Sviňa

Keď štát ovládajú nízke pudy

Film Sviňa na motívy rovnomenného románu novinára a spisovateľa Arpáda Soltésza natočili scenáristka a režisérka Mariana Čengel Solčanská a producent Rudolf Biermann. Obaja sa okrem réžie spoločne podieľali aj na scenári a film aj produkovali. Politický triler prichádza do kín začiatkom februára a prinesie pohľad na mechanizmy fungovania skorumpovanej moci. 

Solčanskej predchádzajúci film Únos mal premiéru v roku 2017 a nielen svojím názvom nápadne odkazuje na udalosti z nedávnej histórie Slovenskej republiky. Prilákal do kín takmer 280-tisíc divákov a prispel k spoločenskej diskusii o Mečiarových amnestiách a k ich zrušeniu. Hovorilo sa o ňom ako o dôležitom filme. Sviňa, podobne ako Únos, je triler situovaný do prostredia vysokej politiky a mafie. Dej filmu sa však posunul od 90. rokov do súčasnosti. Dal by sa teda považovať za voľné „pokračovanie“ Únosu? „Keď som prvýkrát videla v strižni výsledný zostrih, pozreli sme sa s Ondrom Azorom na seba a obaja sme povedali to isté. Áno, je to voľné pokračovanie, ak máme na mysli spôsob použitia filmového jazyka, výber kľúčových filmových tvorcov a samotnú tému,“ povedala pre Film.sk režisérka filmu Mariana Čengel Solčanská.

V hlavných úlohách sa objavia Marko Igonda ako ambiciózny populista a predseda najsilnejšej politickej strany Bobo a Dano Heriban, ktorý si vo filme zahral ministra vnútra s prezývkou Ňuňu. Jozef Vajda stvárnil mafiánskeho podnikateľa Wagnera, Gabriela Marcinková Bobovu asistentku a milenku. V úlohe riaditeľky resocializačného zariadenia, ktoré je zároveň miestom, kde prekvitá obchod s bielym mäsom, sa predstaví Diana Mórová. Postavu investigatívneho novinára Ondra stvárnil Andrej Remeník, Dana Droppová a Petra Dubayová hrajú chovankyne resocializačného zariadenia, ktoré sa stali obeťami zneužívania.

Viaceré postavy z knihy i filmu pripomínajú podobne ako v režisérkinej predošlej snímke reálne osoby zo sveta slovenskej politiky či z podsvetia. „,Tí, ktorí sa v niektorej z postáv náhodou spoznajú, nech sa prihlásia orgánom činným v trestnom konaní a vezmú si so sebou aj zubnú kefku,ʻ radí autor na prvej strane svojej knihy,“ komentovala to režisérka príbehu, ktorý zase nápadne pripomína udalosti z kauzy resocializačného zariadenia Čistý deň. ,,Ako novinár nemôžem mať pravdu alebo nemám čo mať pravdu. Môžem ľuďom predkladať iba fakty. Ale ako spisovateľ môžem ľuďom hovoriť pravdu bez toho, aby som použil jediný jeden fakt. A to isté môže urobiť aj film. Podľa mňa sa z filmu Sviňa ľudia dozvedia pravdu,“ povedal autor knižnej predlohy. Z mnohých časových rovín si filmári vybrali jednu, ktorú podľa Čengel Solčanskej rozvinuli nad rámec knihy. 

Polícia odignoruje príbeh tínedžerky z resocializačného zariadenia, ktorá chce vypovedať o nútenom sexe a drogách. Ujme sa ho novinár a postupne odhaľuje zneužívanie dievčat v tomto type zariadení a vplyv mafie, ktorá siaha až do najvyššej politiky. Film sa snaží odhaliť, ako funguje moc, vydieranie, ako sa dá ovládať polícia, súdy aj štátne obchody. „Príbehy postáv vykresľujú systém, v ktorom neexistujú hranice medzi obchodom a politikou ani zločinom a zákonom. Smrť nevinných ľudí je bezvýznamná. Protagonistami sú vysokopostavení zločinci, ktorých nízke pudy ovládajú štát,“povedala pre Film.sk režisérka.

Soltészova fikcia sa opiera o jeho prácu investigatívneho novinára. Z tejto pozície skúmal aj vzťahy medzi mafiou a štátom a v knihe odkazuje aj na kauzy, ktoré sa stali celospoločenskou témou hlavne po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. „Keď ma oslovil pán Biermann s ponukou spracovať pocit marazmu a tápania spoločnosti v dnešnej postmodernej realite, napadlo mi, že ho nasmerujem na Arpádovu tvorbu. Osvojil si môj dojem, že je to správna východisková literatúra pre náš zámer. Naschvál hovorím ,východiskováʻ, aby som nesklamala čitateľa, ktorý by azda očakával vernú adaptáciu,“ povedala režisérka pre Film.sk. Známy producent Rudolf Biermann, pre ktorého je Sviňa režijným debutom, dodáva: „Rozhodli sme sa vytvoriť krutý žánrový film, ktorý hovorí nielen o tejto krajine, ale aj o ľuďoch moci a ich charakteroch. To, že pripomína našu skutočnú realitu a objavujú sa tu postavy nápadne pripomínajúce gaunerov toho najhrubšieho zrna, je len nešťastná náhoda.“

„Osnovu a scénosled sme skoncipovali spolu v dome pána Biermanna na Záhorí,“ pokračuje Čengel Solčanská. „Keď sme videli, že kostra drží pohromade, písala som už sama v tichu kaviarne a posielala som mu scenár doslova po stranách. Výslednú podobu textu sme prispôsobili realizačným možnostiam, bola ušitá na konkrétne lokácie, hercov a kostýmy. Tým, že vznik filmu inicioval pán Biermann a zúčastnil sa na kompletnom procese výstavby textu aj výtvarnej koncepcie, na nakrúcaní aj postprodukčnej fáze, vnímam Sviňu ako naše spoločné autorské dielo.“ Rudolf Biermann dodáva: „Definitívne rozhodnutie pustiť sa do natáčania padlo v júli 2019, na začiatku októbra padla posledná klapka.“ Nakrúcanie prebiehalo v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Šamoríne a ich blízkom okolí. 

„Nehovoríme o konkrétnych ľuďoch, ale o mechanizme moci. Naše postavy sú archetypy gaunerov, ktorí sa neštítia zneužívať mladistvé dievčatá, prahnú po moci, znásilňujú právo a spravodlivosť a v mene boha peňazí sú bez škrupúľ ochotní vraždiť,“ dopĺňa Biermann k vzťahu filmu a slovenskej reality. Čengel Solčanská dodáva: „Umenie v našich podmienkach možno nemá moc meniť kolobeh dejín, ale má slobodu vysmiať sa tým, ktorí zabudli, aké to je, byť slušnými ľuďmi.“ Film podľa nej hovorí aj „o nádeji, že sa napriek všetkým limitom môžeme stať lepšími ľuďmi“.

Sviňa (r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann, Slovensko/Česko 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: V čase uzávierky nebol zverejnený
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: CinemArt SK / Łukasz Wojciechowski

Tempos

Toto nie je medailónik o stratenom otcovi

Tridsaťročnej kariére Patrika „Rytmusa“ Vrbovského sa venuje nový hudobný dokument Tempos. Cez príbeh známeho rapera zachytáva aj slovenskú hiphopovú a rapovú scénu od jej začiatkov až podnes. Pre režisérsku trojicu Nazarij Kľujev, Maxim Kľujev a Roman Kelemenide o celovečerný debut. Do slovenských kín príde koncom februára.

„Tempos je biografický hudobný dokument, mapujúci Rytmusovu hudobnú kariéru od jeho detstva, prvých hudobných pokusov až po jeho dnešné hudobné a spoločenské postavenie. Slovo ,temposʻ pre náš štáb predstavuje Rytmusov medzinárodne rozpoznateľný alias, akýsi esperantový názov,“ prezradil Nazarij Kľujev, jeden z trojice režisérov. „,Temposʻ je rómske slovo, mnoho ľudí nepozná rozdiel medzi rytmom a tempom. Ich významy sú podobné, ale tempo hovorí o rýchlosti. Je to odkaz na to, že tridsať rokov môže ubehnúť rýchlo, keď sa človek niečomu intenzívne venuje,“ doplnil Maxim Kľujev, ďalší z trojice režisérov.

Známeho slovenského rapera predstavil už v roku 2015 film Rytmus – Sídliskový sen, v ktorom režisér Miro Drobný nazrel do jeho súkromia a venoval sa hudobníkovým vzťahom s rodinou, so spolupracovníkmi a s partnerkami, v neposlednom rade aj jeho vzťahu k sebe samému. Rytmusova tvorba bola skôr kulisou k jeho životnému príbehu. „Aj po konzultácii s Rytmusom bolo naším hlavným cieľom odlíšiť film Tempos od Sídliskového sna. Našťastie pre nás, Rytmusovu hudobnú kariéru zatiaľ ešte nikto detailne nevyrozprával. Zamerali sme sa teda na jeho tvorbu a dohľadali sme množstvo archívov,“ vysvetľuje Nazarij Kľujev. „Film je najmä Rytmusovým hudobným portrétom. Snažíme sa  poukázať na najzásadnejšie momenty jeho kariéry, vniesť svetlo do situácií, ktoré boli buď nejasné, alebo vyznievali kontroverzne.“

Rytmusa si tvorcovia vybrali ako najvýraznejšieho zástupcu hiphopovej scény, jeho príbeh chcú však predstaviť v jej kontexte a čo najviac zasadený do súvislostí. Film teda zachytáva aj počiatky a formovanie slovenskej hiphopovej a rapovej komunity, keď prví nadšenci skúšali tancovať a prví odvážlivci vymýšľali prvé rapové texty v slovenčine. „Tak ako rástol Rytmus ako raper, rástla do istej miery aj domáca hiphopová scéna. Tie dve línie sa vzájomne podporujú a jedna vysvetľuje druhú. Podstatné pre nás bolo akcentovať hiphop ako žáner, v ktorom sa človek vedel nájsť a byť naplno sám sebou,“ prezradil Roman Kelemen. Vo filme sa podľa tvorcov objavia aj tanečník Fredy Ayisi, členovia Kontrafaktu Ego a Anys, raper Čistychov – Čis-T, DJ Wich a ďalší.

„Toto je mojich tridsať rokov v rape, žiadny rodinný medailónik o mojom pôvode a stratenom biologickom tatkovi. Staré zábery, ktoré doteraz neboli nikde zverejnené. Moja hudobná kariéra zmapovaná od úplnej nuly až po to, kým som dnes,“ povedal o filme Tempos Rytmus. Hovoriť však o jeho začiatkoch a vynechať tému motivácie malého chlapca s veľkým snom a potrebou niečo dokázať by bola škoda. Aj vo filme Tempos sa s ňou pracuje. Z osobnejšej roviny sa do filmu podľa Romana Kelemena dostane aj téma vorkoholizmu a vysokého pracovného nasadenia v kontexte rodinného a osobného života.

Nakrúcalo sa v Petržalke na streche jedného paneláka, v piešťanskom kasíne, kde Rytmus pracoval ako krupiér, v dome DJ Wicha či v záhradnej oáze Fredyho Ayisiho. Vo filme sa objavia aj aktuálne zábery z nahrávania nového albumu Kontrafaktu.

Trojica tvorcov sa doposiaľ venovala krátkometrážnym projektom a film o Rytmusovi a hiphopovej kultúre vníma aj ako test, či ich spolupráca ustojí dlhometrážnu formu. „Každý z nás sa primárne venuje inej zložke filmu: ja produkcii, Maxim je kameraman a Roman strihač,“ prezradil Nazarij Kľujev. „Skvele sa dopĺňame. Preto sa naša spoločná režijná kompetencia aj počas projektu prirodzene presúvala v závislosti od štádia produkcie filmu. Ja som zodpovedal za rozbeh, koordináciu tvorivých zložiek a komunikáciu na pľaci.“ Spolurežisér a kameraman filmu Maxim Kľujev dopĺňa, že takáto spolupráca je priestorom na odloženie ega a učenie sa nových vecí. Roman Kelemen, ktorý je aj strihačom filmu, mal najviac práce na začiatku tvorivého procesu, keď sa tvoril scenár a základné osi filmu, ale, prirodzene, aj na konci – v strižni. Tempos vníma aj ako zaujímavé spestrenie ponuky domácej kinematografie vo vzťahu k žánrom, ktoré v nej v súčasnosti prevládajú.

„Produkovať tento film je pre náš tím splnený sen. Celá naša crew vyrastala na skladbách či už od Rytmusa alebo od Kontrafaktu. Keď teraz spätne mapujeme jednotlivé Rytmusove hudobné kroky, preciťujeme každú jednu skladbu úplne novým spôsobom. Ako štáb sme do filmu vložili veľa energie a srdce fanúšika. Veríme, že to vo výsledku bude cítiť aj divák,“ uzatvára Nazarij Kľujev z produkčnej spoločnosti Toxpro, ktorá je koproducentom filmu. Hlavným producentom je spoločnosť Red Bull.

Tempos (r. Nazarij Kľujev, Roman Kelemen, Maxim Kľujev, Slovensko, 2020)
CELOVÝ ROZPOČET FILMU: Producent rozpočet nezverejnil, film nebol podporený z verejných zdrojov
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, MP4

Jaroslava Jelchová
foto: Red Bull Content Pool / Lukáš Wagneter

V hmle

Keď sa raz hmla rozplynie

Po filmoch Obliehanie mesta a Ukradnutý štát, ktoré boli v slovenskej distribúcii minulý rok, mal vo februári prísť do kín ďalší dokument Zuzany Piussi. Snímka V hmle má slogan „slovenské cesty k spravodlivosti“ a zaoberá sa problémami bezprávia v právnom štáte. Témou nadväzuje na režisérkin film Nemoc tretej moci z roku 2011. V čase uzávierky Film.sk premiéru dokumentu V hmle presunuli na neurčito.

Zuzana Piussi sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje zobrazovaniu rôznych aktuálnych spoločenských problémov. V Obliehaní mesta tematizuje zápas ľudí s ťažobnými zámermi rôznych záujmových skupín, v Ukradnutom štáte zase rozoberá mechanizmy ovplyvňovania verejnej mienky – predajom, kupovaním aj vytváraním informácií.

Novinka V hmle sa venuje slovenskej justícii a skúma, k akým zásadným zmenám došlo, respektíve nedošlo v tejto veľmi dôležitej zložke právneho státu po deviatich rokoch od natočenia dokumentu Nemoc tretej moci. Filmárku zaujíma, prečo ľudia stále tak masívne nedôverujú slovenským súdom.

„Nemoc tretej moci som nakrúcala so sudcami, ktorí sa postavili proti Harabinovi. Dnes, po deviatich rokoch Harabin neovláda slovenskú justíciu, ale dôveryhodnosť súdnictva je veľmi nízka, traja zo štyroch ľudí nedôverujú slovenským súdom,“ vysvetľuje Zuzana Piussi jednu zo svojich motivácií venovať sa tejto problematike.

„Film o justícii vtedy aj dnes iniciovala sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá bola prezidentkou združenia Za otvorenú justíciu (ZOJ) a spolu s ďalšími sudcami bojuje za skutočne fungujúcu justíciu. Pred pár mesiacmi sa rozhodla prerušiť svoju činnosť sudcu a napísala článok, kde v piatich bodoch vysvetľuje svoje rozhodnutie. Do toho prišla Threema a odhalila to, čo niektorí sudcovia zo združenia ZOJ dávno kritizovali. Navonok to vyzerá ako kríza, ale v skutočnosti je to možnosť na očistu nášho súdnictva. Zároveň je to chvíľa, keď môže vzniknúť film, ktorý to tematizuje a mohol by pomôcť tejto očiste,“ doplnila Piussi, ktorá by filmom chcela prispieť k verejným diskusiám o stave slovenskej justície a vyvolať tlak na potrebné zmeny. Kľúčový problém nevidí v zákonoch ani vo vybavenosti súdov, ale v ľuďoch, ktorí súdnu moc na Slovensku vykonávajú. Keď právny systém nefunguje správne alebo je spochybnený, spoločnosť sa podľa Piussi ocitá akoby v hmle. Hmla je aj názov pracovnej policajnej skupiny vyšetrujúcej korupciu sudcov, ktorú odhalila aplikácia Threema v mobilnom telefóne Mariána Kočnera. Film sa však podľa Piussi nezaoberá samotnou Threemou, ale dôsledkami toho, na čo poukázala.

Autorka sa cez konkrétne príbehy sudcov, podnikateľov, ale aj bežných ľudí snaží tematizovať dôsledky straty viery v právny štát aj v samotnú spravodlivosť, ale reflektuje aj procesy smerujúce k uzdravovaniu justície.

„Film ukazuje aj to, že rozklad justície je jedným z dôvodov, prečo ľudia volia antisystémové strany s vierou, že tieto veci napravia. V skutočnosti im tieto strany nepomôžu. Keby riadne fungovala justícia, nemohla by štát do takej veľkej miery ovládnuť oligarchia a mafiánske skupiny. Dôležité je aj dať do pozornosti ľudí, čo ponúkajú strany po voľbách, pokiaľ ide o spravovanie štátu a justície osobitne,“vysvetľuje režisérka, pre ktorú bolo vzhľadom na tému filmu dôležité, aby ho ľudia videli ešte pred parlamentnými voľbami. Preto aj v čase písania tohto článku (v januári) na filme intenzívne pracovala. Dokončiť do volieb ho nestihla.

Okrem réžie sa na filme podieľala aj ako scenáristka a producentka (Ultrafilm). Ďalším producentom filmu je Mario Homolka z Leon Production. Autorkou námetu je už spomínaná emeritná sudkyňa Katarína Javorčíková a dramaturgom Vít Janeček. Kameru mal na starosti Miro Remo, strih Šimon Špidla a zvuk Adam Matej.

V hmle (r. Zuzana Piussi, Slovensko, 2020)
CELKOVÝ ROZPOČET: (údaje neboli v čase uzávierky známe)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: Filmtopia