Cenzorka príde z Benátok, Cinematik predstaví aj Ildikó Enyedi

Viacero domácich noviniek aj festivalové hity ponúkne aktuálny 16. ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik. V Piešťanoch predstaví od 14. do 19. septembra aj tvorbu režisérky Ildikó Enyedi a súčasnú maďarskú kinematografiu.

„Pandémia nás drží v napätí. O tom, za akých podmienok sa bude festival konať, sa nepochybne rozhodne až pár dní pred samotným festivalom, ale pripravujeme ho v rovnakom formáte ako minulý rok (obmedzenie počtu divákov v sále na 500, používanie ochranných pomôcok a pod.),“ ozrejmuje umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric a dodáva, že v dôsledku pandemickej situácie boli pre organizátorov obmedzené aj možnosti výberu filmov. Napriek tomu je s programom veľmi spokojný.

Cinematik uvedie viac ako 90 titulov, rozdelených do dvoch súťažných a desiatich tematických sekcií. Otváracím filmom bude najnovšia snímka Petra Kerekesa Cenzorka. Diváci v Piešťanoch ju uvidia len pár dní po svetovej premiére na festivale v Benátkach. Celovečerný hraný debut oceňovaného dokumentaristu začal vznikať ako dokument o nevšednej práci a živote väzenských cenzorov. V jednej z ukrajinských väzníc filmári objavili dozorkyňu Irinu – cenzorku, ktorá podľa slov režiséra mala byť len epizódnou postavou, ale jej príbeh ich zaujal natoľko, že sa rozhodli vystavať okolo neho celý film. „Považujem za veľké plus to, že sme nevychádzali z nijakej tézy. Nepovedali sme si, že ideme robiť film napríklad o utláčaných väzenkyniach, ktoré sú zároveň slobodnými matkami. Alebo že robíme film o Irine, ktorá je sama, a preto je na ne zlá. Motorom tohto filmu bola zvedavosť. Napríklad kde sú hranice lásky,“ povedal Kerekes v júni pre Film.sk.

Hrdinami ďalšieho očakávaného filmu sú Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba, ktorým sa podarilo utiecť z tábora smrti v Osvienčime. Ich príbeh prináša vo festivalovej predpremiére film Petra Bebjaka Správa. Plánujú uviesť aj animovaný titul Moja afganská rodina (pôvodný názov Moje slnko Maad) Michaely Pavlátovej, ktorý ocenili na tohtoročnom festivale v Annecy, a ďalšie hrané minoritné tituly, ako Chyby (r. Jan Prušinovský), Predtuchy (r. Viačeslav Kryštofovyč) a Iná svorka (r. Hajni Kiss), ale aj dokumenty Rekonštrukcia okupácie(r. Jan Šikl), Každá minúta života (r. Erika Hníková) a Remedy (r. Jakub Šipoš). Premietať sa bude aj režisérska verzia snímky Cesta do nemožna (r. Noro Držiak) a v samostatnom bloku nové filmy študentov bratislavskej FTF VŠMU.

Ďalšie slovenské a koprodukčné dokumenty uvedie sekcia Cinematik.doc. Popri tituloch ako Blúdiaci Holanďan Ľubomír Feldek (r. Marek Janičík), Na krev (r. Erik Knopp) a Architekt drsnej poetiky (r. Ladislav Kaboš), ktoré majú na festivale premiéru, budú v sekcii súťažiť aj dokumenty, ktoré už pred festivalom vstúpili do tunajšej distribúcie, ako Láska pod kapotou (r. Miro Remo), Biela na bielej (r. Viera Čákanyová), The Sailor (r. Lucia Kašová), Na značky! (r. Mária Pinčíková), Neviditeľná (r. Maia Martiniak) a Komúna (r. Jakub Julény). O víťazovi rozhodne porota v zložení česká filmová publicistka a kritička Kamila Boháčková, poľský filmový historik Maciej Gil a slovenský režisér Peter Kerekes.

Víťaza sekcie Miesto stretnutia Európa vyberá zase 15 európskych filmových kritikov a kurátorov. O cenu sa uchádza aj najnovší film ruského režiséra Andreja Končalovského Vážení súdruhovia!, ktorý ocenili minulý rok v Benátkach Zvláštnou cenou poroty. Odohráva sa v 60. rokoch v provinčnom meste na juhu Sovietskeho zväzu a zobrazuje vzburu a brutálny zásah proti nej. V Benátkach uviedli aj film Quo vadis, Aida? bosnianskej režisérky Jasmily Žbanić. Príbeh prekladateľky, ktorá pracuje pre OSN v Srebrenici v roku 1995, by sa mal v októbri dostať aj do slovenskej distribúcie. V septembri by mal prísť do slovenských kín aj nórsky dokument natáčaný z nezvyčajnej perspektívy domácich zvierat žijúcich na farme pod názvom Gunda (r. Viktor Kosakovskij). Film uviedli na Berlinale 2020. Strieborného medveďa – Cenu za mimoriadny umelecký výkon si vtedy z Berlína odniesol Jürgen Jürges, kameraman filmu DAU. Nataša (r. Iľja Chržanovskij, Jekaterina Erteľ). Na tohtoročnom Berlinale získal Zlatého medveďa film Smolný pich aneb Pitomý porno rumunského režiséra Radu Judeho a uviedli tam aj nemecko-gruzínsku snímku Čo vidíme, keď sa pozeráme na nebo? (r. Alexandre Koberidze), ktoré sa na Cinematiku takisto uchádzajú o cenu v rámci sekcie európskych filmov.

„V sekcii Nie je čo skrývať uvedieme päť kvalitných dokumentov, spojených jednou témou, medzi nimi napríklad americký film dokumentujúci metódy a taktiku boja FBI proti terorizmu (T)ERROR (r. Lyric R. Cabral, David Felix Sutcliffe). A veľkému záujmu publika sa celkom určite budú tešiť aj nové filmy premiérované na veľkých festivaloch. Najhorší človek na svete je nový film nórskeho režiséra Joachima Triera. Muž, ktorý predal svoju kožu (r. Kaouther Ben Hania), ktorý získal viacero cien na festivale v Benátkach, je príbeh migranta, ktorý poskytne svoju kožu slávnemu umelcovi. Ďalej uvidíme egyptský koprodukčný film Perie (r. Omar El Zohairy) o tyranskom otcovi, ktorý sa zmení na sliepku, uvedený v Cannes, alebo islandský film Jahňa (r. Valdimar Jóhannsson) o bezdetných manželoch, ktorí si adoptujú novonarodené jahňa,“ prezrádza umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

Cinematik pripravil aj dve sekcie venované súčasnej maďarskej kinematografii. Maďarsko pod lupou ponúkne výber desiatich žánrovo rôznorodých filmov, ktorý pripravila kurátorka a spolupracovníčka festivalu Kata Anna Váró. Do výberu sa dostala dráma Rodinné šťastie (r. Szabolcs Hajdu) o strastiach a slastiach vzťahov medzi príbuznými v stiesnenom byte. Do Transylvánie zavedie divákov kriminálny triler Valan – Údolie anjelov (r. Béla Bagota). Kriminálna dráma Škrtič z Martfű(r. Árpád Sopsits) sa odohráva na maďarskom vidieku, kde sa v 60. rokoch minulého storočia odohrala séria brutálnych vrážd. Sci-fi zápletku ponúka film Slučka (r. István Madarász), westernové prvky snímka Kojot (r. Márk Kostyál) a retro komédia Súdruh Drakulič (r. Márk Bodzsár)tematizuje život upírov za komunizmu. Nechýba ani pohľad do života maďarskej spoločnosti vo filme Zlé básne (r. Gábor Reisz) a tínedžerov v snímke FOMO (r. Attila Hartung). V trileri v štýle noirDrobné bájky (r. Attila Szász) si jednu z hlavných úloh zahrala slovenská herečka Vica Kerekes.

Alexandra Borbély získala za stvárnenie hlavnej postavy v maďarskom filme O tele a duši v roku 2017 Európsku filmovú cenu. Film natočila maďarská režisérka Ildikó Enyedi, ktorej tvorbu predstavísekcia Rešpekt. Uvedie režisérkin autorský debut Moje 20. storočie, za ktorý získala Zlatú kameru v Cannes, z 80. rokov ešte snímky Invázia a Krt. Nebude chýbať ani Šimon kúzelník s hudbou Briana Ena či skupiny Massive Attack a do sekcie zaradili aj jej najnovší film Ľúbil som svoju ženu. Natočila ho v anglickom jazyku a jednu z hlavných úloh v ňom stvárnila francúzska herečka Léa Seydoux.

Jaroslava Jelchová
foto: Punkchart films

Udeľovanie cien Slnko v sieti tento rok nebude. Vlani ho pandémia posunula z pôvodného aprílového termínu práve na september. Tento rok sa Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), ktorej členovia o cenách hlasujú, rozhodla počkať na vlnu slovenských a koprodukčných filmov, ktoré sa v hojnom počte dostali do distribúcie v lete alebo do nej prídu na jeseň, a Slnko v sieti udelí za obdobie dvoch rokov na jar.

„Vzhľadom na epidemickú situáciu a na to, že kiná boli dlhodobo zatvorené, sa Slovenská filmová a televízna akadémia rozhodla, že sa výnimočne vráti k počiatkom Slnka v sieti, keď sa ceremoniál jeho udeľovania konal ako bienále, a v rámci jedenásteho ročníka udeľovania národných filmových cien ocení na jar budúceho roka filmy za uplynulé dva roky,“ povedala pre Film.sk generálna manažérka SFTA Agáta Jeleneková. „Veríme, že Slnko v sieti 2022 sa uskutoční v klasickom aprílovom termíne.“

Akadémia pôvodne plánovala, že namiesto udeľovania výročných cien pripraví na jeseň galaprogram Slnko v sieti špeciál, ktorý by sa pozrel do histórie slovenského filmu a oslávil jeho storočnicu. Samostatný program nakoniec akadémia nepripraví, dôvodom sú financie. SFTA však pokračovala v myšlienke, s ktorou prišla minulý rok, a počas augusta zorganizovala projekcie domácich filmov pod holým nebom. Novinkou podujatia Kino pod hviezdami – Leto slovenského filmu tohto roku bolo, že k premietaniam v Bratislave na Hlavnom námestí (3. – 6. 8.) pribudli projekcie v Košiciach (9. – 12. 8.). „S ohlasom sme boli veľmi spokojní. Prostredie košických Kasární/Kulturparku je veľmi príjemné a príjemne nás prekvapili aj diváci, ktorých bolo každým dňom viac. Dúfam, že sme založili novú tradíciu,“ povedala Jeleneková. Program tvorili tento rok štyri snímky. Klasické tituly zastupovali Tisícročná včela (1983) Juraja Jakubiska a Utekajme, už ide! (1985) Dušana Rapoša. Komédiu s Mariánom Zednikovičom a Zuzanou Bydžovskou v hlavných úlohách, v ktorej účinkujú aj Andy Hryc, Milan Lasica či Július Satinský, digitálne reštauroval Slovenský filmový ústav a v lete sa v obnovenej premiére vrátila do slovenskej distribúcie. Premietala sa aj Učiteľka (2016), ktorá získala štyri ceny Slnko v sieti aj cenu divákov a Loli paradička (2019) Richarda a Víťa Staviarskych, ktorá vlani na Slnku v sieti porazila v diváckom hlasovaní napríklad aj Amnestie (2019) v réžii Jonáša Karáska. 

Kým akademici počkajú s udeľovaním Slnka v sieti na odkladané premiéry domácich filmov, Slovenský filmový zväz, Únia slovenských filmových tvorcov a Literárny fond, ktoré zastrešujú najstaršiu slovenskú filmovú a televíznu cenu Igric, ocenenia udelia. O ich držiteľoch rozhodne odborná porota. Igricov odovzdajú 26. septembra v bratislavskom Dome kultúry Zrkadlový háj a záznam z podujatia odvysiela RTVS v októbri na Dvojke.

Súčasťou 32. ročníka udeľovania Igricov bude tradične aj odovzdávanie Cien slovenskej filmovej kritiky. Po dvadsiaty deviaty raz ich členovia Klubu filmových novinárov (KFN) udelia najlepším slovenským filmom pre kiná aj najlepšiemu zahraničnému filmu a jeho distribútorovi. KFN udelí svoju cenu aj v kategórii filmová kritika a publicistika za publikačnú činnosť a audiovizuálne aktivity. V minulosti ju získali Pavel Branko, Martin Slivka, Václav Macek, Emília Kincelová, Richard Blech, Štefan Vraštiak či Jena Opoldusová. 

Matúš Kvasnička
foto: SFTA / Martina Mlčúchová