PETER TRANDŽÍK

V rubrike Ako ďalej, absolvent? začínajúci filmári rozprávajú, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami vstupujú do profesionálneho života. Peter Trandžík je absolvent Ateliéru vizuálnych efektov FTF VŠMU. Jeho krátky film Sušienku? získal vlani vo svojej kategórii cenu divákov na festivale Bay Area International Childrenʼs Film Festival v Kalifornii.

Najväčším ťahúňom Ateliéru vizuálnych efektov (AVFX) je jeho vedúci profesor Ľudovít Labík. Ateliéru venoval veľa času, čo sa odrazilo na profesionáloch z praxe, ktorí tam učia, aj na samotnej snahe študentov. Štúdium je zamerané primárne na prax. Študenti dostávajú zadania podobné tým, s ktorými sa môžu reálne stretnúť po skončení školy – či už ide o on-set supervíziu VFX, alebo prácu na postprodukcii. Technická vybavenosť sa za posledné roky výrazne zvýšila, no stále sa dá nazvať skromnou v porovnaní so zahraničím. Z istého uhla pohľadu sa to dá brať aj ako výhoda. Ľudia naučení pracovať v skromnejších pomeroch sa často dokážu lepšie vynájsť a poradiť si s prekážkami. Študent v zahraničí môže byť napríklad zvyknutý na dostupnosť veľkej „farmy“ počítačov prispôsobenej na výpočty zložitých simulácií. Preto si nemusí lámať hlavu nad tým, ako simuláciu čo najviac optimalizovať alebo ako si zosieťovať počítače svojpomocne. 


Najviac si cením prístup niektorých pedagógov, ktorí sa nám vždy snažili nezištne pomôcť, poradiť alebo nás pri hľadaní naviesť správnym smerom. Dá sa povedať, že v prvých rokoch na škole dostane študent gro informácií a potom sa prístup mení hlavne na samoštúdium. AVFX dáva študentom voľnosť a možnosť realizácie presne toho, čo ich zaujíma. Každé zadanie sa dá prispôsobiť tomu, čo človeka baví. Keď to potrebujete, ľudia z praxe vám môžu kedykoľvek odpovedať na otázky a riešiť s vami problémy, čo je obrovské plus. V AVFX som sa stretol s ľuďmi, ktorí majú veľmi podobné zmýšľanie a záujmy, čo hodnotím ako najlepšiu časť štúdia, keďže ide o kamarátstva na celý život.

Slabším miestom AVFX je do istej miery neprítomnosť technicky zameraných študentov. Ľudia na VŠMU sú zameraní primárne umelecky, čo, samozrejme, dáva zmysel. Myslím si však, že AVFX potrebuje aj skupinu ľudí, ktorí by mali vysoké technické znalosti a boli by schopní koordinovane spolupracovať s umelcami. Dokázali by kvalitne zabezpečiť administráciu systémov, výskum a vývoj nástrojov na efektívnu prácu na konkrétnych projektoch – riešili by technické problémy a mohli by tak vzniknúť ešte oveľa kvalitnejšie diela. Ako príklad uvediem jedno z najúspešnejších štúdií – Pixar Animation Studios. Navštívil som ho vlani, keď ma pozvali na festival detských filmov do Kalifornie. Hlavná budova má dve časti. V jednej sídlia vývojári a v druhej umelci. V strede budovy je priestor, v ktorom sa všetci stretávajú pri káve a jedle. Budovu navrhol sám Steve Jobs so zámerom, aby zamestnanci nesedeli v izolácii kancelárií, ale boli nútení stretávať ľudí z iných oddelení a diskutovať s nimi. Vďaka takémuto druhu spolupráce vznikajú tie najkrajšie diela z oblasti počítačovej grafiky vo všeobecnosti.

Od skončenia školy sa venujem najmä dvom smerom: vývoju v oblasti real-time grafiky a VFX. Momentálne vyvíjam real-time systémy pre on-air grafiku. Veľmi ma to baví, je tam množstvo zaujímavých problematík a nepreskúmaných vôd. V oblasti VFX by prichádzalo do úvahy asi len vycestovať do zahraničia, čo nemám v najbližšom čase v pláne. Zdá sa mi, že v spomínaných oblastiach je veľa fascinujúcich technológií – každú chvíľu ma zaujmú nové možnosti. Preto skôr preferujem systém, pri ktorom sa dávam unášať a uvidím, kam ma to zanesie. 

Vo voľnom čase pracujem na vlastnom krátkom filme. Je to projekt, ktorý sme s Ondrejom Poláčkom začali robiť ešte počas štúdia. Do veľkej miery sa odohráva v prostredí, ktoré je plne počítačovo generované, čo predstavuje časovo veľmi náročnú postprodukciu, preto v nej pokračujeme aj po škole. Pri troche šťastia sa nám ju podarí dokončiť tak, že na diváka bude pôsobiť veľmi nevšedným dojmom.

spracovala Zuzana Sotáková
foto: Oliver Záhlava