa tam vrátiť. Je to raj pre cinefilov, ktorí môžu od rána do neskorej noci sedieť nonstop pri snímkach rôznych žánrov a chutí, ale aj pre tých, ktorí preferujú kaviarenské poflakovanie, debaty o filmoch, o umení (alebo len tak o živote), či pre vyznávačov kúpania sa v tajchoch a ľahkej turistiky po okolitých „paradajzoch“, „kalváriách“ a iných štiavnických kopcoch. Na 4 živloch sa dá v pauze medzi filmami stihnúť všetko. Prípadne tak môžete využiť čas, ak sa na film nedostanete pre plnú sálu.

Tento rok sa festivalu opäť darilo a napriek slnkom zaliatej Banskej Štiavnici boli kinosály nielen na projekciách premiérových filmov plne obsadené. Azda najväčší záujem vzbudil nový film Heleny Třeštíkovej a Jakuba Hejnu Forman vs. Forman, premiéru s početnou delegáciou tvorcov mala aj koprodukčná rozprávka Jitky Rudolfovej Hodinárov učeň. Čísla ako tému v sebe v rôznych variáciách niesli takmer všetky premietané snímky. Z nich zaujala temná a nie veľmi známa dráma Michaela Hanekeho 71 fragmentov chronológie náhody z roku 1994, politicky nekorektná čierna komédia Štyri levy (r. Christopher Morris), ale aj noirová klasika Poštár zvoní vždy dvakrát (r. Tay Garnett) či obľúbený Dvojaký život Veroniky (r. Krzysztof Kieślowski). Svoj najnovší dokumentárny film o elektronickej hudbe The Sound Is Innocent prišla predstaviť režisérka Johana Ožvold, ktorá sa neskôr stala aj dídžejkou festivalovej párty. Ešte predtým však v kine Akademik okúsili odvážlivci meditatívnu experimentálnu akciu, audiovizuálnu performanciu Labodoble: There Must Be Some Way Out of Heres dvomi projektormi na diapozitívy, dvomi performermi a jedným publikom.

Keď na Banskú Štiavnicu sadne noc, všetky kroky divákov vedú hore strmým kopcom do amfiteátra. Pohľad, ktorý sa vám z neho naskytne, občas vyráža dych. Výborný výber filmov na veľkom plátne, nad hlavou hviezdna obloha a pod vami nočné mestečko. Vtedy vieme, že je všetko správne, že sme tu a teraz a nič iné neexistuje. Tento rok sme zažili premietanie výnimočne aj s tretím rozmerom, keď počas filmu Hedwig a Mizerný palec (r. John Cameron Mitchell) pri slovách piesne „and then fire shot down from the sky in bolts like shining blades of a knife“ („a potom šľahal z neba oheň v prudkých zábleskoch, žiariac ako čepeľ noža“)reálne trhali oblohu v pravidelných intervaloch blesky búrky, ktorá nás našťastie len obchádzala, no umocnila zážitok z filmu.

Keď už je reč o číslach... Prvý raz som sa na 4 živly dostala práve vďaka mesačníku Film.sk, keď ma tam vyslala vtedajšia šéfredaktorka Simona Nôtová. Netušila som, do čoho idem, bola som sama a potrebovala som sa rozptýliť po smutných rodinných udalostiach. Čaro malého banského mesta, priateľských divákov i organizátorov a hlavne množstvo skvelých známych aj neznámych filmov, ktoré v tejto atmosfére získavajú úplne nový rozmer, ma dostali. Toto leto som 4 živly navštívila desiaty raz. Už som nebola sama, boli tu zrazu ďalší desiati ľudia, moji dobrí priatelia z Prešova, Košíc, Ružomberka či Banskej Bystrice, ktorých som postupne (alebo aj naraz) na festival priviedla a pre ktorých sa 4 živly stali neoddeliteľnou súčasťou leta rovnako ako pre mňa.

A tak sa vždy plánovane i neplánovane ocitneme na tých istých miestach a nevadí nám, že všetko je nám dobre známe, práve v tom tkvie naša istota. Vieme, kam ísť na dobrú kávu, kde sa určite netreba ísť najesť a čo robiť v čase, keď nám práve nejde film. Keď sa vyberieme do kina, nerozhodujeme sa, čo chceme vidieť. Máme radi prekvapenie, odovzdáme sa do rúk dramaturgov festivalu a dôverujeme ich výberu, pretože doteraz nás nikdy nesklamali. A o rok sa sem znova vrátime. Pretože 4 živly pre nás budú existovať donekonečna.  

Nina Šilanová (filmová publicistka)

Po Slnku prišiel Glóbus

Už dávno sa nestalo, aby mala domáca, česká kinematografia v hlavnej súťaži MFF Karlove Vary jediného zástupcu. Tento rok to bol navyše majoritne slovenský titul. A darilo sa mu. Druhý hraný film Marka Škopa Nech je svetlo získal Zvláštne uznanie ekumenickej poroty a Milan Ondrík si za svoj herecký výkon odniesol Krištáľový glóbus. Rozšíril si tak zbierku ocenení, v ktorej má aj Slnko v sieti za stvárnenie hlavnej mužskej postavy v Škopovom predchádzajúcom filme Eva Nová.

Päťdesiaty štvrtý ročník MFF Karlove Vary (28. 6. – 6. 7.) ponúkol ako zvyčajne bohatý program, v ktorom nechýbali svetové premiéry, reštaurované klasiky, polnočné filmy, snímky upozorňujúce na talentovaných študentov ani reprezentatívny výber z českej tvorby rokov 2018 a 2019. Uviedol celkovo 182 filmov, z toho 149 hraných. Tridsaťštyri sa na festivale predstavilo vo svetovej a 8 v medzinárodnej premiére. Až 206 projekcií sa uskutočnilo za účasti delegácie tvorcov. Z nových titulov a z takmer 40 pripravovaných projektov si vyberalo 281 nákupcov filmov a distribútorov a 180 festivalových dramaturgov. Na 497 festivalových predstavení sa predalo 139 271 vstupeniek, čo je len o necelú tisícku menej ako minulý rok.

Súťažný tucet

Po vlaňajšku, keď vo Varoch slávili úspech road movie, ponúkla dramaturgia festivalu v hlavnej súťaži prehliadku problémov, ktoré trápia ľudí od Bulharska cez Čínu až po USA. Veľkú cenu – Krištáľový glóbus získala prekvapivo novinka bulharskej režisérskej dvojice Kristina Grozeva a Petar Valčanov, ktorú zviditeľnili už predchádzajúce filmy Lekcia a Glory. Aj ich Otec je príbehom zo súčasného Bulharska. Štyridsaťpäťročný muž prichádza do rodičovského domu, aby sa po otcovom boku zúčastnil na pohrebe svojej matky. Pred manželkou však predstiera, že je na služobnej ceste. Ústrednou témou filmu je nedostatočná komunikácia medzi rodičmi a deťmi i medzi partnermi, ako aj odlišné pohľady na svet (u otca badať prvky mystiky, syn je racionálny). Napriek vážnej (a univerzálnej) téme ide o tragikomédiu, ktorej dominuje prirodzené herectvo Ivana Savova a Ivana Barneva, niekdajšieho predstaviteľa hlavnej postavy v Menzlovej snímke Obsluhoval jsem anglického krále.

Až tri ceny získala vo Varoch nemecká Lara(r. Jan-Ole Gerster) – Zvláštnu cenu poroty i neštatutárnu Cenu ekumenickej poroty a nemeckú hereckú legendu Corinnu Harfouchocenili za stvárnenie autoritatívnej ženy, ktorá v deň svojich šesťdesiatych narodenín plánuje navštíviť klavírny koncert svojho odcudzeného syna, kde po prvý raz predstaví svoju vlastnú kompozíciu. „Je to film o tragédii premárneného života, o strachu z priemernosti aj o tom, ako nám naše nenaplnené sny ničia život,“povedal režisér.

Cenu za réžiu udelili porotcovia Timovi Mielantsoviza film Patrick, tragikomický príbeh údržbára v nudistickom kempe. 

Pred tromi rokmi zaznamenala karlovarský úspech Zuzana Mauréry s Učiteľkou a tento rok pribudol na Slovensku ďalší držiteľ hereckej ceny z tohto prestížneho festivalu. Získal ju Milan Ondrík za hlavnú úlohu Milana v Škopovej dráme Nech je svetlo, ktorá sa tento mesiac dostáva do tunajšej kinodistribúcie.

Porota udelila aj dve zvláštne uznania – nádejnej mladej herečke Antonii Giesenza úlohu v čilsko-argentínskom filme Muž budúcnosti (r. Felipe Ríos) a španielskej snímke Augustová madona (r. Jonás Trueba), ktorá získala i Cenu FIPRESCI.

Hlavný program mimo súťaže obsahoval česko-slovenskú novinku Staříci(r. Martin Dušek, Ondřej Provazník) o dvoch mužoch pripravujúcich sa zabiť bývalého komunistického prokurátora, ktorý kedysi posielal na smrť elitu národa. 

Na východ od Západu je medzinárodná súťaž debutov a druhých celovečerných filmov zo strednej a z východnej Európy, Balkánu, Grécka, Blízkeho východu a krajín bývalého Sovietskeho zväzu, uvádzaných výhradne vo svetovej, medzinárodnej alebo európskej premiére. Veľkú cenu získala ruská gangsterka Býk(r. Boris Akopov), ktorá vznikla podľa skutočných udalostí a odohráva sa koncom 90. rokov minulého storočia, teda v časoch, keď sa Rusko len veľmi pomaly spamätávalo z rozpadu ZSSR a v súvislosti s ekonomickým a morálnym úpadkom tam prudko rástla zločinnosť.

Zvláštnu cenu poroty Na východ od Západu si odnieslo ukrajinské road movie o mladom lovcovi zvukov Moje tiché myšlienky (r. Antonio Lukič). Slovenským zástupcom sekcie bol film Hluché dni (r. Pavol Pekarčík), ktorý tvoria štyri príbehy o nepočujúcich deťoch z rómskych osád.

Už po druhý raz zostalo Slovensko bez svojho zástupcu v súťaži dokumentárnych filmov. Zvíťazil v nej estónsko-lotyšský titul Nesmrteľní (r. Ksenija Ochapkina), ktorý hovorí o tom, ako môže mechanizmus politickej moci ovplyvňovať život obyvateľov. Zvláštnu cenu udelila porota čínskej snímke Konfuciánsky sen (r. Mi-ťie Li).

V diváckom hlasovaní sa podarilo presadiť dokumentu, ktorý je čiastočne slovenský. Cenu získala novinka Olgy Sommerovej Jiří Suchý, ktorá vznikla v majoritne českej produkcii. Vo Varoch bola v sekcii Zvláštne uvedenie a k tunajším divákom sa dostane 3. októbra.

Na festivale sa premietli aj ďalšie slovenské filmy. V sekcii Návraty k prameňom to bola digitálne reštaurovaná satirická tragikomédia Petra Solana Prípad Barnabáš Kos(1964), ktorá poukazuje na malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo. Hraný stredometrážny titul KidGregora Valentoviča patril do Prvého podania, sekcie, ktorá predstavuje filmy mladých talentovaných tvorcov. V sekcii Bez cenzúry, pripomínajúcej 30. výročie Nežnej revolúcie, sa ocitol film Juraja Jakubiska Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý(1992) a do programového bloku České filmy 2018 – 2019 zaradili festivaloví dramaturgovia aj koprodukčné snímky Jan Palach(r. Robert Sedláček), Na streche(r. Jiří Mádl), Šarkan(r. Martin Smatana) a Zlatý podraz (r. Radim Špaček). Animované pásmo Mimi & Líza: Záhada vianočného svetla(r. Katarína Kerekesová, Ivana Šebestová) mohli vidieť karlovarskí diváci v sekcii Ľudia odvedľa.

Krištáľový glóbus – Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii získali tento rok americké herečky Julianne Moorea Patricia Clarksona Cenu prezidenta MFF Karlove Vary za prínos českej kinematografii si odniesol kameraman Vladimír Smutný.

Pre profesionálov

Bohatý bol aj program pre producentov, nákupcov, predajcov, distribútorov, festivalových dramaturgov a ďalších filmových profesionálov. Zahŕňal aj obľúbené KVIFF Talk, kde sa hostia – napríklad Casey Affleck, Patricia Clarkson či japonský režisér Šinja Cukamoto – podelili o svoje pracovné a tvorivé skúsenosti. V prezentáciideviatich pripravovaných hraných filmov Works in Progress, na ktorú tohto roku okrem producentov a režisérov z krajín strednej a východnej Európy, bývalého Sovietskeho zväzu a Balkánu po druhý raz pozvali aj tvorcov projektov z Blízkeho východu a premiérovo i zo severnej Afriky, nemalo Slovensko zastúpenie. Uvidíme, koľko pripravovaných aj dokončených slovenských filmov predstaví 55. ročník MFF Karlove Vary, ktorý sa bude konať od 3. do 11. júla 2020. 

Miro Ulman
foto: MFF Karlove Vary