Prečo sa pozerať na staré týždenníky

Filmové týždenníky ako žáner spravodajského filmu sú už vzácnosťou. Na Slovensku sa o ne vo svojich zbierkach stará Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý ich v spolupráci so spravodajskou televíziou TA3 uvádza v jej programe. V mesačníku Film.sk ich čitateľom približuje Milan Černák, ktorý pôsobil ako dramaturg a režisér Spravodajského filmu.

Z akého dôvodu môže byť to, čo videli diváci na plátnach kín pred šesťdesiatimi rokmi, zaujímavé pre súčasníka? Dva pohľady mladých divákov z dávnejšej ankety na túto tému:

„Rád sa vraciam do starých čias, uvedomujem si vďaka tomu históriu. Staré žurnály boli veľmi profesionálne urobené na rozdiel od dnešných spravodajských materiálov. Mali totiž dramaturgiu. Na krátkej ploche bolo vysvetlené všetko, i keď to bolo, samozrejme, propagandistické.“ (Peter Begányi, režisér)

„Pri niektorých žurnáloch som sa trhal smiechom. Napríklad pri scéne, kde vtedajší pohlavári slávnostne strihajú pásku pri železnici, ktorá ešte nie je dokončená. Alebo reportáž z fabriky na výrobu dámskych nohavičiek. Nestačil som sa čudovať, čo bolo pred 30 rokmi sexi.“ (Tomáš Holetz, organizátor festivalu Hodokvas)

Marcela Jurovská-Plítková v booklete k výberu filmových týždenníkov 1945 – 1990 na DVD konštatuje, že nikdy nebol taký záujem o „historické“ týždenníky ako v súčasnosti.

Čo si o tom myslím? (DOKO 2015, editor Tomáš Hučko) „Že propaganda z nich (starých žurnálov – pozn. autora) srší, je očividné, ale propaganda z médií srší aj dnes. Lenže dnešný spôsob je natoľko sofistikovaný, že recipient to ani nevníma. Vtedy to bolo prvoplánové, s prepáčením primitívne, a ľahko čitateľné. Dnes je to sofistikované, a tým nebezpečnejšie. Ale dokumentárne zachytenie reality má vždy historickú hodnotu. Pritom nejde len o to, čo je na obraze starých týždenníkov, alebo, ako to niektorí pripomínajú, čo tam chýba, ale ako je to povedané. Lebo to je zrkadlom doby.“

Niet lepšieho príkladu, ako krátka ukážka z komentára Čo nás čaká v roku 1958? (TvF 1/1958): „Odpoveď môže byť vďaka príslovečnému úsiliu našich ľudí mnohoznačná. Tak úplne dokončia veľkú hlinikáreň v Žiari nad Hronom a dobudujú modernú cementáreň na okraji Banskej Bystrice. Úplne sa dokončí aj stavba vodného diela v Sučanoch. Len v Bratislave sa odovzdá pracujúcim skoro 1 900 bytových jednotiek. Pochlapia sa komárňanskí lodiari. Budú vyrábať takéto 100 metrov dlhé námorné lode. V poľnohospodárstve vybudujú 300 montovaných maštalí. Dojiči trnavského štátneho majetku zvýšenou starostlivosťou docielia priemerný ročný výdoj 3 100 litrov od kravy. Naše deti sa môžu dopredu tešiť na niekoľko nových mechanických hračiek z Matejoviec. A skútre bude možno konečne dostať aj naozajstné, budú ich vyrábať spolu zo zlepšeným Pionierom v Považskej Bystrici. I dievčatá a ženy sa majú na čo tešiť, v každom textilnom závode pre ne niečo chystajú. V kultúre možno čakať ďalší rozmach. Súbory nacvičujú a medzi nimi sa činí aj Lúčnica, ktorá sa tohto roku dožije svojej prvej desaťročnice. Aj skladatelia intenzívne pracujú. Tibor Andrašovan odovzdá ďalšiu novú slovenskú operu.“ Andrašovan svoj sľub dodržal a spravodajcovia boli pri tom (č. 11). V tentoraz veľmi pestrej ponuke šotov dominujú novinky z kultúry. Slovenskí výtvarníci vystavujú svoje diela na počesť výročia „víťazného Februára“ (č. 8), dovŕšená bola architektonicko-sochárska súťaž riešenia bratislavského Slavína (č. 9), Ivan Stodola, oslavujúci 70 rokov, navštívil kolibské ateliéry, kde práve dokončovali film Statočný zlodej podľa jeho predlohy (č. 12), Fulla a Guderna dokončili svoje monumentálne obrazy pre bruselské EXPO (č. 14) a v Bratislave podpisoval Francúz Jean Effel knihu Stvorenie sveta, ktorá práve vyšla v slovenčine (č. 15). Svetová výstava EXPO ‘58 bola u nás hitom roka, akoby sa žiadne podobné výstavy dovtedy nekonali. Československo bolo treba predstaviť svetu ako krajinu z východu, ktorá má kultúru (i umenie, priemysel, bohatú tradíciu a vôbec všetko) na úrovni porovnateľnej so západom: zrod Radokovej Laterny magiky a jej nevídaný svetový úspech bol najvýraznejším krokom, klenoty slovenského ľudového umenia (č. 9) a českého skla (č. 10) boli iba podpornými drobnôstkami pri budovaní vyššie načrtnutého obrazu.

Aj športoví diváci si prišli na svoje: najdôležitejšou udalosťou roka boli majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní v Bratislave (č. 6 a 7), na ktorých získal svoju prvú zlatú medailu legendárny Karol Divín (okrem neho aj športová dvojica Suchánková-Doležal) a medzinárodný krst absolvovali súrodenci Romanovci. Hokejisti Slovana podľahli vysoko moskovskému Dynamu (č. 2) a nestarnúci (či pomaly starnúci) Zátopek zvíťazil v ďalších medzinárodných pretekoch v San Sebastiane (č. 7).

Tým, ktorí si staré týždenníky pozerajú ako historické pamätihodnosti, odporúčam niekoľko vybraných perličiek. U predsedu roľníckeho družstva v Topoľovke pri Humennom si zvykli po večeroch predčítavať pri šúpaní kukurice zo sovietskej literatúry (č. 51/1957). Barrandovskí filmári ako odpoveď na list ÚV KSČ „o ďalších úlohách pri výstavbe socializmu“ zdokonalili formou zlepšovacieho návrhu umelý dážď. Komunálny podnik v Bratislave zaviedol nové služby: donášku detských plienok a možnosť telefonicky si objednať (!) lístky do kín a divadiel (č. 16).

Pestrosť tejto série je nielen kvantitatívna (počet šotov v jednotlivých vydaniach neklesá pod 10, väčšinou ich je 13 až 16!). Ani tematicky nezaostáva. Napríklad týždenník č. 3 sa začína (povinným) náborom brigádnikov do Bane mládeže v Novákoch, pokračuje reportážou z novozriadenej najvyššie položenej pošty na Lomnickom štíte a pohľadom na neóny v bratislavských uliciach, portrét 111-ročného činorodého deduška Fedora Gajdoša z Kočkoviec striedajú jaskynné kresby na Sahare. Hneď dve prírodné katastrofy postihli Taliansko: povodeň v Benátkach a aktívna Etna. A aby toho nebolo málo, nad Rímom sa zlietajú záľahy škorcov. K tomu tri šoty zo športu, sovietsky komik, protiimperialistická demonštrácia na Cypre a – samoobslužný výkrm ošípaných na Štátnom majetku v Bajči. Nestačí...?

K prvému aprílu parodizovali filmoví spravodajcovia tzv. malé nešváry. Nuž, ale či nie je prvoaprílový aj šot o tom, ako sa kúpu tulene vo Fontáne di Trevi (č. 14)?

Politiky je v tejto sérii menej. Okrem povinného novoročného prejavu nového šéfa strany a krajiny Antonína Novotného však stojí za zmienku voľba Nikitu Chruščova do funkcie predsedu Rady ministrov ZSSR. Keďže najvyšším funkcionárom strany už bol, stal sa vládcom „šestiny sveta“. No najpozoruhodnejšou bola iste správa z Kuby (č. 15). „Na Kube sa rodí revolúcia. Vzbúrenci prejavili odpor proti vláde tým, že na automobilových pretekoch jedno z áut vyletelo z dráhy do ľudí.“

To bolo v roku 1958. Čo k tomu dodať v roku 2017?!

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2017
1. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 51/1957 a 52/1957 (repríza 2. 7. o 16.30 hod.)
8. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 1/1958 a 2/1958 (repríza 9. 7. o 16.30 hod.)
15. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 3/1958 a 4/1958 (repríza 16. 7. o 16.30 hod.)
22. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 5/1958 a 6/1958 (repríza 23. 7. o 16.30 hod.)
29. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 7/1958 a 8/1958 (repríza 30. 7. o 16.30 hod.)

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – AUGUST 2017
5. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 9/1958 a 10/1958 (repríza 6. 8. o 16.30 hod.)
12. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 11/1958 a 12/1958 (repríza 13. 8. o 16.30 hod.)
19. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 13/1958 a 14/1958 (repríza 20. 8. o 16.30 hod.)
26. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 15/1958 a 16/1958 (repríza 27. 8. o 16.30 hod.)

Milan Černák