Z totej Loli paradičky mi bars šmišno nebulo

Do kinosály som si niesla optimistické očakávanie, že si pozriem slovenský film z prostredia východu republiky v nízkorozpočtovej rodinnej produkcii, ktorý je oslobodený od ťaživej atmosféry sociálnych drám a jeho prednosťou bude autentický východniarsky humor, neopozerané tváre a atmosféra lokálnych jarmokov. Film Loli paradička, prezentovaný ako romantická komédia, toto moje očakávanie síce viac-menej naplnil, ale ako celok neladil.

Vydarené úvodné sekvencie zachytávajú prostredie miestneho jarmoku – mäso na ražni, farebne zdobené perníčky s klišéovitými nápismi, gýčový tovar, dynamické podanie tradičnej rómskej piesne Loli paradička – a dokážu diváka efektne naladiť na ďalšie scény. Po niekoľkých dialógoch však prichádza vytriezvenie z počiatočného opojenia. 

Dej sa začína krádežou cukroviniek, ktorej sa dopustila očarujúca Rómka Veronka v stánku jarmočníka Milana. Ten jej chce namiesto udania na polícii kúpiť jedlo, zatiaľ čo ona sa ospravedlňuje. A zdá sa, že sa jej už len tak nezbaví. Veronka mu pomáha s predajom až do záverečnej, dokonca sa postará aj o jeho pitný režim. Žiaľ, ústredná ženská postava príbehu vyznieva príliš naivne a nedôveryhodne, chýba jej viac temperamentu a sedliackeho rozumu. Môže za to aj strojený a priveľmi detinský prejav mladej študentky košického konzervatória Kamily Mitrášovej. Pokrivkáva aj dôveryhodnosť šarištiny, predovšetkým v podaní Michala Iľkanina, ktorý v úlohe Milana strieda nárečie so spisovnou slovenčinou, čo azda najviac badať v scéne, keď príde predstaviť Veronku svojej mame. Tá hovorí zo zásady spisovne, neznáša Rómov, má pocit, že pochádza z lepších kruhov, a za komunizmu to bola nepríjemná učiteľka. Je teda možné, že za ambivalentnosťou Milanovho vyjadrovanie stojí práve kombinácia matkinej spisovnosti a okolitého nárečia. Ak však presunieme pozornosť na Iľkaninovo herectvo, v konfrontácii so strojenosťou Kamily Mitrášovej pôsobí kontrastne, akoby flegmaticky. V takmer všetkých situáciách sa proste tvári rovnako neurčito. Najlepší herecký výkon podal jednoznačne Michal Soltész ako Milanov kamarát, ktorý ako jediný pôsobí naozaj autenticky aj vtipne. 

Keď už sme pri humore, ponúka sa konštatovanie, že poznať reálie východného Slovenska na dobrú komédiu nepostačuje. Tvorcovia nemôžu očakávať, že ich film sa stane komédiou iba vďaka tomu, že v ňom skoro všetci hovoria nárečím a kde-tu sa zapoja do hry „legendárne“ miestne „hlášky“ alebo sa zhmotnia stereotypné predstavy o správaní východniarov v zahraničí, ako to bolo napríklad v scéne na budapeštianskom trhu, kde sa trojica postáv snaží dohovoriť s vietnamským predavačom. Dejová linka rozhodne mala potenciál na vznik dobrej pôdy na funkčnú komédiu. No rodiaci sa romantický vzťah zmrzačeného starého mládenca a mladučkej nevyzretej Rómky s ich smutno-smiešnou cestou za šťastím prekazili nielen nedostatočné herecké výkony v hlavných úlohách, ale aj umelosť zápletiek. Tie boli poľahky predvídateľné, čo by až tak nevadilo, keby boli umnejšie spracované, aby pôsobili funkčne. Platí to tak pre motív matky, ktorá neprijala novú ženu v živote svojho syna a ide vlastne o jediný výrazný dejový konflikt, ako aj pre krátku bitku na dedinskej zábave alebo Milanovo podozrievanie z opätovného Veronkinho kradnutia v hotelovej izbe.

Debutový celovečerný film otca a syna Staviarskych v rodinnej produkcii má však napriek celkovému vyzneniu aj svetlé stránky, ktoré treba spomenúť. Atmosférický vizuál (výborná kamera Ľubora Marka) a autentická mizanscéna zanechávajú v divákovi veľmi pozitívny obrazový dojem. Pochváliť sa dá aj hudobná stránka snímky, ktorá korešponduje s etnickou tradíciou. Z hereckej zostavy veľmi príjemne prekvapil spomenutý Michal Soltész, ktorý sa ukázal ako komediálny herec s potenciálom využiteľným aj na nadregionálnej úrovni. A viac-menej pozitívne vnímam aj záverečnú časť dejovej línie, pretože autori sa nesnažia o idylické ukončenie rozprávania ani neupadajú do moralizovania. Záver je prosto taký ako sám život. Prináša prekvapenia, je nejasný. Aj po sklamaní sa musíme znovu pohnúť ďalej, snažiť sa dozvedieť pravdu, ale zároveň prijať situáciu takú, aká je. Akurát že na komédiu je to až príliš vážny koniec.

Loli paradička (Slovensko, 2019) SCENÁR A RÉŽIA: Víťo Staviarsky, Richard Staviarsky KAMERA: Ľubor Marko STRIH: Richard Staviarsky, Juraj Staviarsky HUDBA: Štefan Cína, Víťo Staviarsky HRAJÚ: Kamila Mitrášová, Michal Iľkanin, Michal Soltész, Kveta Stražanová MINUTÁŽ: 89 min. HODNOTENIE: ** DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 18. 7. 2019

Denisa Jašová (absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU)
foto: STAVIARSKY