Návraty k dobrým filmom

Ako posadnutí sa ženieme za novým. Ani si nespomeniem, kedy v multiplexoch hrali starší film. Myslia si, že by sme nešli, a ani to neskúšajú. Práve som dopozeral jeden z tých nových. Nebol zlý. Ale po dvadsiatich rokoch ho asi neodporučím. 

Vo filmových kluboch je to naopak. V skvelom januárovom programe Kina Lumière je väčšina filmov z druhej polovice 20. storočia. Ak si myslíme, že dnes je svet iný, tieto filmy nás môžu vyliečiť. Zlí politici a naivní voliči, nehanbiaci sa gauneri, rozpačití dobráci, zamilovaní opilci aj lunatici povahou či presvedčením boli vždy. Menia sa klobúky, nie ľudské povahy. A navyše zistíme, že filmový jazyk tých najlepších filmov až tak nezostarol. To skôr my, omámení digitálnymi možnosťami, sme všeličo zabudli. 

Na konci mladosti čakajú najväčšie životné križovatky. Malé životné etudy Boba Rafelsona sú kľúčové dielo Nového Hollywoodu, americkej odpovede na európske nové vlny. Môžeme v ňom vidieť mladého Jacka Nicholsona v jednej z mála úloh, kde ešte nie je nad vecou. Jeho životné blúdenie nie je o nič menej existenciálne ako Bergmanove či Truffautove tápania. Akurát kaviarne nahrádza nekonečná krajina. Divokosť v srdci Davida Lyncha je domyslenie romantického ideálu kožených búnd a motoriek Jamesa Deana či Marlona Branda. Lynch s bezohľadnosťou, ktorú vlastní iba on, ukazuje, že divokosť v srdci a strelné zbrane vedú vždy k rovnakému výsledku. A nakoniec krásny príbeh Mika Figgisa Zanechať Las Vegas o láske, ktorá bola beznádejná, už keď sa začala. 

Politikou dnes žijeme viac, ako by sme potrebovali. Desí nás bezcharakternosť (a obmedzenosť) ľudí, ktorým vo voľbách zverujeme kľúče od svojich osudov. Ak sa nám dnes zdá, že naši Trumpovia sú historicky výnimoční, je dobré si pripomenúť prezidentské histórie. Vo filmoch Ten najlepšíVšetci prezidentovi mužiJFK či Šakal objavíme celé spektrum skazených aj idealistických pováh. A objavíme, že aj pred päťdesiatimi rokmi politici nenávideli a urážali novinárov, pretože tí ponúkali iný obraz ako politické sebazbožštenie. Aj vtedy im išlo o život. 

Sovietsky zväz nebol dobré miesto na život. Železná klietka, v ktorej bola spolu s nami zavretá aj šelma. Napriek tomu sa tam dalo snívať. Do poézie filmových obrazov unikal duch pred stuchnutou prózou každodennosti za mrežami. Výsledkom boli neobyčajné filmy mimoriadnej krásy. Napríklad filmy Tengiza Abuladzeho či Sergeja Paradžanova. Nie sú pre každého, ale tomu, kto sa odváži, Lumière ponúka unikátnu príležitosť vidieť ich vrcholné diela. 

odporúča filmový publicista František Gyárfáš