Prínosná abeceda pre filmových študentov. Od Dogvillu až po Z. 

Režisér, strihačka, kameraman, kostymérka, zvukový editor, producent... Na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa objaví vysoká koncentrácia uznávaných svetových filmárov. Od 10. do 14. marca sa tam koná 9. ročník networkingovej a vzdelávacej platformy Visegrad Film Forum, ktorá dovolí študentom a návštevníkom nahliadnuť do sveta rôznych filmových profesií.

Pred päťdesiatimi rokmi natočil angažovanú drámu Z, ktorá ho predstavila celému svetu. Francúzsky režisér gréckeho pôvodu Gosta-Gavras zaujal najprv v Cannes, kde získal Cenu poroty, a o pár mesiacov neskôr získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film a za strih. „Z je film našej doby. Je o tom, že dokonca aj morálne víťazstvá sú skorumpované. Budete plakať a budete nahnevaní,“ reagovali na film v roku 1969 noviny Chicago Sun Times. Na filme mladého Costu-Gavrasa vyzdvihli brilantnosť politického trileru, ale ocenili aj „priam až neznesiteľne vzrušujúci štýl“, v akom ho natočil. 

Politické konflikty a drámy ho nikdy neprestali zaujímať. Costa-Gavras sfilmoval aj naše reálie, a to vo filme Priznanie (1970) o monsterprocese s Rudolfom Slánskym. Do Bratislavy príde so svojím najnovším dielom Dospeláci v miestnosti, v ktorom sa vracia do rodného Grécka. Zo subjektívneho pohľadu bývalého ministra financií Janisa Varoufakisa v ňom zachytáva politické rokovania o riešení gréckeho dlhu.

S novým filmom príde na Slovensko aj poľský kameraman Paweł Edelman. Historická dráma Dôstojník a špiónje posledná v rade jeho spolupráce s režisérom Romanom Polanským. Edelman je známy aj spoluprácou s Andrzejom Wajdom. Návštevníkom VFF priblíži svoju prácu s obrazmi, ktoré majú slúžiť filmu. O dialógu s publikom bude zase rozprávať dánska strihačka Molly Malene Stensgaard, ktorú určite poznajú fanúšikovia filmov Larsa von Triera. Do jej bohatej filmografie patria tituly Idioti, Tanečnica v tme, Dogville, Melancholia,Nymfomanka či Jack stavia dom. „Som rozprávačkou. Moje nástroje sú filmové. Obrazy, zvuk, hudba. Ľudský výraz, slová, tempo, dynamika. Som v dialógu s divákmi, s ich mozgami a srdcami. Snažím sa vytvárať filmové momenty na plátne. Momenty, z ktorých cítiť pravdu, autentickosť, pozdvihnutie a niekedy kúzlo,“ povedala Stensgaard, ktorá na VŠMU uvedie kultovú snímku Dogville a porozpráva o jej vzniku.

Okrem spomínaných osobností sa v Bratislave predstaví aj producent a scenárista Jim Stark, ktorý spolupracoval s tvorcami ako Jim Jarmusch, Szabolcs Hajdu či Corneliu Porumboiu. Medzi hosťami bude aj strihač zvuku Eddy Joseph, známy prácou na snímkach Casino Royale, Harry Potter a Kameň mudrcov, Batman či na ikonickom hudobnom filme Pink Floyd: The Wall. O tom, ako vytvoriť ikonické kostýmy, porozpráva zase americká kostymérka Debra McGuire, ktorá pracovala celú dekádu na seriáli Priatelia. 

„Počas piatich dní budú mať všetci naši hostia prednášku alebo moderovanú diskusiu. Niektorí absolvujú aj premietanie svojho filmu a po ňom diskusiu zameranú na to, ako pracovali konkrétne na tom diele,“ približuje pre Film.sk výkonný riaditeľ podujatia Jakub Viktorín. „Visegrad Film Forum sa snaží každoročne priniesť do Bratislavy rôzne filmárske profesie, a to nielen režisérov, čo je štandardom pri filmových festivaloch. Naším zámerom je priniesť diverzitu v programe a pohľad rôznych pozícií v štábe, ktoré sa podieľajú na výrobe filmu. To súvisí aj s našou primárnou cieľovou skupinou, ktorou sú mladí filmári či študenti filmu." Organizátori chcú účastníkom ukázať nielen pestrosť pozícií vo filmovom priemysle, ale aj to, že tvorba filmu je tímová práca. „Každoročne sa nejakou časťou programu snažíme hlbšie sústrediť na aktuálny problém či situáciu v súčasnej kinematografii. Tento rok je to európsky autorský film – práca na nízkorozpočtových snímkach v porovnaní s prácou s režisérmi, ktorí dosiahli medzinárodný kredit,“ ozrejmuje Viktorín. 

Súčasťou podujatia bude už tradične aj prezentácia filmových škôl. Z krajín V4 sa predstaví domáca FTF VŠMU, ďalej maďarská Univerzita Károlya Eszterházyho z Egeru, česká Filmová akadémia Miroslava Ondříčka z Písku a poľská Filmová škola Krzysztofa Kieślowského z Katovíc. Tento rok ich doplnia školy z Bosny a Hercegoviny, zo Srbska, z Arménska a z Maroka. Návštevníci si budú môcť pozrieť tamojšie filmy, diskutovať o nich a zažiť podnetné konfrontácie rôznej študentskej tvorby. „Zahraniční študenti spomínajú na Visegrad Film Forum vždy s pozitívnymi ohlasmi. Viaceré školy aj pedagógovia sa k nám s radosťou vracajú. Študenti si za tých intenzívnych päť dní nájdu aj množstvo medzinárodných kontaktov, ktoré často vydržia aj po skončení podujatia, čo vieme z viacerých spätných väzieb. Čo sa týka domácej FTF VŠMU, máme z roka na rok pozitívnejšie ohlasy zo strany študentov, teší nás ich vzrastajúci záujem. Ukazuje sa, že prednášky uznávaných filmárov v kombinácii s intenzívnou medzinárodnou atmosférou sú pre domácich študentov veľkou pridanou hodnotou k bežnému štúdiu,“ uzatvára Viktorín. 

Zuzana Sotáková

Febiofest: Vo svete dobrých filmov

So sloganom Zaostrené na dobrý film sa od 11. do 17. marca uskutoční 27. ročník Medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava, ktorý prinesie vyše sto filmových titulov, stretnutia s tvorcami, sprievodné podujatia a nebude chýbať ani program pre filmových profesionálov.

Organizátori festivalu si tento rok dali za cieľ zaujať a osloviť nielen skalných festivalových návštevníkov; podľa slov novej výkonnej riaditeľky Ľubice Orechovskej chcú programom osloviť aj nové, a teda širšie publikum. Tomuto zámeru zodpovedá aj nová sekcia Film+, zostavená z filmov, ktoré rezonovali na svetových festivaloch. Britsko-sýrska snímka Pre Samu (r. Waad Al-Khateab, Edward Watts), ocenená v Cannes i cenou BAFTA, nominovaná na Oscara v kategórii dokumentov, je audiovizuálnym denníkom, ktorý „píše“ matka a novinárka v sýrskom meste Aleppo, zmietanom vojnou, svojej dcére. Film je obžalobou vojnového konfliktu. Za drámu Dlhaňa, ktorá sa odohráva v Leningrade roku 1945 tesne po druhej svetovej vojne, si z Cannes odniesol Cenu za najlepšiu réžiu v sekcii Un Certain Regard ruský režisér Kantemir Balagov. 

V Cannes mala premiéru aj Prvá láska japonského režiséra Takašiho Miikeho, v ktorej sa počas jednej strastiplnej noci v Tokiu pretnú osudy boxera Lea a jeho prvej lásky, prostitútky Monicy. Protagonistom Jelenice francúzskeho režiséra Quentina Dupieuxa je zase 44-ročný Georges. Posadnutosť dizajnovou bundou z jelenej kože ho privedie na cestu zločinu. Poľsko-francúzska dráma Corpus Christi (r. Jan Komasa) o delikventovi, ktorého náhoda odeje do kňazského rúcha, získala oscarovú nomináciu v kategórii medzinárodných filmov, rovnako ako macedónska snímka Krajina medu (r. Tamara Kotevska, Ljubomir Stefanov), nominovaná na Oscara aj v kategóriidokumentárnych filmov.

Tvorbu hlavného hosťa festivalu, francúzskeho režiséra gréckeho pôvodu Costu-Gavrasa, ktorý si v Bratislave prevezme Výročnú cenu Asociácie slovenských filmových klubov za prínos svetovej kinematografii, predstaví sekcia Osobnosti. Režisér zavíta aj medzi študentov v rámci networkingovo-vzdelávacieho podujatia Visegrad Film Forum, s ktorým Febiofest už druhý rok spolupracuje.

Okrem jeho hraných filmov ponúkne táto sekcia predovšetkým dokumenty venované filmovým osobnostiam. Francúzsky režisér Joël Farges pátra po osude jedného zo zakladateľov českého animovaného filmu, výtvarníka, spisovateľa a režiséra vo filme Jiří Trnka: Nalezený přítel. Islandská režisérka Hrafnhildur Gunnarsdóttir vo filme Efekt Vašulka zase pripomenie dielo priekopníkov videoartu Steiny a Woodyho Vašulkovcov. Woody, narodený ako Bohuslav Vašulka v Československu, zomrel minulý rok v Spojených štátoch, kde s manželkou Steinou žili od 60. rokov. Minulý rok opustila filmový svet aj francúzska režisérka Agnès Varda. Festival uvedie jej posledný film, autobiografiu Varda podľa Agnès. Nová česko-slovenská snímka Alchymická pec Adama Oľhu a Jana Daňhela je venovaná tvorbe filmára a výtvarníka Jana Švankmajera.

Ďalšie nové slovenské a koprodukčné tituly uvedú v sekcii Slovenská filmová krajina. „Tohtoročný výber slovenských filmov je veľmi silný, čo potvrdzuje okrem iného aj fakt, že až šesť z ôsmich titulov má za sebou svetovú premiéru na niektorom z kľúčových zahraničných festivalov,“ poznamenáva supervízor programu Přemysl Martinek. O viacerých z nich informujeme na inom mieste, v rubrike Novinky, keďže po slávnostnej premiére na Febiofeste prídu aj do bežnej kinodistribúcie.

Súťažná sekcia V strede Európy ponúkne krátke filmy z krajín V4, z Rakúska a tento rok aj z Ukrajiny. Objavia sa medzi nimi aj viaceré festivalovo úspešné tituly, napríklad na Oscara nominovaná česká Dcéra (r. Daria Kashcheeva), česko-slovensko-francúzsky Sh_t Happens (r. David Štumpf, Michaela Mihályi) alebo ukrajinská Hlboká láska (r. Mykyta Lyskov).

Zrkadlo minulosti pripomenie a lektorskými úvodmi priblíži diela zo zlatého fondu kinematografie. V programe sú napríklad Crash Davida Cronenberga, Dogville Larsa von Triera, Modrý zamat Davida Lyncha, ale aj film Zvony pre bosých Stanislava Barabáša, v ktorom si zahrali Vlado Müller, Ivan Rajniak,  Ewa Krzyzewská či Radovan Lukavský. „Sekcie, ktoré sa na festivaloch venujú výberu archívnych filmov, začínajú prežívať nečakanú renesanciu. Popri klasike z prvej polovice 20. storočia sa do nich čoraz častejšie dostávajú aj filmy, ktoré formovali súčasného diváka a súčasný svetový film, a tejto tendencii sme tohto roku podľahli aj my,“ vysvetľuje Martinek.

Divákom, ktorí vyhľadávajú filmové experimenty a netradičné filmové rozprávania, sú venované sekcie Bez limitov a Kino-Ikon+. Druhá menovaná sa bude tento rok v troch samostatných programoch venovať súčasnému rakúskemu experimentálnemu filmu. Predstaví diela klasikov aj menej známych tvorcov. 

Sekcia Planet Dark uvádza zaujme fanúšikov hororov a temných žánrov. Najmladším divákom je zase určený Filmový kabinet deťom s rozšíreným filmovým programom a tvorivými dielňami. „Bratislava ako rýchlo rastúce hlavné mesto potrebuje mať jeden hlavný reprezentatívny filmový festival. Febiofest má na to najlepšie predpoklady – svojou tradíciou, odvážnym filmovým programom a výrazným rozvojom programu pre domácich i zahraničných filmových profesionálov,“ uviedol nový umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský.

Na Febiofeste sa už po piaty raz uskutoční program pre filmových profesionálov Industry Days. Jeho hlavnou súčasťou je prezentácia pripravovaných filmových projektov Works in Progress. V KineLumière predstavia 16. marca o 10. h dvanástku rozpracovaných titulov, medzi nimi aj novinky Jakuba Kronera (Miki), Mátyása Priklera (Moc) či Jonáša Karáska (Spis). Súčasťou Industry Days budú aj panelové diskusie a networkingové podujatia. V spolupráci s festivalom a Industry Days sa koná aj workshop MIDPOINT Intensive SK. Zameriava sa na analýzu scenárov celovečerných hraných filmov vo vývoji a povedie ho režisér, producent a scenárista Ivo Trajkov. 

Hlavný program Febiofestu sa uskutoční v Bratislave v kinách Lumière a Mladosť. Sprievodný programom v podobe koncertov a párty bude prebiehať vo V-klube. 

Výber filmov z hlavného programu uvedie 15 ďalších slovenských kín.

Jaroslava Jelchová
foto: Febiofest