Kde leží hranica morálky?

Prostredie slovensko-ukrajinskej hranice sa spája s odzbrojujúcim temperamentom, ale producentom prináša aj nejednu výzvu. Svoje o tom vedia tvorcovia nového slovensko-ukrajinského filmu Čiara, ktorý vstúpi v auguste do tunajšej kinodistribúcie. Ešte predtým tým sa však predstaví vo svetovej premiére v hlavnej súťaži MFF Karlove Vary. 

Adam Krajňák je otcom rodiny i vodcom partie, ktorá pašuje cigarety cez východnú hranicu. Zastáva pozíciu starostlivého dôverníka, ale aj nekompromisného šéfa. Pokojnú koexistenciu dvoch prelínajúcich sa svetov naruší posilňovanie hranice v súvislosti so schengenským priestorom. Budúcnosť je nejasná, narastá nervozita. A keď jedna z pašeráckych zásielok stroskotá, spustí sa nezadržateľná lavína udalostí, počas ktorých bude musieť Krajňák spochybniť svoje vlastné hranice.

„Všetko sa začalo zberom materiálu. Zobrala som scenáristu Petra Balka na dva týždne na východ, do regiónu, v ktorom sa náš príbeh odohráva. Keď súhlasil s písaním, povedala so mu, že to musí zažiť. Miestni obyvatelia majú v sebe temperament, živelnosť, a myslím si, že sa mu to v scenári napokon podarilo zachytiť,“ hovorí pre Film.sk producentka Čiary Wanda Adamík Hrycová. Podľa nej bola tvorba snímky spätej s takouto lokalitou príjemná, ale išlo aj o výzvu: „Pre mňa to bolo náročné z dvoch dôvodov. Po prvé, odrodila som počas toho tri deti. A potom – Ukrajina je mimo Európskej únie, plánovanie rozpočtov je tam pomerne náročné a aj všetky veci súvisiace s legislatívou sú zložité. Myslím si však, že výsledok sa nám zúročil.“

Jej slová dosvedčuje aj režisér Čiary Peter Bebjak: „Tie rozdiely sú očividné hneď po prekročení slovensko- ukrajinskej hranice. Iná architektúra, farebnosť budov, iné využite verejného priestranstva, inventáre interiérov aj myslenie, iný spôsob existencie, žitia a prežitia ľudí západnej Ukrajiny, diktát peňazí... Ale čo sa týka tých, ktorí pracovali v našom štábe, ich obetavosť, nasadenie a pracovitosť pri výrobe filmu boli obdivuhodné.“ Nakrúcanie sa odohrávalo v Tibave, Ubli, Perecine, Užhorode a neskôr aj v okolí Bratislavy a v Česku. „Našli sme krásne priestory, ktoré nám presne vyhovovali. Tie ukrajinské prostredia boli pre nás čarovnejšie, malebnejšie, asi preto, že sa dosť výrazne líšia od našich dedín a miest,“ pokračuje režisér.

Wanda Adamík Hrycová oslovila Petra Bebjaka pre jeho skúsenosti z televízie aj filmu. „Od začiatku som vedela, že z toho príbehu chcem spraviť krimitriler, gangsterku, film o pašerákoch. Chcela som, aby v ňom bola akcia, ale zároveň aby to bol film o ľuďoch, vzťahoch, láske, zrade, morálnych zásadách. Hľadala som režiséra, ktorý vie pracovať s hercami, vie z nich vyžmýkať to, čo je hlboko skryté, narábať s emóciou a vytvárať atmosféru. A takých režisérov u nás veľa nie je,“ vysvetľuje producentka.

V hlavných úlohách filmu sa predstavia Tomáš Maštalír, Zuzana Fialová a Emília Vášáryová. „Zuzka má za sebou už niekoľko filmov, ale častejšie hrá v zahraničí. Pre Tomáša je Čiara prvým kinofilmom. No obaja sú takí skúsení a dobrí herci, že nebolo treba žiadnu špecifi ckú hereckú prípravu. Vzhľadom na to, že na film bolo relatívne dosť času a spôsob nakrúcania je iný ako v seriálovej tvorbe, mohli sme sa venovať jednotlivým scénam. Skúšať, hľadať, nachádzať tú ideálnu polohu a výraz pre danú situáciu,“ vysvetľuje Bebjak, ktorý pracoval aj s ukrajinskými hercami, ako je napríklad Stanislav Boklan a Rimma Ziubina.

„Je veľmi dôležité dávať príležitosť mladým tvorcom a na to by mohol vytvoriť priestor aj Audiovizuálny fond. Keby vytvorili podporný program pre debuty, ktorý by bol v podobnom duchu, ako bol kedysi podprogram Minimal pre tvorbu žánrových filmov, hneď by mali jednoduchší štart do profesionálneho života. A verím, že by vzniklo mnoho veľmi zaujímavých, provokatívnych projektov,“ odpovedá Peter Bebjak na otázku jeho spolupráce s mladými tvorcami, ako je Balko, ale aj Peter Gašparík (Zlo, Čistič), Tomáš Bombík (Mordparta, Spravedlnost) či Andrej Dúbravský (Zlo).

Čiara sa začne premietať 3. augusta v slovenských kinách a v novembri v ukrajinských, svetovú premiéru však má na 52. MFF Karlove Vary (30. 6. – 8. 7.). „Film sme prezentovali na viacerých festivaloch, napríklad na Black Nights v Talline sme vyhrali hlavnú cenu za prezentáciu. Potešilo ma jej odôvodnenie – zdalo sa im, že je to pekný prienik medzi arthouseom a diváckym filmom. Toto je pre mňa najväčšie ocenenie, pretože práve to som chcela od samého začiatku. Bebjakovi a Balkovi som povedala, že chcem film pre širokú masu divákov, ale s festivalovým potenciálom. Aby mal nádej na zahraničný život a cestoval, ale aj aby bol pre nášho bežného multiplexového diváka. To prvé sa nám podarilo s Karlovými Varmi a ako budú reagovať diváci, uvidíme,“ uzatvára Wanda Adamík Hrycová

Čiara (r. Peter Bebjak, Slovensko/Ukrajina, 2017)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 300 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 709 000 eur, podpora z RTVS: 200 000 eur)
► DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
FOTO: Wandal Production 

Hrdinovia (ne)všedných dní

V českej kinematografii je rok 2017 rokom návratov. Jan Hřebejk sa s trilógiou Záhradníctvo vracia do rodinnej histórie hrdinov filmov Pelíšky a Jan Svěrák sleduje v koprodukčnom filme Po strništi bos životné peripetie hrdinov svojho debutového filmu Obecná škola.

Kým Záhradníctvo je rodinnou kronikou scenáristu Petra Jarchovského, snímka Po srništi bos vychádza zo spomienok Zdeňka Svěráka a uzatvára rodinnú tetralógiu, ktorú otvorila pred 27 rokmi Obecná škola, aby pokračovala oscarovým Koljom a divácky úspešnými Vratnými láhvemi. „Keď tie štyri filmy dáte za seba, môžete na pozadí osudov jedného hrdinu pozorovať veľkú časť našej histórie v 20. storočí,“ hovorí Jan Svěrák.

Svěrákovci sa v novinke vracajú až do obdobia protektorátu. Keď otec malého Edu odmietne spoluprácu s okupantmi, musí sa celá rodina odsťahovať z Prahy na vidiek, kde potom malý Eda Souček zažíva množstvo dobrodružstiev. Ide o lyrický príbeh, ktorý podľa Jana Svěráka hovorí aj o hrdinstve a odvahe – „odvahe, ktorú malý chlapec hľadá v otcovi aj v sebe“. Zdeňek Svěrák začal písať scenár už pred trinástimi rokmi, ale režisér s ním stále nebol spokojný. Dej sa vraj nedarilo zdramatizovať. A potom si Z. Svěrák domyslel postavu Vlka, ktorým bol jeho strýko. Ako v jednom rozhovore vtipne poznamenal: „Strýc škrtil babičku a teraz je to konečne filmová dráma.“ Vlka hrá vo filme Oldřich Kaiser, hlavné úlohy stvárňujú Ondřej Vetchý, Tereza Voříšková a Alois Grec.

Hudbu skomponoval slovenský skladateľ Michal Novinski, ktorý je zároveň koproducentom filmu. „Po strništi bos predstavuje už moju tretiu spoluprácu s Janom Svěrákom v pozícii autora hudby a druhú v pozícii koproducenta,“ ozrejmuje Novinski. „Koprodukcia vyplynula prirodzene z nadštandardného pracovného vzťahu s režisérom. Vďaka tomu môžem byť pri výrobe filmu už od začiatku, keď sa ešte len pripravuje na natáčanie. To mi umožňuje preniknúť oveľa hlbšie do filmovej látky a aj čiastočne ovplyvňovať proces. Je to inými slovami ideálna príprava predlohy pred zhudobnením. Za túto možnosť som veľmi vďačný a je pre mňa cťou so Svěrákovcami spolupracovať v akomkoľvek kontexte.“ A ako sa v Novinského hudbe k filmu odráža doba? „Hudba je obsahom zameraná na vyjadrenie vnútorných pocitov postáv, či už z pohľadu pozorovateľa, staršieho človeka, ktorý sa v spomienkach vracia do svojho detstva, alebo z pohľadu osemročného chlapca, aktéra filmového rozprávania. Po formálnej stránke ide o symfonickú hudbu, podporenú vynikajúcimi výkonmi slovenských interpretov. Má svoj špecifický jazyk, ktorý je okrajovo ovplyvnený hudobným dianím na území Čiech počas 2. svetovej vojny a pred ňou.“

Po strništi bos (Po strništi bos, r. Jan Svěrák, Česko/Dánsko/Slovensko, 2017)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 52 000 000 Kč – približne 1 985 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 31 000 eur, podpora RTVS: 180 000 eur finančný vklad, 20 391 eur vecný vklad)
► DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Mariana Jaremková ( filmová publicistka )
FOTO: Forum Film