Pokračovanie obsahu:

Aj Českú republiku poznamenala covidová pandémia. Priniesla dosť dramatický pokles návštevnosti kín spôsobený najmä obmedzeniami ich prevádzky, ale aj premenou ponuky filmov. Okrem obmedzenia premietaní pre verejnosť má totiž pandémia vplyv na zmenu zvyklostí a pravidiel šírenia audiovizuálnych záznamov v celej ich šírke.

Na rozdiel od ministerstva zdravotníctva sa vo vedení kinematografických inštitúcií žiadne významné zmeny neuskutočnili. Ministrom kultúry ČR zostal Lubomír Zaorálek, riaditeľkou Štátneho fondu kinematografie (SFKMG) Helena Bezděk Fraňková, predsedníčkou rady fondu Helena Bendová a podpredsedníčkou Marta Švecová. Zákon 496/2012 Zb. vrátane novelizácie 139/2016 Zb., ktorá potvrdila podiel štátu na financovaní fondu, zostáva v platnosti. 

Významným aspektom núdzového stavu bolo obmedzovanie prevádzky kín. Od 13. marca do 10. mája boli úplne zavreté; v apríli sa začali obmedzené premietania autokín. Od 11. mája do 14. júna mohli kiná fungovať vo veľmi obmedzenej prevádzke. Mnohí prevádzkovatelia to ani nevyužili. Od 15. júna do 11. októbra hrali kiná s dodržiavaním hygienických predpisov a s obmedzeným počtom divákov v sálach. Od 12. októbra boli kiná opäť zatvorené a verejné projekcie sa uskutočňovali len v obmedzenom počte autokín. Uzávera pokračovala až do mája 2021. Či už ide o obmedzenia, alebo o pomoc postihnutým sféram, vládne opatrenia boli veľmi nesystémové. Vyhlásené pravidlá sa nedodržiavali, navyše sa často neočakávane menili. 

FINANČNÁ PODPORA

Na druhej strane, SFKMG aj ministerstvo kultúry sa snažili presadzovať podporu pre oblasť kinematografie. Nie vždy s úspechom.

SFKMG vyhlásil v roku 2020 spolu 31 výziev. Ich prostredníctvom rozdelil 419 457 690 českých korún. Na porovnanie – v roku 2019 sa cez 20 výziev rozdelilo 193 159 000 Kč. Do výziev roku 2020 sa prihlásilo 785 žiadateľov, z toho 466 úspešne.

Tradične najvyššiu sumu rozdelil fond v okruhu Výroba českého kinematografického diela. V ňom si 75 zo 185 prihlásených projektov rozdelilo 238 699 000 Kč. Druhá najvyššia suma sa delila v okruhu Vývoj českého kinematografického diela. Z 290 projektov uspelo 110 a fond ich podporil celkovou sumou 61 618 000 Kč. Tretie miesto patrilo okruhu Propagácia, v ktorom fond vyhlásil aj mimoriadnu výzvu Propagácia kinematografie v kine. Tá pomohla subjektom najviac postihnutým pandémiou. Podporu v okruhu získalo celkovo 140 zo 142 prihlásených projektov a fond medzi ne rozdelil 54 845 690 Kč. V okruhu Filmová distribúcia si 26 450 000 Kč rozdelilo 97 zo 117 prihlásených projektov. V rámci okruhu Festivaly uspelo 23 z 28 projektov, celková suma tu bola 27 000 000 Kč. Šesť zo siedmich projektov v oblasti Výchova a vzdelávanie si delilo 7 000 000 Kč a sumou 3 845 000 Kč podporil SFKMG 15 zo 16 uchádzačov v oblasti publikačná činnosť a filmová veda. V ostatných okruhoch v roku 2020 výzvy nevyhlásili. 

Významnou súčasťou podpory filmového priemyslu sú Filmové stimuly. V roku 2020 predstavovala schválená dotácia zo štátneho rozpočtu 800 miliónov korún, pričom začiatkom roka previedli na účet SFKMG 500 miliónov schválených ako navýšenie ešte v novembri 2019. Dotáciu si rozdelilo celkovo 70 projektov, na ktoré putovalo spolu 1 127 725 007 Kč. Fond zároveň vydal 62 osvedčení o evidencii v objeme 1 272 102 671 Kč. Suma zahŕňa popri nových projektoch aj úpravy už evidovaných rozpočtov, ktoré narástli v dôsledku pandémie. 

Odbor médií a audiovízie MK ČR zaregistroval v minulom roku 146 žiadostí a podporil z nich 106 sumou 119 537 692 Kč. Dôvodom nárastu oproti predošlému roku bola pandémia. Vyhlásenie dvoch kôl na dofinancovanie projektov malo minimalizovať jej dôsledky. 

Významnou súčasťou financovania kinematografie je podpora kín z verejných rozpočtov. Mestské zariadenia prevádzkujú v Česku veľa klasických kín. Ich prístup k situácii, v ktorej sa kiná ocitli, nebol, samozrejme, celkom jednotný, no aj tak mali nezanedbateľný celkový vplyv na udržanie ich prevádzky.

Významným zdrojom na získanie finančnej podpory sú medzinárodné programy fungujúce v rámci Európy. Systému Creative Europe – Media sa v roku 2020 skončil sedemročný cyklus a od roku 2021 prechádza na nové podmienky. České projekty získali 1 996 156 eur. Je to síce menej ako v predchádzajúcom roku, ale suma zodpovedá dlhodobému priemeru. Na vývoj čerpali filmári 150 000 eur, na filmové festivaly 387 688 eur a na výchovu a vzdelávanie 707 678 eur. Suma 152 522 eur smerovala do oblasti online distribúcie a 264 000 eur získal East Doc Platform v okruhu Prístup na trh. Podpora filmovej distribúcie bola 334 268 eur a navyše zaradili 34 českých kín do programu Europa Cinemas. Fond na podporu európskych koprodukcií Eurimages dotoval 10 projektov s českou koprodukčnou účasťou celkovou sumou 1 712 000 eur, čo je trikrát viac ako rok predtým. Na siedmich z týchto projektov sa koprodukčne podieľa Slovensko, v troch prípadoch išlo výhradne o česko-slovenskú koprodukciu. Rok 2020 bol teda výrazne úspešnejší pre obe krajiny.

FILMOVÁ DISTRIBÚCIA

Po štyroch rokoch, keď návštevnosť prekračovala 15 miliónov divákov, zaznamenali kiná historicky najhoršie výsledky. Konalo sa iba 288 202 predstavení, ktoré navštívilo len 6 384 953 divákov. Hrubé tržby klesli na 905 992 683 Kč. V návštevnosti a tržbách ide o tretinu oproti roku 2019. Priemerné vstupné mierne kleslo zo 142,83 na 141,89 Kč.

Na globálnom trhu pandémia urýchlila vývoj streamovacích platforiem. Ten akceleroval už v roku 2019, keď sa Netflix stal členom MPA a Disney začal po pohltení 20th Century Fox prevádzku Disney+ a ohlásené boli platformy, ktoré začali svoju činnosť práve v roku 2020. Ide o HBO Max spoločnosti Warner Media a Peacock spoločnosti Comcast, ktorá vlastní Universal. S výnimkou Netflixu síce tieto platformy na našom teritóriu nepôsobia, ale nárast legálnej aj nelegálnej ponuky filmov na internete bol obrovský. Samotné kiná sa snažili podporiť legálne streamovanie a pripomenúť svoju existenciu platformami Vaše kino a Moje kino. Začala sa a vzhľadom na situáciu stále pokračuje diskusia o preferenciách uvádzania filmov v kinách a online.

Výrazné obmedzenie prevádzky kín na veľkých trhoch viedlo k odkladaniu premiér mnohých štúdiových filmov a k presunu uvedenia niektorých filmov do online priestoru. Počet premiér štúdií zlúčených v MPA klesol zo 63 (2019) na 23. Zároveň klesol podiel MPA na návštevnosti z 58,8 % (2019) na 31,7 % a na tržbách kín zo 61,9 % (2019) na 33,4 %. Najúspešnejšie americké štúdiové filmy roka mali pritom premiéru ešte pred pandémiou, z neskorších uvedení sa najviac darilo snímke Tenet (12. miesto v návštevnosti). Najúspešnejším štúdiom bolo Sony s trhovým podielom 7 %. Podiel nezávislej zahraničnej produkcie v českých kinách stúpol z 13,9 % (2019) na 20 % tržieb v minulom roku. Najúspešnejším nezávislým filmom v českých kinách bol v roku 2020 After: Sľub (15. miesto). Zásadný vplyv na udržanie aspoň prijateľných výsledkov kín v roku 2020 mala domáca produkcia. Pozícia českých filmov bola veľmi dobrá aj v roku 2019 (tvorili 26,5 % z celkovej návštevnosti a ich podiel na tržbách bol 24,1 %). Počas roku 2020 dosiahla návštevnosť českých filmov 48,3 % a ich trhový podiel bol 46,4 %. České filmy obsadili prvých päť priečok v rebríčku návštevnosti, dva z nich – 3Bobule a Šarlatán – vstúpili do kín až počas pandémie. Film V sieti, ktorého návštevnosť podporilo aj uvedenie alternatívnych verzií V sieti 18+ a V sieti: Za školou, sa stal divácky najúspešnejším dokumentárnym konceptom v histórii českej distribúcie. Filmy z krajín EÚ tvorili vlani 6,6 % návštevnosti kín, resp. 6,1 % objemu tržieb. Najúspešnejším európskym filmom sa v Česku stali Takmer dokonalé tajomstvá na 20. mieste.

Top 20 najnavštevovanejších filmov v Českej republike v roku 2020

Filmy z Top 20 tvorili 58,4 % celkového obratu českých kín. Za kumuláciou návštevnosti smerom k najúspešnejším titulom bol aj výrazný prepad počtu premiér. Kým v roku 2019 ponúkali distribútori kinám spolu 288 filmov, v roku 2020 ich bolo len 169. S výnimkou troch, ktoré boli k dispozícii len pre e-cinema, bolo ostatných 166 filmov dostupných na DCI kompatibilnej technológii. Nižší počet štúdiových premiér ovplyvnil aj ponuku špeciálnych formátov. K dispozícii bolo len 6 filmov vo formáte 3D, 5 v IMAX a 7 vo formáte 4DX. V ponuke v rámci rôznych festivalov, filmových prehliadok, individuálnych projekcií a alternatívnych programov boli okrem distribučných titulov aj ďalšie filmy, ale ich počet v dôsledku pandemickej situácie takisto výrazne klesol.

Distribúcii v kinách tradične dominovala 2D DCI kompatibilná technológia projekcií (90 % návštevnosti, 93,4 % tržieb). Vzhľadom na situáciu klesol trhový podiel špeciálnych formátov z 8,1 % na 2,2 %. Naopak, rástlo množstvo projekcií z digitálnych nosičov na osobné použitie, ako BD, DVD a MP4. Podiel e-cinema tak bol 8,1 % na počte divákov a 3,9 % na celkových hrubých tržbách.

KINÁ A MULTIPLEXY

Na českom trhu bolo v roku 2020 aktívnych celkovo 35 filmových distribútorov, 25 z nich uviedlo aspoň jeden nový film. Na prvé miesto medzi distribútormi sa vrátil CinemArt s podielmi 24,2 % na návštevnosti a 23,7 % na tržbách, druhý bol Falcon (17,7 % a 18 %), tretí Bontonfilm (15,5 % a 15,9 %). Trhový podiel vyše 10 % dosiahli ešte AQS/Bioscop, Aerofilm a Vertical Entertainment. Týchto šesť najúspešnejších spoločností kumulovalo 92 % celkových tržieb.

Počet digitálnych sál podľa DCI sa v roku 2020 zvýšil na 530. Technológia IMAX je naďalej v jedinej sále v Prahe a sály 4DX sú tri. Zároveň však narástol počet kín s vybavením e-cinema schopných premietať film z DVD, BD a MP4. Pri započítaní tejto technológie narástol počet lokácií registrovaných Úniou filmových distribútorov na 1 016 a počet jednotlivých premietacích miest dokonca na 1 261. Hlavným dôvodom je nárast počtu letných kín (438) a autokín (21). Efekt výrazne posilnilo letné uvoľnenie opatrení a zdôrazňovanie bezpečnosti vonkajších projekcií v porovnaní s projekciami v uzavretých kinách.

Dvaja najväčší prevádzkovatelia kín Cinema City a CineStar majú na českom trhu stále rozhodujúce postavenie, ale ich trhový podiel klesol zo 65,1 % (2019) na 61,1 % (2020). Spoločnosť Cinema City prevádzkovala 13 multikín s celkovým počtom 126 sál a jej trhový podiel klesol na 32,2 %. CineStar prevádzkovala takisto 13 multikín s 99 sálami, ale jej trhový podiel mierne stúpol na 28,9 %. Tretie miesto zaujala opätovne spoločnosť Premiere Cinemas Czech so 4,3 % a štvrtý bol zlínsky Golden Apple s 2,3 %. Celkovo bolo v prevádzke 30 multikín s 247 sálami, ich trhový podiel klesol na 67,7 % a podiel na návštevnosti na 57,1 %.

Z podielu multikín jednoznačne vyplýva, aký veľký význam majú pre českú distribúciu klasické kiná a alternatívne projekcie. Medzi klasickými kinami sa aj vlani udržal na prvom mieste trojsálový Světozor pred pražskou Lucernou s dvomi sálami. Na tretie miesto sa dostala brnianska Scala a nechala za sebou ďalšie pražské kiná Oko a Aero. Druhým najúspešnejším mimopražským kinom sa stal chomutovský Svět s dvomi sálami a tretím kino Hutník v Kladne, ktoré takisto otvorilo druhú sálu. 

Medzi 169 novými celovečernými filmovými programami bolo 46 označených ako české a 7 ako majoritne slovenské. Len v dvoch prípadoch uvádzala česká distribúcia česko-slovenskú koprodukciu. Išlo o snímky Príliš osobná známosť a Meky, ktorú však na Slovensku uvádzali ako slovensko-českú koprodukciu, rovnako ako film Králi videa, ktorý bol však v Česku uvedený ako český. Minoritnými slovenskými koprodukciami boli podľa SFÚ aj filmy Modelár, V sieti, Bouráka Šarlatán. V európskej filmovej distribúcii je celkom bežné, že jednotlivé krajiny sa snažia koprodukčné filmy prezentovať divákom ako vlastné. V minulom roku sme však zaregistrovali aj jeden podivuhodný paradox. Film Attila bol v Česku uvádzaný ako slovenský a na Slovensku ako český. Nuž, príbeh je zo Slovenska, ale výrobca z Česka...

Programy v distribučnej ponuke pochádzali z 31 rôznych krajín. Z USA ich tentoraz bolo len 38, prvýkrát od konca štátneho monopolu ich bolo menej ako domácich premiér. Európskych filmov bolo 73, z toho 15 z Francúzska, 8 z Talianska a po 6 filmov z Británie, Dánska a Nemecka. Treba myslieť aj na to, že z rôznych dôvodov vrátane čerpania pomoci sa uvádzal celý rad filmov s minimálnym ohlasom. Zo 169 premiér videlo v kinách až 48 filmových titulov menej ako 1 000 divákov. Zo 46 českých premiér to bolo 12 filmov. Celkovo bolo kinám ponúknutých 19 českých dokumentov, z ktorých jeden sa stal najúspešnejším filmom roka, ale 9 z nich videlo menej ako tisíc divákov. V niekoľkých prípadoch to mohlo byť spôsobené uzatvorením kín.

V nasledujúcej tabuľke uvádzam kompletný zoznam premiérových titulov, ktoré prišli v roku 2020 do distribúcie ako majoritne české alebo slovenské. Obnovené premiéry sú v poznámke označené ako OP a zároveň majú pri názve uvedený rok pôvodnej premiéry. Ďalšie označenia: dokumentárne filmy – D, animované filmy – A, pásma rôznych krátkych a stredometrážnych filmov RF. Pri filmoch uvádzaných ako majoritne slovenské sú uvedené aj koprodukcie.

FILMOVÉ OCENENIA, FESTIVALY A PREHLIADKY

Šiesteho februára 2021 vyhlásili 11. ročník Cien českej filmovej kritiky. Filmom roka 2020 sa stala Krajina ve stínuproducentov Martina Růžičku a Jiřího Motýla a režiséra Bohdana Slámu. Hereckú cenu zaň získala Magdaléna Borová. Za najlepší dokument vyhlásili V tieni Barbory Chalupovej a Víta Klusáka. Šarlatána ocenili za réžiu Agnieszky Holland a herecký výkon Ivana Trojana. Najlepší scenár napísal podľa kritikov Petr Zelenka k Modelárovi. Za audiovizuálny počin roka vyhlásili kameru Tomáša Kleina a Viery Čákanyovej vo filme FREM. V kategórii mimo kina ocenili televíznu sériu Zrádci. Objavom roka sa s dokumentom Nová šichta stal Jindřich Andrš. Prvým oceneným v novej kategórii krátky film bol Adam Martinec a jeho Anatomie českého odpoledne. Ceremoniál v priamom prenose na ČT Art bol rovnako ako tie menované nižšie pre pandémiu bez divákov a s prísnymi opatreniami.

Česká filmová a televízna akadémia organizovala 28. ročník cien Český lev 6. marca 2020 v Rudolfíne. Filmom roka sa stal Šarlatán producentov Šárky Cimbalovej a Kevana Van Thompsona. Celkovo zvíťazil v piatich kategóriách, popri réžii a hereckom výkone Ivana Trojana ocenili akademici aj kameru Martina Štrbu a zvuk Radima Hladíka jr. Vyrovnaný boj so Šarlatánom zviedla Krajina ve stínu. Celkovým počtom šesť Českých levov Šarlatána predstihla. Herecké ceny dostali Magdaléna Borová a Petra Špalková, za scenár ocenili Ivana Arsenjeva, za strih Jana Daňhela, za hudbu Jakuba Kudláča a za kostýmy Zuzanu Bambušek Krejzkovú. Českého leva pre najlepší dokument udelili po kritikoch aj akademici filmu V sieti.Uspel aj Modelár so soškou pre Jiřího Mádla za herecký výkon vo vedľajšej úlohe a Havel s trofejou za masky Adrieny Bartošovej a Reného Stejskala. Televízne kategórie vyhrala Česká televízia s minisériou Hereca so seriálom Zrádci. Cenu Magnesia pre najlepší študentský film a zároveň cenu pre najlepší krátky film si odniesla Anatomie českého odpoledne. V animovanej kategórii zvíťazil Farebný sen Jana Baleja. Ocenenie za mimoriadny prínos českej kinematografii získal režisér Hynek Bočan. 

Ceny Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti kinematografie a audiovízie udelil minister Lubomír Zaorálek 27. októbra 2020  filmovej publicistke Eve Zaoralovej a režisérovi Milošovi Formanovi in memoriam.

FITES vyhlasoval svoje ceny 23. januára 2021. Cenu Vladislava Vančuru za celoživotnú tvorbu získala herečka Jana Brejchová. Hlavnú cenu Trilobit 2020 udelili Barbore Chalupovej a Vítovi Klusákovi za dokument V sieti. Trilobitom ocenili aj Bohdana Karáska za film Karel, já a ty, Radovana Síbrta za dokument Postihnutí muzikou a hercov Ivana a Josefa Trojanovcov za Šarlatána.

Najvýznamnejšou filmovou udalosťou v Česku je Medzinárodný filmový festival Karlove Vary, ktorého 55. ročník sa však vzhľadom na pandemickú situáciu neuskutočnil. Nahradila ho prehliadka Tady Vary. Konala sa od 3. do 11. júla 2020 v 96 kinách. Plány na novembrový 54½ ročník festivalu pandémia neskôr zrušila a 55. ročník festivalu sa tak konal až koncom augusta 2021. 

Pandémia postihla aj celý rad ďalších podujatí. Niektoré zrušili, iné presunuli, ďalšie sa odohrali v online priestore. Česko sa tým nijako nelíšilo od ostatných krajín. Alternatívna forma sa spájala prakticky so všetkými medzinárodnými akciami, ktoré sa konali, vrátane filmových trhov. Do online priestoru sa tak výrazne presunuli nielen filmy, ale aj komunikácia filmových profesionálov. Pandemická situácia z roku 2020 plynulo prešla do roku 2021. Kiná mohli tento rok prvýkrát otvoriť až koncom mája. Nervozita prevádzkovateľov ani divákov sa však neskončila. Negatívny vplyv má na to nielen samotná pandémia, ale aj nevypočítateľné reakcie vládnych predstaviteľov a ich opatrenia, ktoré komplikujú návštevu kultúrnych zariadení.

Rok 2020 sa hodnotí veľmi zle, pandémia zasiahla kinematografické prostredie na celom svete. Prepad návštevnosti českých kín bol obrovský, ale práve domáca tvorba veľmi pomohla pritiahnuť do kina aspoň nejaké publikum. Letné výsledky naznačili vôľu divákov vrátiť sa do kín, ale potom prišla ďalšia, podstatne dlhšia uzávera. Dnes sa diváci do kín opäť vracajú a ich návrat je zatiaľ rýchlejší ako v minulom roku. Ešte však nie sme tak ďaleko, aby sme boli schopní jednoznačne odhadnúť ďalší vývoj. Alternatívne šírenie filmov sa posilňuje, ale v Česku rastie sledovanie nelegálnych záznamov rýchlejšie ako obrat legálnych platforiem. Na ekonomické prežitie nezávislej európskej produkcie je dôležitý nielen návrat divákov do kín, ale aj posilnenie legálneho šírenia audiovizuálnych diel oproti ich nelegálnemu šíreniu. To je dôležité aj preto, že rozvoj sledovania filmov na internete je i na úkor ich sledovania prostredníctvom lineárneho televízneho vysielania. Všetky formy šírenia audiovizuálnych diel prechádzajú premenou, novým vymedzovaním hraníc a vzájomných vzťahov. K tomu by nepochybne dochádzalo aj bez covidovej pandémie, ale pomalšie a menej dramaticky.

Aleš Danielis