Generace normalizace. Ztracená naděje českého filmu?
Marie Barešová, Tereza Czesany Dvořáková (eds.)
(Národní fi lmový archiv, Praha, 2017, 256 strán, šitá)

Protagonistov zborníka rozhovorov, uskutočnených po prípravnom archívnom výskume metódou orálnej histórie, spája štúdium scenáristiky, dramaturgie alebo réžie na pražskej FAMU, zavŕšené v rokoch 1968 – 1973, teda v období spoločensky deklasujúceho ideologického zlomu. Ten doľahol zmarom aj na nastupujúcu filmársku generáciu, naplnenú čerstvou skúsenosťou občianskej katarzie a umeleckej výbojnosti nedávnych pomerov. O svoje názory, zážitky, postoje, príhody a osudy sa z kriteriálne zodpovedajúcich absolventov podelili trinásti (spodobení na archívnych aj súčasných fotografiách): Angelika Hanauerová, Vladimír Drha, Moris Issa, Rudolf Růžička, Edgar Dutka, Daniela Fischerová, Jan Fleischer, Vladimír Kavčiak, Petr Markov, Karel Steigerwald, Jaroslava Jiskrová, Jiří Just a Katarína Slobodová-Vaculíková. Hovoria o svojom príchode na školu, štúdiu, podobách filmovej aj mimofilmovej praxe, politických vplyvoch a prispôsobovaní sa zmenám po roku 1989. Doplnkom je historická štúdia. Úvodné slovo napísala Agnieszka Holland, ktorá absolvovala FAMU v roku 1971.

Miklós Jancsó a jeho filmy. Dějiny, moc a prostor v historických filmech Miklóse Jancsóa (1963–1981)
Zdeněk Hudec
(Casablanca, Praha, 2017, 208 strán, brož.)

Sugestívne, bezútešné dielo jedného z pilierov maďarskej kinematografie rozvíja prostredníctvom originálnej poetiky a štýlu témy odcudzenia, izolácie a násilia, zasadené do národnej histórie, ale abstrahujúco koncipované do symbolistického rámca. Púta uhrančivo dlhými zábermi, ktoré využívajú kruhovú kameramanskú jazdu a pohybovú choreografiu postáv v priestore, aj nezvyčajne používanými motívmi nahoty. V pražskom ČSFÚ vyšla v roku 1990 monografi a Slovenky Ingrid Brachtlovej (dnes Mayerovej, vedúcej Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU), ktorá sa venovala celej Jancsóovej dovtedajšej tvorbe. Do roku 2014, keď režisér vo veku 92 rokov skonal, vytvoril ešte ďalších desať opusov, na tie však nedošlo ani v aktuálne predkladanej monografii od olomouckého univerzitného pedagóga. Ten totiž svoj výskum vyhranil na dve dekády so 17 tematicky, poeticky a štylizačne spríbuznenými filmami. Publikácia s radom fotografií a poznámok, filmografiou aj bibliografiou rozširuje edičný rad, do ktorého Z. Hudec už raz prispel – analytickou monografiou o Samovi Peckinpahovi.

Světy na pokračování. Rozbor možností seriálového vyprávění
Radomír D. Kokeš
(Akropolis, Praha, 2016, 240 strán, brož.)

Mladý, ale už renomovaný filmový analytik s dlhodobým záujmom o stavbu televízneho a webového seriálového rozprávania, charakterizuje typy a aspekty fikčného sveta a prostredníctvom starostlivo štruktúrovaných teoretických konštrukcií skúma systém, postupy a zákonitosti televíznych seriálov, pričom z ich širokého okruhu nevyníma ani telenovely či Mr. Beana. V knihe, rozčlenenej do troch oddielov, osvetľuje výklad množstvom príkladov. Prezentuje niekoľko variantov seriality (oddelená, nenadväzná, polonadväzná, nadväzná, rozrušujúca), venuje sa usporiadaniu informácií a špecifických postáv fikčného sveta v osnove rozprávania, skúma modely udržiavania diváckej pozornosti, analyzuje stavbu krimiseriálov. V predvlaňajšej knihe Rozbor filmu Kokeš úspešne „vyučoval“ o svojom systéme rozkrývania filmového diela. Autorskú ambicióznosť teraz potvrdzuje a „pritvrdzuje“ koncepčnou a terminologickou originalitou, aj zvýšenými požiadavkami na čitateľovu teoretickú podkutosť a trpezlivosť pri občasnom lúskaní pojmových a formulačných vyjadrení.

Peter Ulman