Stratil vieru a neodvažuje sa neveriť

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy z aktuálneho televízneho vysielania. Dvojka RTVS uvedie vo februári debut Dušana Hanáka 322 (1969).

Koncom 60. rokov „vtrhli“ na scénu s celovečernými debutmi spolužiaci z FAMU, všetci ročník 1938 – Dušan Hanák, Elo Havetta a Juraj Jakubisko. Filmári s výrazným autorským rukopisom nakrútili diela, ktoré patria k vrcholom novej vlny.

Hanák debutoval v hranom filme adaptáciou prózy Jána Johanidesa Potápača priťahujú pramene mora. Filmová verzia dostala názov 322 a v úvode cituje Dostojevského: Zo života človeka, ktorý stratil vieru a neodvažuje sa neveriť. Číslo 322 označuje diagnózu hlavného hrdinu Jozefa Lauka – rakovinu hrtana. Ide však aj o sumu, ktorú jedna z postáv zaplatí v obchode. „Pre jednu z postáv je číslo správou o pravdepodobne skorej smrti, pre druhú sumou peňazí. V jednom matematickom údaji sa prelína vznešené s triviálnym, existenciálne s konzumným,“ píše v Dejinách slovenskej kinematografie Václav Macek, ktorý hovorí aj o poetike paradoxu a absurdity. 

Jozef Lauko je dobrý človek. Pred úspechom v kariére uprednostňuje morálnu integritu. Trpí pocitom viny za spoluúčasť na násilnej kolektivizácii 50. rokov, a tak sa vzdal výhodného miesta funkcionára a pracuje ako kuchár. Žena ho opustila a lekári mu diagnostikovali rakovinu. Lauko prestáva rozprávať. Z istého hľadiska má chorobu, ktorou trpí celá spoločnosť. Diagnóza 322 znamená malígny nádor. Rakovina je chorobou celého organizmu, jej bunky bujnejú na úkor celku,“ napísala v roku 2008 pre denník Sme Zuzana Uličianska s tým, že 322 je presnou a vtipnou anamnézou socializmu. 

Dušan Hanák svoj filmový príbeh komponuje ako postupnosť krátkych výjavov, ktoré sledujú život hlavného hrdinu, jeho exmanželky Marty a jej milenca. Zábery sú statické, kamera Viktora Svobodu citlivo zachytáva obrazy, v ktorých znejú zdanlivo banálne repliky. Režisér ich písal spolu s Johanidesom. „Film má rozmer poetického podobenstva, opierajúceho sa o pôsobivé čiernobiele obrazy... Hanákov celovečerný debut nadväzuje na jeho krátkometrážnu tvorbu, zjednotenú témou samoty, anonymity, izolácie jednotlivca v spoločnosti, nemožnosti plnohodnotnej komunikácie a hľadaním ideálu ľudskej slobody a vzájomnosti v intenzívnom prežívaní vlastnej existencie,“výstižne sumarizuje anotácia na webovej stránke Asociácie slovenských filmových klubov.

V dobových recenziách kritika Hanákov debut jednoznačne chváli, ako napríklad Nina Hradiská v texte Vydarená sonda Dušana Hanáka v denníku Pravda z roku 1970: „Hanákova snímka 322 nie je samoúčelným experimentom pre snobov, ale hodnotný film, určený citlivému divákovi, ktorý je schopný a ochotný vnímať jeho myšlienkové bohatstvo i formálnu dokonalosť. Je síce poznamenaný pochopiteľnými menšími nedostatkami debutu, ale je zároveň dôkazom, že slovenská kinematografia môže v budúcnosti rátať s ďalším výrazným talentom.“ 

Dušan Hanák mal za sebou v čase hraného debutu už viacero krátkometrážnych dokumentov. Aj film322 pôsobí civilne a jeho uveriteľnosti výrazne napomáha kamera aj obsadenie zložené z hercov i nehercov. Laukovu ženu stvárnila poľská herečka Lucyna Winnicka, jej milenca hrá Josef Abrhám a v role čašníka sa objavil František Zvarík. Do hlavnej úlohy obsadil Hanák Václava Lohniského. Filmová kritička Alena Prokopová v katalógu Letnej filmovej školy v roku 2013 napísala, že Lauko je jeho životnou rolou. 

„Film je pozoruhodný aj svojou pochmúrnou vizuálnou poetikou – silnými obrazmi ľudí na uliciach, znepokojujúcimi portrétmi mestského prostredia a scénami z bitúnku. Takmer okamžite bol zakázaný,“napísal Peter Hames v publikácii Best of Slovak Films. Snímka 322 získala v roku 1969 hlavnú cenu na festivale v Mannheime. Previezli ju tam tajne a premietala sa napriek nesúhlasu Filmexportu. V roku 1970, krátko po októbrovej premiére, stiahli Hanákov debut z distribúcie. 

V roku 1972 nakrútil Hanák dnes už kultové Obrazy starého sveta, ktoré takisto patrili k zakázaným filmom, ale neskôr získali množstvo cien vrátane Zvláštneho uznania na Európskych filmových cenách v roku 1989 v Paríži. V čiernobielom dokumente sa Hanák inšpiroval fotografickými cyklami Martina Martinčeka. S pomocou fantastickej kamery Alojza Hanúska sugestívne predstavuje portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí – hoci na okraji spoločnosti – sú vnútorne čistí a slobodní. Dvojka dokument odvysiela 22. 2.

322 (r. Dušan Hanák, 1965)
Dvojka RTVS 15. 2. 

Barbora Gvozdjáková, filmová publicistka
foto: archív SFÚ/Margita Polónyová