Pokračovanie obsahu:

Ján Závodný 

Meno Jána Závodného sa väčšine spája s prvým slovenským celovečerným hraným filmom Jánošík (1921). Vskutku neobyčajná distribučná história tohto filmového diela, ktorého producentom bol práve Závodný, bola už predmetom mnohých novinových článkov aj rozhovorov. Osudy filmu sú nám vďaka výraznej medializácii jeho „znovuzrodenia“ v 70. rokoch dobre známe, no čo vieme o človeku, ktorý sa o jeho vznik a zachovanie vo veľkej miere zaslúžil?

Ján Závodný sa narodil roku 1890 v Brezovej pod Bradlom ako najstarší syn z deviatich detí. Vyučil sa za stolára a v roku 1908 odišiel za prácou do USA. V Chicagu, meste na americkom Stredozápade, známom jednou z najpočetnejších komunít československých emigrantov, sa uchytil ako zručný remeselník, ale vďaka svojim umeleckým záujmom sa angažoval aj v miestnom kultúrnom dianí. Ako herec pôsobil v Slovenskom národnom divadle v Chicagu, ktoré hrávalo pre krajanské spolky po celých Spojených štátoch, v roku 1914 sa stal jeho akcionárom. Toho roku sa stal aj majiteľom kina Casimir v Jefferson Parku, kde predtým pôsobil ako uvádzač. „Pre mňa vlastne divadlo a film boli stálymi, hoci vedľajšími zamestnaniami,“[1] povedal Závodný, ktorý sa v roku 1915 oženil.

Myšlienka natočiť film o Jánošíkovi vychádzala z vrelého prijatia divadelných predstavení o Jánošíkovi, na ktorých spolupracoval. Z iniciatívy brezovského rodáka Samuela Tvarožka vznikla potom produkčná spoločnosť Tatra Film Corporation, do ktorej svojím vkladom prispeli aj bratia Siakeľovci. Tak sa ešte spolu s Františkom Horlivým, ktorý mal pre film nacvičovať amatérskych hercov, vytvoril základ filmového štábu. Ten prišiel z USA v roku 1921 a nakrúcal na rôznych miestach turčianskeho regiónu. Zabezpečenie nakrúcania však bolo veľmi nákladné, a tak Ján Závodný ako producent vložil do realizácie filmu nielen svoje financie, ktoré získal aj predajom spomínaného kina v Chicagu, ale aj požičané peniaze od príbuzných. Na tieto peripetie spomína aj Jánova najmladšia sestra Anna: „Keď prišiel štáb z Ameriky na filmovačku, mali k dispozícii len polovičku potrebnej sumy a náklady boli veľké. Do Európy išli cez Paríž, tam na filmovú surovinu čakali týždeň – viezli ju nákladnou loďou. To všetko išlo do nákladov na film. Aj stravovanie pre štyristo hercov a štáb. Niektorí nechceli pristáť na dedinskú stravu, vozili ich do hotela do Martina. So zabezpečením účinkujúcich pomáhal aj brat Štefan, ktorý študoval v Prešove. Nakrúcalo sa na viacerých miestach Slovenska a v pražských ateliéroch. Na filme nezarobili nič, zadlžili sa, vzali si pôžičku a založili ju rodičovským domom na Brezovej.“[2]

Film Jánošík diváci prijali, premiéru mal vo Vrútkach a Ján Závodný zabezpečil jeho premietnutie i vo viacerých amerických mestách. Po zániku produkčnej spoločnosti z finančných dôvodov aj v súvislosti s nástupom zvuku sa vrátil k remeselnej práci, splatil dlhy a originál filmu odložil do garáže. Až v roku 1970 na prosbu Slovenského filmového ústavu sa podarilo dostať film na Slovensko: v batožine ho doniesol z USA sám Závodný, keď pricestoval v rámci krajanského zájazdu. Zreštaurovaný film sa potom premietol v roku 1975 v Bratislave. Jánovi Závodnému sa medzitým pri jednej návšteve Slovenska podarilo nakrútiť ešte etnograficky ladený dokument Slovensko očami rodáka, ktorý sa však nezachoval.

Osemnásteho februára uplynie už štyridsať rokov od úmrtia tohto zručného remeselníka, pre slovenskú kultúru zapáleného krajana v USA a producenta prvého slovenského filmu. Hoci väčšinu svojho života prežil v USA, kde vychoval päť detí, v mieste svojho bydliska sa snažil o propagáciu slovenskej kultúry, považoval za dôležité pestovať dobré československo-americké vzťahy, sám sa o ne snažil a robil to rád.

Denisa Jašová, doktorandka na Katedre audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU
foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek