ADAM KUCHTA

Vo Film.sk sa vraciame k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventa Ateliéru zvukovej skladby FTF VŠMU v Bratislave Adama Kuchtu, ktorý spolupracoval napríklad na animovaných filmoch Rosso Papavero, Šarkan alebo Chilli.

Na Vysokú školu múzických umení som prišiel ako filmový analfabet. Bavila ma technika, bavil ma zvuk a žil som hudbou, ale o filmárčine som veľa nevedel. To sa napokon zmenilo, takže účel bol splnený.

Nadávať na štúdium je ľahké, ale so súčasným nadhľadom v ňom vidím zmysel. Po teoretickej stránke nemám pocit, že by som bol o niečo ukrátený, skôr naopak. Niekedy sa mi zdalo, že dostávam viac informácií, než dokážem zužitkovať. Minimálne v bakalárskom stupni to pôsobilo, že z nás chcú mať nielen zvukárov, ale aj kameramanov, dramaturgov a filmových teoretikov. Priznám sa však, že niekedy mi dala viac fajčiarska pauza pred školou než samotná prednáška. Hlavne čo sa týka pracovných príležitostí, s ktorými prichádzala potrebná prax.

Čo sa týka praktickej výučby, nepamätám si, že by nám niekto v rámci prednášky povedal, ako v súčasnosti snímať zvuk, aké sú trendy v záznamovej technike, učil nás podrobne Pro Tools, alebo ukázal, ako nalepiť port. Padlo to skôr len tak medzi rečou po prednáške alebo pred ňou. Všetko to bolo v prvom rade o hodení do vody a učení sa na vlastných chybách. Najdôležitejšie je asi nebáť sa a púšťať sa do neznámych vecí – v škole si to môžete dovoliť. Takže sme sa viac venovali samoštúdiu a pozeraniu cez plece starším než informáciách z prednášok a workshopov.

Aj pri zvuku platí, že len drobnosti delia zlé veci od tých dobrých, a na tie sa dá prísť iba v praxi. Veľká vďaka teda patrí študentom z vyšších ročníkov a pedagógom, ktorým som mohol asistovať. To bola najlepšia škola. Na filmovej fakulte som stretol viacero výnimočných ľudí, s ktorými som mal tú česť spolupracovať. Najviac si vážim pracovné príležitosti na animovaných filmoch, ktoré zvukovému majstrovi poskytujú najväčšiu možnosť sebarealizácie – tak po umeleckej, ako aj po technickej stránke. Ďakujem za príležitosť a dôveru ľuďom ako Martin Smatana, Dávid Štumpf, Zuzka Žiaková, Evka Sekerešová, Maťa Mikušová a ďalším. Tešíme sa z množstva úspešných premietaní na festivaloch, z premiéry na Berlinale a z nadštandardných profesionálnych aj medziľudských vzťahov. Črtajú sa ďalšie spolupráce, už sa neviem dočkať.

V súčasnosti mám najviac pracovných ponúk v hranej tvorbe – na filmoch, televíznych a internetových seriáloch. Ako zvukový majster aj ako asistent vezmem, čo sa naskytne, všetko treba vyskúšať. Vyhovuje mi to, nedokázal by som robiť jednotvárnu prácu na jednom mieste. Život mám síce naplánovaný tak na týždeň-dva dopredu, ale s tým treba rátať. Užívam si to a neviem si predstaviť, že by som robil niečo iné.

spracovala Zuzana Sotáková 
FOTO: 
archív A. Kuchtu