Martin Štoll: 
Television and Totalitarianism in Czechoslovakia: From the First Democratic Republic to the Fall of Communism 
(Bloomsbury Publishing, 2018, 304 strán, preklad do angličtiny Michaela Konárková)

Zahraničným záujmom iniciované prvé komplexné spracovanie titulnej témy objasňuje v 14 kapitolách jej historické, politické, kultúrne, sociálne a technologické súvislosti. Filmový dokumentarista, dramaturg, pedagóg a vydavateľ Martin Štoll publikoval v roku 2011 v „dátumovej“ edícii vydavateľstva Havran dôkladne spracovanú knihu 1. 5. 1953 – Zahájení televizního vysílání: Zrození televizního národa. V polovici z nej skúma mediálne, technické aj sociálne súvislosti troch predchádzajúcich dekád. Hoci v nej zavádza pojem televízny národ, ideologické využitie komunistickým režimom už nesleduje. To sa stalo jedným z predmetov výskumu v jeho novej knihe. V jej úvode sa venuje nacistickému výskumu televíznej techniky v Sudetách, potom ukazuje príbeh vzniku a formovania televízie v Československu v rokoch studenej vojny, televízne kontexty východného bloku a pôsobenie tohto média v občiansky a politicky zlomových rokoch 1968 a 1989. Vyúsťuje do skúmania prechodu televízie z pozície nástroja moci na platformu verejnej služby.

Giovanna Fossati a kol.: 
The Colour Fantastic. Chromatic Worlds of Silent Cinema
(Eye Filmmuseum, Amsterdam 2018, 311 strán)

Publikácia je interdisciplinárne poňatým zborníkom textov venovaných rôznym aspektom výskumu farby v ranej kinematografii. Sú to výstupy z rovnomennej konferencie, ktorá sa konala v roku 2015 v amsterdamskom Filmovom múzeu. Jej organizátori si tak pripomenuli dvadsiate výročie prelomového workshopu Farby v nemom filme, ktorý sa konal takisto v Amsterdame. Cieľom bola predovšetkým prezentácia posunu, ktorý v skúmaní tejto témy, čoraz viac priťahujúcej pozornosť filmových historikov aj teoretikov, nastal za posledné dve desaťročia. Jednotlivé príspevky sa zameriavajú najmä na rôzne technológie, ktoré sa využívali na tvorbu raných farebných filmov, a na problémy ich reštaurovania. Dotýkajú sa však aj teoretických tém.


Sanja Bahun a John Haynes (Ed.):
Cinema, State Socialism and Society in the Soviet Union and Eastern Europe, 1917–1989. Re-Visions
(Routledge, Oxon 2017, 215 strán)

Zostavovatelia zborníka textov, ktorý po prvý raz vyšiel v roku 2014, si kladú za cieľ „reexamináciu kinematografií Sovietskeho zväzu a strednej a východnej Európy v ére komunizmu“. Na obale jeho reedície z roku 2017 prezentujú Sanja Bahun a John Haynes ako zásadnú inováciu zistenie, že kinematografie tohto regiónu tvoria „bohatú a rôznorodú zmes a nie sú len homogénnou a monolitickou komunistickou kinematografiou“ (!). Hlavnou avizovanou revíziou má byť pohľad vymykajúci sa binárnym stereotypom studenej vojny. Je otázne, do akej miery sa to autorom podarilo, aj vzhľadom na to, že ani jeden z nich nepôsobí v regióne, ktorého kinematografiu analyzuje. Poučné čítanie to však je už len preto, že podobný prístup považujú za inovatívny ešte v roku 2017. 

 

 

 

Peter Ulman, Monika Mikušová