Michal Staško

dizajnér a architekt

Moje obľúbené slovenské filmy sú Postav dom, zasaď strom, Tisícročná včela, Sedím na konári a je mi dobre a Perinbaba od Juraja Jakubiska. Nielen preto, že patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Keď som bol mladý, čítal som knihy od Gabriela Garcíu Márqueza a Jakubiskove filmy mi ho svojím magickým realizmom pripomínali. Odvtedy vnímam Jakubiska ako slovenského Márqueza. Úžasne vystihol aj slovenské reálie, zakomponoval do filmov ľudové motívy, felliniovské grify a rôzne efekty. Aj zobrazovanie erotiky v jeho filmoch je geniálne – jednoduché, krásne a prirodzené. Archetypy mužov a žien, zobrazovanie smrti, ale aj bláznov a šašov, ktorí sa v jeho filmoch často objavujú.

Ďalším mojím obľúbeným slovenským filmom je Záhrada Martina Šulíka s Romanom Luknárom v hlavnej úlohe. Považujem ju za jeden z najlepších Šulíkových aj Luknárových filmov. Málo sa v nej hovorí, ale veľa povie. Videl som ju na vysokej škole, ktorú som končil šesť rokov po revolúcii. V spoločnosti bola zvláštna atmosféra dezilúzie, až prázdna a ten film to dokonale zachytáva. Vo všeobecnejšej rovine dnes môže korešpondovať napríklad s pocitmi tvorcu, kreatívca, alebo akéhokoľvek aktívneho človeka, ktorý má občas potrebu od všetkého sa odpojiť. A odsťahovať sa niekam na myjavské kopanice, kde sa odohráva príbeh filmu.

Z novších filmov ma zaujal Fair Play Andrey Sedláčkovej. Páčil sa mi scenár, dramaturgia, obdobie, v ktorom sa príbeh odohráva, i téma. Film má aj výborné herecké obsadenie. Popri Judit Bárdos v ňom opäť účinkuje aj Roman Luknár.