(Ne)znesiteľná ľahkosť

Vo februári už pre mňa zima stráca čaro aj za zaroseným oknom kaviarne a prichádza „slnečný absťák“. Aj do kina chodím radšej, keď z neho už môžem vyjsť do príjemne teplej noci. Ako filmový „vyprošťovák“ tak v týchto dňoch určite zapôsobia Herzove (a Šimončičove) Sladké hry minulého leta, film, ktorý pulzuje a dokonca „vonia“ aj bez efektov. Všetka tá rozmarnosť, hravosť, radosť z pôžitku bez výčitiek a najmä, najmä tá neuveriteľná ľahkosť, ktorá sa zo slovenského filmu kamsi vytratila. Ľahkosť vlastná francúzskemu naturelu, ktorá nechýba ani príbehom takým smutným a súčasne krásnym, akým je Carného film Deti raja podľa scenára Jacqua Préverta, básnika a scenáristu, ktorý miloval Paríž a ešte viac život a vždy vášnivo protestoval proti všetkému, čo život ničí a znehodnocuje. Popri mojich dvoch obľúbených Carného filmoch Nábrežie hmiel (rovnako podľa Prévertovho scenára) a Hôtel du Nord ďalší film spájajúci smútok a krásu... a poéziu obrazu – tentoraz skrz trojicu Prévert – Debureau – Carné. François Truffaut dokonca povedal: „Dal by som dvadsaťtri svojich filmov za Deti raja.“

Remakové zúfalstvo neutícha a nevyhol sa mu ani Luis Buñuel. I keď Denník komornej z toho vyšiel ešte pomerne so cťou, Buñuelov originál zostáva neprekonaný, erotika v jeho filmoch pripomína, že najviac dráždi to, čo nie je explicitne ukázané... a Jeanne Moreau bola iba jedna!

A po erotike trocha politiky. Toniho Servilla sme nedávno videli v Sorrentinovom filme Oni a Silvio, kde stvárnil Silvia Berlusconiho. Ale to nebola jeho prvá úloha tohto typu. Sorrentino nakrútil so Servillom v hlavnej úlohe aj portrét muža, ktorý bol niekoľko desaťročí členom talianskej vlády ako minister vnútra, obrany, zahraničia aj ako premiér – Giulia Andreottiho. Film Božský (jedna z Andreottiho prezývok, podobne ako Moloch, Belzebub či Sfinga) sa sústreďuje na obdobie, keď sa Andreotti stal doživotným členom parlamentu a súčasne sa v Taliansku začína megaproces s mafiou a spojenie Cosa Nostry s premiérom, vtedy už bývalým, je stále jasnejšie. V Sorrentinovom rukopise sa spája originálne rozprávanie, prepracovaný výtvarný jazyk, svojský humor a skvelo vystavaný soundtrack. Snímka tak zaujme aj tých, ktorých nebavia filmy z prostredia vysokej politiky a korupcie, podobne ako politický triler Z režiséra Costu-Gavrasa, ktorý bude mať v kine Lumière miniretrospektívu. 

A zaujímavé filmy sľubujú aj Kraťasy z archívu pod názvom O fotografii a pamäti.

No a keď pamäť, pri poslednom tipe asi stačí napísať iba názov: Obchod na korze

Mariana Jaremková, filmová publicistka
foto: Deti rada, archív SFU