Obzretie sa za jubilejným MFF Bratislava

Na festivalovej mape Slovenska rozhodne nie je nedostatok zaujímavých filmových prehliadok. Udržiavať kontakt s trendmi svetovej kinematografie patrí k základným predpokladom budovania umelecky hodnotnej a konkurencieschopnej vlastnej filmovej tvorby. O to viac môže pozornejšieho diváka zamrzieť, keď niektorý zo zabehnutých filmových festivalov začne prechádzať transformáciou, ktorá signalizuje istý ústup z pôvodne ambiciózneho konceptu

Medzinárodný filmový festival Bratislava sa na prelome novembra a decembra 2018 uskutočnil už dvadsiaty raz. Jubilejný ročník však nielen vymenil termín konania, ale aj prešiel výrazným zoštíhlením programu. Príčiny týchto zmien môžu mať finančný ráz, ale aj keď nutne viedli k úsporným opatreniam, nemuseli automaticky znamenať rezignáciu na obsahovú kvalitu. Naopak, menej môže neraz znamenať viac. V posledných rokoch sa často stáva, že programy mnohých filmových festivalov sa nafukujú, ale len máloktorý dramaturg dokáže výberom titulov prezentovať skutočne umelecky vyvážený prehľad toho hodnotného, čo súčasné svetové kinematografie ponúkajú.

Bratislavský festival sa vo svojom 20. ročníku napriek celkovo výrazne striedmejšiemu charakteru konal i mimo hlavného mesta. Otázkou je, aký význam má premietať len nepatrnú časť titulov už aj tak redukovaného programu v troch iných slovenských mestách a prečo sa radšej nekoncentrovať na svoje tradičné zázemie, ktoré zostalo rozložené v bratislavských kinách Lumière a Mladosť, no chýbalo mu to najdôležitejšie – početnejšie publikum. Festival by skôr potreboval viac budovať vlastný imidž a zapracovať na propagácii práve v Bratislave, aby sa mohol profilovať ako skutočne výrazná akcia, ktorá by sa pokúsila využiť práve termín na sklonku roka na to, aby predstavila reprezentatívny výber toho najdôležitejšieho, čo sa v priebehu poslednej sezóny objavilo a bolo ocenené na prestížnych medzinárodných filmových prehliadkach, a oslovila tak širšiu divácku obec. V minulosti to tak občas bývalo, pretože festival dokázal reagovať na snímky, ktoré rezonovali na festivaloch v Benátkach či Toronte. Lenže jubilejný ročník bol zameraný takmer monotematicky (zjavne pod ekonomickým tlakom) bez toho, aby sa snažil vniesť do programu nejaký ďalší originálny prvok. Do popredia vytiahol módnu problematiku postavenia žien v spoločnosti i kinematografii a „mechanicky“ dosadil do malého počtu festivalových sekcií zodpovedajúce tituly, ktoré vlani ponúkol festivalový trh. Menší počet filmov v programe môže byť výhoda, ktorá vedie neznalého diváka k väčšej prehľadnosti vo výbere, no na druhej strane ženská otázka prestupujúca väčšinu uvádzaných snímok príliš zužuje pole záujmu pre tých, ktorí by sa radi zoznámili aj s ďalšími súčasnými umeleckými dielami svetovej kinematografie, vypovedajúcimi aj o iných aktuálnych témach. Napriek tomu sa v súťaži hraných filmov objavilo niekoľko pozoruhodných titulov, ktoré stavali ženské hrdinky do popredia, ale zároveň boli takou silnou výpoveďou aj o iných aspektoch sveta a života, že ponúkli účinnú divácku katarziu. 

V súhrne teda jubilejný 20. MFF Bratislava veľmi neprekvapil, ale rozhodne by bola škoda, keby sa nepoučil zo svojich nedostatkov a nepokračoval. Nakoniec, nejde o to, byť za každú cenu najväčší či najlepší, ale obhájiť dôvody svojej existencie. Myslím si, že zredukovaný program nemusí prekážať, ale kiežby ďalšiemu ročníku festivalu dokázala programová dramaturgia vtisnúť pestrejší a výraznejší obsah. Jedine kvalitná ponuka umelecky ambicióznych filmových diel mu totiž môže navrátiť viac divákov i rešpekt na festivalovej scéne.

Martin Novosad (dramaturg Českej televízie a festivalový dramaturg)