Peter Ulman,

filmový publicista

Ako sa utlmuje vplyv printovej publicistiky a nastupujúce digitálne médiá sa obsahovo, funkčne aj používateľsky profilujú už v celkom nových rámcoch, v inak kladených požiadavkách a s inými účinkami, azda by mala byť ich dlhodobejšia perspektíva jasnejšia. Spoločensko-kultúrny status a dejinná mediálna rola niektorých našich periodík už ostanú nedosiahnuteľné. Podnety dosiaľ dostatočne nepreskúmanej slovenskej filmovej žurnalistiky dlhodobo formovali aktívnu časť publika a premietali sa aj do profilu umeleckej scény. S neodvratným, hoci usilovne odďaľovaným kolapsom papierových periodík sa vytráca vplyvná kritická publikačná pôda. Meritórna, odborná vetva reflektovania tvorivých výsledkov pôsobí na webe stratene, priúzko a neprierazne, zatieňujú ju kruhy amatérskych fanúšikovských hodnotení. Nateraz ešte tri domáce papierové denníky vo svojej štruktúre vytrvalo dbajú aj na kontinuálnu reflexiu filmovej tvorby. Miloš Ščepka v Sme je už recenzentskou stálicou, v Denníku N sa v tejto sfére dominantne profiluje Miloš Krekovič, v Pravde vlani vystriedal na poste kmeňového filmového recenzenta pomaly už etablovanú mladú redaktorku Robertu Tóthovú ešte mladší nástupca Martin Adam Pavlík, z čoho cítiť istú dobovú príznačnosť. O kritické filmovo (a seriálovo) zamerané príspevky sa v denníkoch popri týchto ústredných autoroch pravidelne pričiňujú aj Kristína Kúdelová a Marek Hudec v Sme, Marcel Šedo a Radovan Vávra v Pravde, Pavel Bielik v Denníku N. Stále nám chýba dôkaz, že ľudstvo má svoj najbližší vývoj pod kontrolou a že spoločnosť má guráž duchovne a kognitívne rásť. Krátko pred došušťaním starých dobrých novín nevieme, ako ďalej účelne nakladať s populárno-odbornou filmovou recenzistikou pre širokú verejnosť. Pritom je isté, že éra filmu (a to nielen v novodobej podobe internetových streamovacích služieb a ich cenenej seriálovej produkcie) éru novín prežije. A filmová tvorba bude naďalej sugerovať potrebu reflexívnej a hodnotiacej rezonancie, ktorá by mala byť dosiahnuteľná, viditeľne vstupujúca a najmä dôstojne autoritatívna a zušľachťujúco prístupná étosu. Filmy, ktoré sú umeleckými výsledkami ľudskej kreativity, senzibility, racionality a imaginácie, ani v modifikovanom pôsobení nestratili vlohu vstupovať do kultúrnych a estetických, ale ani sociálnych, ideologických a politických systémov. Už len aby na dosah zrodu umelej inteligencie poznali nové generácie „používateľov“ túžbu zanechať po sebe humánnu inteligentnú stopu.