Ženy v slovenskom filme

Filmová historička Eva Filová pátrala v publikácii Eros, sexus, gender v slovenskom filme po existencii erotiky v tunajšej kinematografii. My sa chceme v januárovej téme bližšie pozrieť na rodové zastúpenie medzi filmovými tvorcami.

Pri skúmaní tohto problému sme zúžili oblasť audiovizuálnej produkcie len na celovečerné diela pre kiná a sústredili sme sa na päť hlavných profesií – réžia, scenár, kamera, hudba, strih –, ktoré sme doplnili o produkciu. Pri takomto nastavení bola slovenská filmová tvorba do roku 1990 takmer výlučne mužskou záležitosťou. Eva Štefankovičová bola v danom období so štyrmi filmami jedinou režisérkou, kameramanku neregistrujeme žiadnu a Iva Bittová bola spoluautorkou hudby k rozprávke Mikola a Mikolko. Dvadsaťosem žien evidujeme ako autorky alebo spoluautorky scenára (čo je 8,29 % tvorby do roku 1990). Často to boli aj autorky literárnej predlohy – napríklad Jaroslava Blažková, Alta Vášová, Milka Zimková... Ženy strihali 33 filmov, čo je 9,76 %, a najviac ich má na konte Judita Fatulová (9), ktorá spolupracovala i s Dušanom Trančíkom a Jurajom Jakubiskom.

1945 – 1989 

       

 

338 filmov

ženy

% ženy

zmiešané

% zmiešané

réžia

4

1,18 %

0

0,00 %

scenár

15

4,44 %

13

3,85 %

kamera

0

0,00 %

0

0,00 %

hudba

0

0,00 %

1

0,30 %

strih

29

8,58 %

4

1,18 %

V porevolučnom období došlo k výraznému nárastu podielu žien v slovenskom filme.  

1990 – 2018

       

 

302 filmov

ženy

ženy

zmiešané

% zmiešané

réžia

51

16,89 %

7

2,32 %

scenár

54

17,88 %

32

10,60 %

kamera

11

3,64 %

5

1,66 %

hudba

12

3,97 %

13

4,30 %

strih

52

17,22 %

21

6,95 %

produkcia

39

12,91 %

68

22,52 %

Citeľný nárast v zastúpení žien však nebol okamžitý a netýkal sa hneď všetkých profesií. Nasledujúce tabuľky ukazujú, ako sa situácia v porevolučnej ére vyvíjala. 

1990   1999

       

35 filmov

ženy

% ženy

zmiešané

% zmiešané

réžia

3

8,57 %

0

0,00 %

scenár

3

8,57 %

4

11,43 %

kamera

0

0,00 %

0

0,00 %

hudba

0

0,00 %

1

2,86 %

strih

5

14,29 %

3

8,57 %

produkcia

2

5,71 %

4

11,43 %

V rokoch 1990 až 1999 sa Eva Borušovičová vďaka Modrému z neba (1997) stala druhou domácou režisérkou celovečerného filmu pre kiná. Adriana Bartošová bola spoluautorkou hudby k rozprávke Šípová Ruženka (1990), po tri filmy strihali Margita Černáková a Alena Pätoprstá – tá však až na jednu výnimku spolu s mužom. A na prvú kameramanku sa naďalej čakalo!

V nasledujúcom období (2000 – 2009) sa produkcia filmov oproti predchádzajúcemu zdvojnásobila z 35 na 71. Bolo to i vďaka nárastu minoritných koprodukcií (z 3 na 29), o čo sa pričinil aj nový grantový systém AudioVízia, ktorý začal platiť v roku 2004 a jeho súčasťou bol podprogram 5. Minoritná koprodukcia dlhometrážnych filmov pre kiná.

2000 2009

       

71 filmov

ženy

% ženy

zmiešané

% zmiešané

réžia

13

18,31 %

0

0,00 %

scenár

15

21,13 %

6

8,45 %

kamera

0

0,00 %

0

0,00 %

hudba

2

2,82 %

5

7,04 %

strih

17

23,94 %

2

2,82 %

produkcia

8

11,27 %

18

25,35 %

Hoci je obdobie rokov 2010 až 2018 o rok kratšie než prvé dve, výroba filmov sa v porovnaní s predchádzajúcou etapou takmer strojnásobila (zo 71 na 196). Nie náhodou sa kryje s obdobím fungovania Audiovizuálneho fondu.

No a v roku 2012 sme už zaznamenali hneď päť filmov, na ktorých pracovali kameramanky: Až do mesta Aš (Viera Bačíková), Najväčšie prianie (Olga Špátová) a Zuzana Piussi bola kameramankou až 3 filmov (Krehká identitaMuži revolúcieOd Fica do Fica). Všetky uvedené filmy režírovali ženy (v 4 prípadoch bola režisérka zároveň kameramankou).

Citeľne stúpol (2,6-krát) i počet filmov, na ktorých sa podieľali strihačky. A Ľubica Čekovská bola autorkou alebo spoluautorkou hudby k 8 filmom, čo je takmer polovica z tých, ku ktorým komponovala hudbu žena.

Najväčší podiel zo žien však mali v rokoch 2010 až 2018 producentky. Lívia Filusová produkovala 5 filmov, Silvia Panáková sa ako producentka alebo koproducentka podieľala na 9 tituloch a spoločnosť PubRes sestier Zuzany Mistríkovej a Ľubice Orechovskej produkovala alebo koprodukovala 13 dlhometrážnych filmov pre kiná, od animovaných cez dokumenty až po hrané, a získala národnú filmovú cenu Slnko v sieti za najlepší hraný film (Učiteľka). Barbara Janišová Feglová produkovala Dieru v hlavu ocenenú Slnkom v sieti za najlepší dokument.

2010 –2018

       

 

196 filmov

Ženy

% ženy

zmiešané

% zmiešané

réžia

35

17,86 %

7

3,57 %

scenár

36

18,37 %

22

11,22 %

kamera

11

5,61 %

5

2,55 %

hudba

10

5,10 %

7

3,57 %

Strih

30

15,31 %

16

8,16 %

produkcia

29

14,80 %

46

23,47 %

V posledných rokoch sa v súvislosti so ženami v slovenskej audiovízii a ich podielom na tvorbe hovorilo najviac o Zuzane Piussi, ktorá režírovala 4 filmy pre kiná a venovala sa v nich dôležitým spoločensko-politickým témam: Krehká identitaMuži revolúcieOd Fica do FicaŤažká voľba. Rovnaký počet filmov režírovala Mariana Čengel Solčanská – tej sa zase podarilo snímkou Únos umocniť verejný tlak na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Tereza Nvotová má na konte síce len dva filmy, ale v hranej Špine sa venovala u nás stále tabuizovanej téme znásilnenia a dokumentomMečiarupriamila pozornosť na kľúčové obdobie novodobých dejín Slovenska a jeho politického protagonistu. 

Spomeňme ešteDenisu Buranovú, ktorá sa vlani stala prvou ženou ocenenou Slnkom v sieti v kategórii kamera (za film Piata loď).

Nárast podielu žien v slovenskej kinematografii je určite potešiteľný, no v porovnaní s trendom v Európskej únii stále zaostávame.

Fond Eurimages

Ako súčasť Rady Európy sa kinematografický fond Eurimages zaujíma aj o otázku rovnosti pohlaví vo filmovej tvorbe. Od roku 2012 zhromažďuje údaje o pohlaví tvorcov na kľúčových pozíciách pri projektoch, ktoré fond žiadajú o podporu a spĺňajú kritériá. Výsledky ukazujú, že zastúpenie žien nie je dostatočné.

V rokoch 2014 až 2017 bolo priemerné zastúpenie žien naprieč rôznymi profesiami 31 %, 25 % žien sa podieľalo na animovaných projektoch, 38 % na dokumentárnych a 31 % na hraných. Účasť žien na tvorbe filmov v piatich základných pozíciách štábu stúpla z priemeru 23 % v roku 2012 aspoň na predvlaňajších 31 %. 

Fond Eurimages skúmal projekty žiadajúce o podporu aj na základe ich rodovej vyváženosti, keď za „mužský“, resp. „ženský“ projekt označil taký, pri ktorom bolo najmenej 60 a viac percent profesií obsadených mužmi, resp. ženami. Projekt bol „vyvážený“ pri podiele mužov a žien medzi 40 a 60 %. I pri tomto pohľade na 712 projektov uchádzajúcich sa o podporu z Eurimages v rokoch 2014 až 2017 sa ukazuje, že len veľmi málo z nich je možné považovať za „ženské“. V hranej tvorbe je to 4,7 % (mužské: 74,9 %, vyvážené: 20,4 %), v dokumentárnej 16,2 % (mužské: 69,1 %, vyvážené: 14,7 %) a v animovanej 3,2 % (mužské: 80,6 %, vyvážené: 16,1 %). 

V októbri 2017 prijal fond Eurimages komplexnú stratégiu na podporu rodovej rovnosti v európskom filmovom priemysle s názvom Zameranie na 50/50 do roku 2020. Súvisí s ním odporúčanie, ktorým sa vlády členských štátov Rady Európy vyzývajú:

► preskúmať svoje právne predpisy a politiku,

► zhromažďovať, monitorovať a zverejňovať údaje,

► podporovať výskum,

► podporovať pokračujúci rozvoj mediálnej gramotnosti,

► zlepšiť procesy zodpovednosti.

Príklady z Európy

Švédsky filmový inštitút už dlho pracuje na dosiahnutí rodovej rovnosti vo filmovom priemysle. Od roku 2000 zaznamenáva percentuálny podiel filmov, ktoré majú ženu v kľúčových pozíciách réžia, scenár a produkcia. Nepretržitá analýza, cielené iniciatívy a projekty i zameranie na kvalitu priniesli výsledky a napokon dosiahnutie cieľa – 50 % žien medzi tvorcami za obdobie podpory v rokoch 2013 až 2016. Švédsky filmový inštitút si navyše uvedomuje, že nie všetci akceptujú len binárne pohlavné normy a od minulého roku poskytuje podávateľom žiadostí možnosť zadať do kategórie pohlavia nielen mužské a ženské, ale aj „iné“.

Základné zistenia švédskeho inštitútu sú: s rastúcim rozpočtom klesá počet žien zapojených do výroby filmu, filmy s hlavným mužským hrdinom získavajú vyššiu podporu, scenáristky píšu viac scenárov pre herečky v hlavnej úlohe, vek je u žien limitujúcim faktorom – potenciál získať hlavnú úlohu u nich po štyridsiatke dramaticky klesá, zatiaľ čo muži okolo päťdesiatky sa v hlavných úlohách objavujú často.

Nemecká Federálna filmová rada (FFA) prezentovala na Berlinale 2017 svoju prvú štúdiu rodového zastúpenia tvorcov celovečerných filmov v nemeckom prostredí, z ktorej vyplýva, že v pozícii réžia bolo 72 % mužov, 23 % žien a v 5 % bola zmiešaná účasť. V pozícii scenár bolo 60 % mužov a 23 % žien a v oblasti produkcie to bol 58-percentný podiel mužov a len 14-percentný podiel žien.

Viedenská univerzita spracovala údaje Rakúskeho filmového inštitútu za roky 2012 až 2016. Zistenia boli nasledujúce: 20 % podpory išlo producentkám, režisérkam a scenáristkám. Podiel žien pritom klesá s rastúcou výškou podpory. Podľa profesií majú ženy najvyšší podiel spomedzi 15 kľúčových pozícií v kategóriách kastingu (91 %) a kostýmov (90 %). Najmenšie zastúpenie majú kameramanky (12 %), zvukárky (5 %) a osvetľovačky (0 %). Ďalšie profesie: hudba 15 % žien, produkcia 16 %, réžia 26 %, scenár 29 %. Ak film režírujú ženy, je o 14 % vyšší podiel žien aj na ďalších kľúčových pozíciách. A hoci sa podľa prieskumu dostalo najvyššej podpory projektom režírovaným mužmi, v sledovanom období to boli práve filmy režisérok, ktoré častejšie získavali festivalové a divácke ocenenia.

Na 16. pracovnom stretnutí členov EFARN-u (European Film Agency Research Network) v októbri 2018 vo Viedni sa jeho členovia zhodli na dôležitosti zhromažďovania údajov v oblasti rodovej rovnosti a rozmanitosti a na potrebe nájsť jednotné kritériá na vytvorenie celoeurópskych štatistík. 

Snahou je získať porovnateľné údaje z jednotlivých členských štátov tak, aby bolo možné v roku 2020 publikovať súborné údaje za všetky krajiny.

Miro Ulman

________________________________________________________________

Poznámka autora: Základom tohto textu je moja štúdia pre bratislavské zasadnutie členov rady fondu Eurimages v júni 2017, ktorá bola revidovaná a doplnená o údaje ku koncu roku 2018 a spred roku 1990.