Pokles kvality vystriedal záblesk nádeje 

Panelová diskuisia o slovenskej animovanej tvorbe v rámci Týždňa slovenského filmu v apríli 2018 naznačila, že stále vládne určité protirečenie v otázke nedostatočnej kvality a kvantity tunajšej animovanej produkcie.Je však povzbudivé, že po predvlaňajšej absencii slovenskej súťažnej sekcie na Fest Anči sa minulý rok do programu festivalu vrátila. 

Slovenská súťaž nebola zostavená pre nedostatok (kvalitných) animovaných filmov, no vlani bola situácia iná. Z tridsiatich ôsmich prihlásených slovenských titulov vybrala porota finálovú jedenástku. Treba však poznamenať, že niektoré z týchto snímok sa v roku 2017 ocitli v nesúťažnom výbere žilinského festivalu. Titul 39 týždňov, 6 dní (r. Joanna Kożuch, Boris Šima) odkazuje na obdobie očakávania potomka a rozvíja tému vzťahu rodiča a dieťaťa ešte v prenatálnom štádiu. V Chilli (r. Martina Mikušová) sa mení postavenie ženy z obete na spolupáchateľku zločinov v klietke zložitého partnerského vzťahu, kým snímka Kontrast(r. Barbora Bárková) je v protiklade k takémuto progresívnemu reflektovaniu vzťahu. Hoci má podobnú tému, stojí na klišé rodovej opozície so ženou ako predstaviteľkou obete. Ivana Šebestová vo svojej Žltej zase rozpráva príbeh o hľadaní ženskej identity a slobody. 

Vizuálne a tematicky najzaujímavejším animovaným filmom vlaňajšej Fest Anče bolo poetické spracovanie príbehu inšpirovaného literárnou predlohou O Červenej Čiapočke, ktorá tancovala s vlkmi. Film Aúúúna (r. Lina Šuková) ponúka úplne nový pohľad na klasickú rozprávku, je moderne vyrozprávaný a hovorí o prekonávaní strachu z neznámeho a hľadaní vnútornej slobody v priamom prepojení s prírodou. 

Láska vraj prechádza cez žalúdok a voľačo o tom vie aj partnerská dvojica v snímke Food (r. Michaela Mihalyiová). Ak bola Aúúúna podnetná vizuálne i tematicky, Food je predovšetkým technicky pozoruhodným dielom. Plôšková animácia v spojení s ohýbaním papiera obohacuje snímku o ďalší rozmer a vytvára komickú, stále však zaujímavú paralelu medzi stravovacími návykmi a rečou tela. V podobnom duchu sa nesie aj režisérkin koprodukčný film Tu a tady, porovnávajúciživot obyvateľov v diametrálne odlišných mestách. A o nekonečnej pýche, ktorá predsa len predchádza pád, vypovedá aj čisto slovenský film SelFISH (r. Lukáš Figeľ). 

Ďalšie snímky zo súťažnej sekcie Fest Anče (vrátane seriálových Websterovcov a spomenutého Kontrastu) vznikli v koprodukcii so zahraničným partnerom. Vizuálne i zvukovo nasýtené obrazy kreslenej animácie vo filme Journey (r. Marek Jasaň) reflektujú vnútorné svety postáv. Lenže vnútro ústredného hrdinu je prázdne na rozdiel od vnútra náhodných okoloidúcich so svetmi plnými motívov, ktoré ich charakterizujú. Mimoriadne aktuálne témy otvoril film Untravel (r. Ana Nedeljković a Nikola Majdak, jr.) o patriotizme, turizme a emigrácii, ale i Woo-hoo! (r. Dávid Štumpf), príbeh neúspešného randenia mladého muža, spracovaný technikou pixilácie a ťažiaci z vizuálu celosvetového fenoménu BoJacka vo virtuálnom prostredí osembitovej hry.

V súťaži vlaňajšieho festivalu študentských filmov Áčko sa v porovnaní s rokom 2017 zdvojnásobil počet animovaných príspevkov. To však zároveň znamená, že boli len dva. Dva, ale kvalitné. Zvíťazila podmanivá filmová báseň Poetika Anima (r. Kristína Saganová), kde je minimalistická kresba a nenaratívna obraznosť v symbióze so surrealistickou atmosférou interpretačne bohatého obsahu. Niet sa čo čudovať, že sa Poetika Anima ocitla aj v súťaži krátkych filmov na áčkovom MFF Varšava. Malá porota Áčka vybrala do súťaže popri uvedenom titule aj dvojminútovú snímku Remeslo v réžii Laury Kočanovej, ktorá využíva kreslenú animáciu a prepája kreatívny nápad so situačným humorom a s vtipnou záverečnou pointou.

Viaceré zo spomenutých filmov sa už pred Fest Ančou premietali na renomovaných svetových festivaloch. SnímkaUntravel mala premiéru na Berlinale. Žltú zaradili do súťažného výberu na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Annecy a diváci ju mohli vidieť aj na festivale Animateka v Ľubľane alebo na lisabonskom festivale Monstra, kde sa premietal i titul 39 týždňov, 6 dní. Ten uviedli aj na MFF Varšava. Študentský projekt Chilli sa zase dostal na prestížny festival v Terste...

Záujem o tunajšiu animovanú tvorbu zo strany zahraničných festivalov je relatívne vysoký, respektíve slovenský animovaný film si k nim razí cestu. Horšie to býva s domácimi festivalmi. Nie že by mali negatívny postoj k našej animovanej produkcii alebo že by tu vládol nezáujem publika. Problém je predovšetkým v tom, že ak už aj festivaly majú z čoho vyberať, často sa ukáže, že prihlásené snímky nespĺňajú požadované parametre (copyrighty „po záručnej lehote“) a nemôžu byť zaradené do súťažných sekcií.

Myslím si, že na Slovensku nie je núdza o využívanie rozličných animačných techník a okrem tých, o ktorých sme sa už zmienili, spomeňme aj linoryt, charakteristický pre film Monštrum. Krátka novinka Martina Snopeka saktuálnou témou narastajúceho mocenského despotizmu, ústiaceho až do celospoločenskej katastrofy, sa dostala do kín ako predfilm k celovečernému dokumentu Posledný autoportrét (r. Marek Kuboš). Pred nemecko-slovenskou snímkou Sloboda (r. Jan Speckenbach) sa zase premietal krátky animák Márie Kralovič Fifi Fatale, epizódka zo života sebeckej krásky, ktorá zvádza svojím vystúpením návštevníkov nočného podniku, kým neodhalí čaro jej umenia nepozvaný mladík.

Kinodistribúcia vlani ponúkla aj prvý slovenský filmový komiks a druhý celovečerný animovaný titul v ére samostatnej republiky Parralel (r. Matyas Brych, Vladimír Kriško), ktorý vznikol bez finančnej podpory z verejných zdrojov. Tvorcovia sa inšpirovali japonským anime a divákom ponúkli vrstevnatý príbeh, oscilujúci medzi snom a skutočnosťou, ktorý primárne hovorí o vnútornom prijatí vlastného osudu. Pre jednotlivé kapitoly filmu je príznačné nelineárne rozprávanie s flashbackmi či retrospektívami a využitie komentára. Problémom Parralelu je najmä to, že explicitne vypovedá viac, než by si inteligentný divák zaslúžil.

Do kinodistribúcie sa v uplynulom roku dostali aj animované seriály. V tejto oblasti tvorby zaujala významné miesto režisérka a producentka Katarína Kerekesová. Jej Mimi a Líza už na plátna kedysi zavítali, vlani sa tam však okrem šiestich častí pôvodného seriálu dostala i nová epizóda zo života nerozlučných kamarátok Záhada vianočného svetla (vznikla v spolupráci s režisérkou Ivanou Šebestovou). A okrem toho sa v kinách premietalo aj šesť dielov Kerekesovej 3D animovaného seriálu Websterovci

Rok 2018 v animovanom filme bol teda charakteristický tým, že sa domácim tvorcom podarilo v tejto oblasti zapĺňať diery. Vznikol celovečerný animovaný titul, do kín prenikli i televízne seriálya nechýbali ani festivalovo úspešné krátke snímky. Bolo by však treba zapracovať aj na reflexii tejto vetvy kinematografie. 

Mária Horváth Demečková (absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU)
foto: 
Visionfilm | FTF VŠMU