Triler spod Tribeča

Do kín prichádza mysteriózny triler Trhlina režiséra Petra Bebjaka, natočený podľa rovnomenného knižného bestselleru Jozefa Kariku. Príbeh o záhadnom miznutí ľudí v pohorí Tribeč dostal podobu celovečerného filmu aj televíznej minisérie.

„Televízna tvorba je viac o profesijnej zručnosti. Ak máte veľké šťastie, vytvárate projekt, ktorý má v sebe aj kus kreativity, objavovania a hľadania nových postupov a tém. To, čo mi ponúka príprava a realizácia filmového projektu navyše, je kreatívna sloboda,“ vysvetľuje svoj vzťah k filmovej a televíznej tvorbe Peter Bebjak.

Scenár k jeho ostatnému projektu Trhlina napísal na základe literárnej predlohy Tomáš Bombík. Ten s Bebjakom spolupracoval už na minisérii Spravedlnost, ktorá získala Českého leva a na udeľovaní slovenských Igricov za ňu režisér dostal tvorivú prémiu. Zápletka a príbeh minisérie zaujali aj spoločnosť Entertainment One Television Production, ktorá kúpila práva na jej sfilmovanie pre severoamerický trh. Na Spravedlnosti participovala Česká televízia, na Bebjakovej novinke Trhlina zase TV Joj. „Pôvodne sme to celé točili ako televíznu minisériu, pretože televízia Joj do toho dala peniaze a my sme vlastne koproducentmi (spoločnosť D. N. A. – pozn. red.). Len sme nechceli, aby bol tento produkt odvysielaný iba v televízii a tým by sa to skončilo. To, že vznikol aj film pre kiná, je vlastne vedľajšia, ale veľmi dôležitá linka celého projektu,“ ozrejmuje Bebjak.

Minisériu tvoria tri 45-minútové časti, film má štandardnú celovečernú minutáž. „Rozdiel je v tom, že pre televíziu musíte vyrobiť mystiku alebo horor takým spôsobom, aby bol použiteľný aj o ôsmej hodine večer, keď sa má vysielať. Takže nejdete do úplných extrémov. Ale na druhej strane viete, že bez toho filmový príbeh nebude mať svoju silu. Hľadali sme presne takú formu a spôsob, aby sme naplnili všetky požiadavky aj svoju predstavu,“ vysvetľuje režisér. „Televízna verzia bude mať trochu iné tempo. Pretože v rámci televízie, hlavne v prípade seriálu, ale aj minisérie, niektoré veci opakujete. V druhej časti musíte pripomenúť, čo sa stalo v prvej. V tretej časti pripomenúť, čo sa stalo predtým. Nie v rekapituláciách, ale v rámci dialógov a príbehu. Keď sa týchto vecí zbavíte, viete príbeh zhutniť. A myslím si, že tá filmová verzia bude iná hlavne v tom, že bude v kine. Divák bude mať úplne iný pocit a zážitok, keď bude vidieť všetko to, čo sa vo filme deje, na veľkom plátne. Preto sme vlastne filmovú verziu spravili.“

Peter Bebjak sa nebojí žánrových filmov, v ktorých je obmedzenejší priestor na autorskú výpoveď. Nevyhýba sa ani umelecky zaznávanejším žánrom pracujúcim primárne s ľudskými emóciami, napríklad so strachom. „Z pohľadu producenta je to materiál, ktorý má potenciál osloviť divákov, a z pohľadu režiséra zase výzva osvojiť si pravidlá a jazyk daného žánru. Bavia ma príbehy, v ktorých sú divní ľudia s tajomstvami, a baví ma všetko to pomaly odhaľovať. A keď si jednoducho tu aj v Česku myslia, že to viem robiť, tak to robím.“ Bebjakov horor Zlo patrí do subžánru found footage, ktorý stojí na predstieraní toho, že filmové zábery sú autentické, natočené samotnými protagonistami, čo býva často aj súčasťou marketingovej stratégie pri uvádzaní filmu. S takýmto druhom autenticity pracuje aj Jozef Karika v knihe Trhlina. Predovšetkým v čase jej prvého uvedenia na trh bola kniha prezentovaná ako spísané svedectvo neznámeho muža, ktoré autor doplnil a dotvoril do podoby románu.

Psychiatrický pacient Walter Fischer pred sedemdesiatimi rokmi záhadne zmizol v pohorí Tribeč, a keď sa po vyše dvoch mesiacoch rovnako záhadne objavil, mal na tele čudné popáleniny a zranenia. Bol dezorientovaný, nedokázal vysvetliť, čo sa mu stalo, už nikdy sa nespamätal. Jeho spis z liečebne objavil Igor, hlavný hrdina príbehu, ktorý následne zistil, že tento prípad nie je ojedinelý a zmienky o ľuďoch zmiznutých v Tribeči siahajú hlboko do histórie.

Film Trhlina sa natáčal na autentických miestach Tribeča.Hrajú v ňom Matej Marušin, Mária Havranová, Dávid Hartl, Tomáš Maštalír, Juraj Loj a ďalší. Jozef Karika si výber hercov veľmi pochvaľuje, tak nejako si vraj svojich hrdinov pri písaní knihy predstavoval. Sám si vo filme zahral postavu záhadne zmiznutého lesníka Samšályho. So spoluprácou je spokojný aj režisér Peter Bebjak, keď hovorí, že autor knihy nechal námet v rukách filmárov a hercov a dôveroval ich práci.

Trhlina (r. Peter Bebjak, Slovensko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU/MINISÉRIE: približne 700 000 eur (definitívna suma podpory z verejných zdrojov zatiaľ nie je vyčíslená) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: TV Joj

Dávne časy a nadčasové otázky 

Tomáš Garrigue Masaryk a Karel Čapek sa prechádzajú po okolí zámku v Topoľčiankach a diskutujú. Vznikol tak jeden z najznámejších rozhovorov našej histórie. Vyšiel aj knižne ako dar k 10. výročiu Československej republiky a v čase doznievajúcich osláv 100. výročia vzniku Československa sa Hovory s TGM ozývajú znova. Tentoraz z filmového plátna.

Kniha je hotová a Čapek vyhľadá Masaryka, aby mu za ňu ponúkol honorár. Nenachádza ho však v dobrom rozmare, lebo jeho dcéra mu knihu zakázala publikovať. Čapek vstupuje do vzrušenej debaty o svete, politike i politikoch, o Čechoch, láske, ženách aj zradách. „Nápad na film vznikol v období, keď sme so ženou čakali syna a zhodou okolností som vtedy čítal Hovory s TGM. Keď som premýšľal, do akej doby a nálady syna privedieme, zdalo sa mi ako dobrý nápad pokúsiť sa vytvoriť film založený na veľkom odkaze Masaryka a Čapka. Sprostredkovať ich odkaz a myšlienky a pokúsiť sa priniesť niečo pozitívne do našej spoločnosti,“ približuje pre Film.sk režisér a producent snímky Jakub Červenka. Predstavoval si dve osobnosti, ktoré sa prechádzajú po parku a rozprávajú sa. Keď však s nápadom oslovil scenáristu Pavla Kosatíka, najprv dostal odmietavú odpoveď, že nič také sa nedá natočiť. Na druhý deň sa mu však Kosatík ozval, že scenár predsa len napíše. „Téma Hovorov s TGM je pre mňa osobná. Kniha nastoľuje základné otázky, ktoré sa týkajú českej demokracie, a kladie ich nie ako otázky dobové a historicky podmienené, ale ako otázky nadčasové, možno večné. Tematizuje veci, ktoré musí každá generácia znovu pochopiť, v niečom podobne ako jej predkovia a v niečom po novom,“ hovorí Pavel Kosatík. Režisér Červenka vysvetľuje: „Presahy si musí nájsť každý sám. Domnievam sa, že vo filme je množstvo tém, ktoré sa musia nejakým spôsobom dotýkať každého z nás, pokiaľ máme otvorenú myseľ. Ďalší uhol pohľadu je, že sme chceli Karla Čapka a T. G. Masaryka pri všetkej pokore trochu zložiť z piedestálu tak, aby sme im porozumeli ako človek človeku. Boli to takisto ľudia z mäsa a kostí v dokonalej nedokonalosti ľudského bytia.“

Film sa realizoval dva roky, ale samotné nakrúcanie sa uskutočnilo v apríli 2018. Predchádzala mu dôsledná príprava. „Mali sme nespočetné množstvo čítacích skúšok a dopriali sme si tvorivé sústredenie mesiac pred natáčaním, keď sme strávili skoro celý týždeň na miestach nakrúcania a prešli si celý scenár, lokáciu za lokáciou. Podľa mňa je príprava pre film nevyhnutná,“ myslí si Červenka, ktorý mal do úlohy Masaryka od začiatku dosadeného Martina Hubu. „Nápad obsadiť Jana Budařa ako Čapka prišiel od dramaturgičky Zuzany Vojtíškovej a od Pavla Kosatíka. Po prvom stretnutí s ním som vedel, že bude Čapkom.“ Výber hlavných predstaviteľov bol o to dôležitejší, že počas celého filmu nejde o nič iné, len o ich interakciu. „Bol som presvedčený, že táto forma rozprávania bude fungovať. V histórii česko-slovenskej kinematografie vznikali krásne dialógové inscenácie, ktoré majú čo povedať i dnes. Sú založené na prepracovanom scenári, skvelých hereckých výkonoch a štýle rozprávania. A je aj mnoho zahraničných inšpiračných referencií,“hovorí režisér. „Ako kameramana som si vysníval Jana Malířa, ktorý pomohol namaľovať moje vnútorné obrazy na plátno. Zhodli sme sa hneď na začiatku na formáte 4 : 3 a kolorovaní obrazu. Formát sme vybrali pre centralizáciu obrazu a následného vnímania divákom. Vo farebnej postprodukcii sme chceli navodiť pocit kolorovaných fotografií a priblížiť dobu obrazovým štýlom,“ dodáva Jakub Červenka s tým, že využívali aj pomalé jazdy a dlhé zábery. Hovory s TGM sú jeho režijným debutom. 

Hovory s TGM (r. Jakub Červenka, Česko/Slovensko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 10 500 000 Kč – približne 406 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 25 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Bontonfilm

Dvaja chlapci a pes v aute na ceste za slobodou

Po snímkach Príliš mladá noc a Rodinný film bol režisér Olmo Omerzu už trochu unavený z témy dospievania. No keď sa mu dostal do rúk scenár Petra Pýchu Všetko bude, učaroval mu natoľko, že sa opäť pustil do príbehu o deťoch či skôr mladých ľuďoch. Za svoje road movie, ktoré vzniklo v minoritnej koprodukcii Slovenska, nakoniec získal cenu za réžiu na ostatnom MFF Karlove Vary. 

Štrnásťročný outsider Mára a jeho dvanásťročný kamarát Heduš (stvárnili ich neherci Tomáš Mrvík a Jan František Uher) ukradnú auto a smerujú za dobrodružstvom naprieč republikou. V spoločnosti psa Šakala a mladej stopárky (Eliška Křenková) sa vydávajú na cestu za slobodou, až kým ich nechytí polícia. Pri výsluchoch vytvára Mára okolo seba svet, kde je ťažké zistiť, čo je skutočnosť a čo dielo chlapcovej fantázie. „Zaujímal nás fenomén, ktorý sa objavil v poslednom čase, keď malé deti ujdú z domova autom,“ približuje režisér Olmo Omerzu a ako príklad uvádza udalosť z Minnesoty v USA, kde polícia zadržala auto, ktoré šoféroval len osemročný chlapec a spoločnosť mu robili jeho mladší príbuzní. „Všetci mali na sebe pyžamá, čo určitú príznačnosť celého prípadu ešte umocnilo. Táto udalosť vyvolala početné polemiky, okrem iného aj o tom, že v dnešnej modernej dobe je svet detí od sveta dospelých vzdialenejší než kedykoľvek predtým. Je ťažké predstaviť si logiku a myslenie dieťaťa, ktoré očividne veľmi ťažko odlišuje pravú skutočnosť od tej virtuálnej, v ktorej vyrastá,“ pokračuje Omerzu. Podobný prípad, a to priamo z Česka, pozná aj scenárista Petr Pýcha, ktorý príbeh pôvodne písal pre rozhlas. Tam ho však považovali za veľmi vulgárny. „Lenže mne sa uhladzovať jazyk chlapcov nechcelo. Namiesto toho som na odporúčanie Vladimíra Michálka prepísal rozhlasový scenár na filmový. A ďalšie dva roky som na ňom spolupracoval s Olmom.“

Rozprávanie sa začína policajným výsluchom a divák sa retrospektívne dozvedá o minulosti hlavných hrdinov a ich dobrodružnom úteku. „Tým, do akej miery mám tie dve dejové linky štylizovať, som sa zaoberal veľmi dlho. Pri hereckých skúškach som postupne dospel k názoru, že chcem zastrieť hranicu medzi fantáziou a skutočnosťou, medzi lžou a pravdou. Som čím ďalej, tým viac presvedčený, že pre všetko to, čo zažívajú títo dvaja chlapci počas dvoch dní, je kľúčové práve to klamstvo, ktoré sa stalo súčasťou ich subjektívnej skutočnosti. Zaujímala ma ich cesta tak, ako ju prežili oni, ako si ju pamätajú, nie nejaký objektívny pohľad,“ ozrejmuje svoje režijné zámery Omerzu a pokračuje: „Pôvodne bol scenár napísaný ako letné road movie, ale zapáčila sa nám myšlienka prepísať príbeh do zimy. Pri niektorých scénach hrozilo, že budú v zime pôsobiť depresívne, ale snažili sme sa s tým nejako citlivo pracovať. Naopak, zimná krajina pridala príbehu naliehavosť. Naraz bolo jasné, že nejde o nejaký letný rozmar. Auto začalo symbolicky predstavovať útočisko chlapcov a v zimnej krajine nahradzuje teplo domova, ktoré im evidentne chýba.“ 

Podľa Omerza je film Všetko bude špecifický aj v tom, že kým pri iných filmoch tohto žánru zažíva dieťa prostredníctvom situácií iniciáciu do sveta dospelých, tu sa to odvíja opačne. „Mára a Heduš reprezentujú na začiatku filmu všetky masky sveta dospelých, ako sexizmus a mačizmus, ktoré postupne snímajú v slede situácií, prostredníctvom ktorých sa odhalí skutočný dôvod Márovho úteku.“ Režisérovi záležalo aj na tom, aby sa detskí neherci v hlavných úlohách mohli v napísaných postavách nájsť. Podľa Omerza im venovali pred nakrúcaním toľko času, že pred kamerou už pôsobili ako školení profesionáli. 

Všetko bude (Všechno bude, r. Olmo Omerzu, Česko/Slovinsko/Poľsko/Slovensko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 299 083 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 53 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, blu-ray, mp4

Zuzana Sotáková
foto: Filmtopia