Daniel Brunovský

výtvarník

Som dieťa Československa. Polovicu života som prežil v Československu, preto vnímam slovenský film aj v kontexte československej kinematografie. České a slovenské filmy mali niečo spoločné a v niečom boli zas iné. Často mi viac imponovali české filmy, ale aj medzi slovenskými som si našiel svoje obľúbené.

Filmami, ktoré mám dodnes veľmi rád, sú Dáždnik svätého Petra a Zemianska česť. Majú dobré herecké obsadenie, ako laik si myslím, že aj dobrú réžiu a dramaturgiu, a ich scenár sa opiera o dobré literárne predlohy – román Kálmána Mikszátha a novelu Jána Kalinčiaka. Veľmi rád mám aj Obchod na korze, ktorý považujem za svetový, takisto tvorbu Juraja Herza, ktorá je plná tajomna.

Z novších diel som si obľúbil Šulíkove filmy z 90. rokov. Film Všetko čo mám rád s Jurajom Nvotom v hlavnej úlohe ma v kontexte totálne idiotskej doby svojho vzniku, keď všetci začali naháňať nezmyselnosti, potešil a upokojil. Aktuálny je aj dnes.

Osobitý vzťah mám aj k Šulíkovej Záhrade. Vznikala v čase, keď som odišiel z Bratislavy na vidiek. Prežíval som presne to isté, čo hlavný hrdina, a istým spôsobom som sa s ním vedel identifikovať. Až neskôr som zistil, že dokonca aj filmovanie prebiehalo v lokalitách, kde som žil. Každý deň som chodil okolo motela, kde sa hrdina opije s otcom. Záhrada má svojskú poetiku, ale páči sa mi aj jej obsah, to, o čom je. Hovorí o nás, o ľuďoch, o mne. Je veľmi intímna a zároveň súčasná. Také filmy vznikajú len veľmi výnimočne.

Rád by som spomenul aj Slnko v sieti Štefana Uhra. Okrem toho, že je to dobrý film, je plný záberov zo starej Bratislavy. Jej štvrte a ulice sa vo filmoch snažím lokalizovať aj vtedy, keď sú niekde len kulisou alebo sa tam iba mihnú, pretože filmovú Bratislavu mám všeobecne veľmi rád.