Rudolf Biermann

producent

Keď sa povie „zásadné filmy“, ako úplne prvý sa mi vždy vybaví Vtedy na Západe Sergia Leoneho. Je pre mňa zásadný z každej stránky. A v dobe, keď som ho videl, bol pre mňa určite zásadný aj Koncert pre pozostalých Dušana Trančíka.

Filmy som mal rád od detstva. V Trenčíne som chodil do kina na všetko, čo sa dostalo do distribúcie. V časoch komunizmu to boli hlavne sovietske filmy, ale aj „ideologicky neškodné“ a nezávisle európske a americké filmy. Som odchovaný na francúzskych detektívkach a filmoch s Belmondom, Delonom, so Jeanom Gabinom alebo s Linom Venturom.

V každom období života sú filmy, ktoré vás nejakým spôsobom orientujú. Vždy záleží aj na tom, kedy ktorý film vidíte. K mnohým zásadným filmom som sa dostal až po revolúcii, keď som prvýkrát videl napríklad aj Formanove alebo Menzelove filmy zo 60. rokov. Neštudoval som filmovú školu a na Kolibe som ako produkčný nepatril medzi tvorivých pracovníkov. Dostať sa do filmového klubu, kde sa premietali aj „zakázané“ filmy, bolo pre mňa prakticky nemožné.

Uvedomujem si, že v kontexte československej kinematografie boli všetky filmy československej novej vlny zásadné, keďže zrazu mohli vzniknúť slobodne a bolo úplne jedno, akou témou sa zaoberajú. Pre mňa sú z československých najzásadnejšie Ostře sledované vlaky Jiřího Menzela a Obchod na korze Jána Kadára a Elmara Klosa. 

Z filmov, na ktorých som spolupracoval, je pre mňa zásadnejším filmom ako Záhrada Martina Šulíka jeho predchádzajúca snímka Všetko čo mám rád. Záhradu považujem takisto za dôležitý film, ale Všetko čo mám rád kladie väčší dôraz na zobrazenie spoločnosti – či už ide o vzťahy, alebo o vyrovnávanie sa s prechodom na nový systém hospodárstva. Na druhej strane z pohľadu magického realizmu Martina Šulíka je Záhrada jeho najvydarenejším filmom. Mágia aj filozofia v ňom fungujú v dokonalom súlade s reálnym životom.

Ak ma film Vtedy na Západe ohromil svojou komplexnosťou a dozvedel som sa z neho aj niečo nové z histórie Spojených štátov i z histórie ľudstva, na lokálnej úrovni sú pre mňa Všetko čo mám ráda Záhrada dôležité v pohľade na to, čo sa u nás dialo a do istej miery stále deje so spoločnosťou po roku 1989. Koncert pre pozostalých je zase zásadným obrazom doby minulej.

Z pohľadu dejín kinematografie sú pre mňa zásadné všetky filmy režiséra Stanleyho Kubricka. Považujem ich za žánrovú encyklopédiu, ktorú by mal poznať každý, kto chce nakrúcať. Či už si Kubrick vybral historický príbeh, sci-fi, alebo ktorýkoľvek iný žáner, svojím dotykom ho doviedol k dokonalosti. Špičkovým režisérom je aj Spielberg, ale Kubrick je o triedu vyššie. 

Filmov, ktoré sú pre mňa zásadné rôznymi spôsobmi, mám, samozrejme, oveľa viac. Zaradil by som medzi ne aj Mlčanie jahniat a Philadelphiu Jonathana Demma, Lovca jeleňov a Nebeskú bránuMichaela Cimina, ale aj Základný inštinkt Paula Verhoevena alebo Tanec s vlkmi Kevina Costnera.