Dospelácke starosti v animovanom filme

„Sonda do života muža, ktorý všetko stratil. Všetko okrem vôle žiť a prežiť.“ Táto charakteristika sprevádza film Parralel, štvrtý slovenský celovečerný animovaný titul pre kiná v histórii tunajšej kinematografie. Snímka, ktorá vznikla bez podpory oficiálnych fondov a inštitúcií, sa do distribúcie dostane koncom mája. 

Hlavným hrdinom filmového komiksu je Eric, ktorý žije stereotypne so svojím psom v malom byte. Jeho striktný denný režim pozostáva z prepisovania odsekov z nájdených kníh o rytieroch a drakoch a z prechádzok so psom. Táto rutina sa však drasticky zmení, keď jeho milovaný pes zomrie. Ericovi sa začnú vracať spomienky na minulosť. „Príbehová línia je síce vymyslená, ale inšpiroval som sa skutočnými udalosťami. Dôležitým impulzom boli pre mňa hory a horolezecké príbehy, spojené najmä s Joeom Simpsonom, Simonom Yatesom a Uelim Steckom, ktorý presne pred rokom zahynul, keď sa v Himalájach chystal na expedíciu. Chcel zdolať bez kyslíka a v jeden deň Lhotse, Nutze a Everest, čo pred ním nikto ani len neskúsil. Film je teda poctou týmto trom odvážlivcom a, samozrejme, všetkým, ktorí sa chceli ,dotknúť neba‘,“ približuje pre Film.sk animátor, scenárista a režisér Matyas Brych, pre ktorého je Parralel prvým dlhometrážnym animovaným projektom. „Príbeh filmu je pretkaný mnohými paralelami. Hlavný hrdina trpí po veľkých životných stratách rozdvojením osobnosti. Jeho lepšie a silnejšie ja sa snaží dostať ho z depresií a pomáha mu nájsť cestu, ako začať znovu žiť. Hrdina zároveň na vlastnej koži prežíva ako rytier nedokončenú rozprávku. Tá sa rozvíja paralelne s ústredným príbehom. Parralel je aj názov hory, ktorú sa rozhodol zdolať. Hora, ktorá sa zrkadlí v jazere a reprezentuje neprekonateľnú prekážku,“ pridáva sa výkonný producent filmu Patrizio Gente.

Je obdivuhodné, že Matyas Brych si celý film nakreslil sám. „Mojím cieľom bolo držať sa predovšetkým určitého farebného kódu. V tomto smere cítiť ľahké retro, pretože sa pohybujem v škále od červenej cez ružovú a fialovú až po modrú, čo sú klasické neónové farby. Tento prvok podčiarkne aj hudba, komponovaná doslova na mieru vizuálu. Chcel som vytvoriť sympatické postavy a v tomto som mal niekoľko zdrojov inšpirácie: Marvel a DC v strohej heroickej komiksovosti, japonské anime v jeho emóciách a disneyovky v ich roztomilosti. Každý v tom môže vidieť uvedené vplyvy, ale ani jeden z nich nedominuje.“

Scenár vznikal tri mesiace, animovalo sa počas dvoch rokov a postprodukcia, ktorú mal na starosti Vladimír Kriško, trvala približne pol roka. „Pri tomto filme prešlo mojimi rukami päť-šesť hodín kresieb a ,suroviny‘. Asi najzložitejšie bolo stanoviť si poradie krokov, pretože výroba filmu neprebiehala štandardne. Najprv sa kreslil celý materiál, potom sa z neho postrihala reálna dĺžka filmu, v ktorej však ostali prázdne miesta na dialógy. Herci museli veľa dialógov nahrávať naslepo, čomu sme potom prispôsobili dĺžku záberov. Až keď bolo toto všetko vyladené, začali sme so samotnou postprodukciou a s efektmi,“ ozrejmuje Kriško, ktorý je zároveň aj spoluproducentom snímky. „Dôležitý fakt je, že ide o prvý slovenský komiksový film. Doteraz sa tu nič podobné nevytvorilo,“ hovorí Patrizio Gente. „Lákajú má nové veci, ktoré majú zmysel, a tak sme urobili nie film z komiksu, ale komiks z filmu. Mám rád výzvy a s kolegom Vladom Kriškom sme od prvej chvíle vedeli, že to bude náročný, krásny, no najmä zaujímavý film.“Podľa Genteho pripravujú aj vydanie komiksu v printovej verzii. „Film je určený pre dospelých divákov, keďže sa v ňom riešia životné nástrahy a prekážky, s akými sa bežne stretávajú dospelí ľudia. Je pre publikum, ktorému sa páči mysterióznosť, hory, dráma, fantasy a snáď trošku aj rozprávka,“ pokračuje Gente. 

Diváci vo filme spoznajú hlas Tomáša Maštalíra, ktorý nahovoril hlavného hrdinu Erica. V ďalších postavách sú to Zuzana Porubjaková, Dano Heriban, Martina Kapráliková a Mirka Grožáková. „Režisérom dialógov je Zoro Laurinc, strih mali na starosti Andrej Verešvársky a Andrej Farba, produkciu Sisa Rákociová a zvuk Peter Kučera a Juraj Baláž. Hudbu do filmu vytvorili Dalibor Kocián (Stroon), Peter Bič a ďalší,“ uzatvára Patrizio Gente zo spoločnosti Visionfilm. 

Snímka Parralel bola finančne zastrešená zo súkromných zdrojov s crowdfundingovou podporou fanúšikov a s príspevkami investorov, ktorých projekt oslovil. 

Parralel (r. Matyas Brych, Vladimír Kriško, Slovensko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: Údaj sa do uzávierky Film.sk nepodarilo získať.
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Visionfilm

O básnikovi, politikovi a dobe, ktorá rozdeľuje

Dokument Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom bol portrétom výraznejosobnosti, ale aj doby, v ktorej protagonista dospieval. Teraz prichádza režisér Patrik Lančarič s ďalším dokumentom, ktorý sleduje rozporuplného hrdinu aj rozpoltené názory na neho. Zameral sa na básnika a politika Miroslava Válka.

Rozpor. Podľa Patrika Lančariča práve to zosobňuje Miroslav Válek a na tom stojí aj filmový dokument, ktorý sa premietal už na marcovom MFFK Febiofest a v máji sa dostáva do tunajších kín. „Na jednej strane skvelý a hlboký básnik a na strane druhej exponovaný politik v službách totalitnej moci komunistickej strany. Tento rozpor sa pre nás stal základnou osou konceptu,“ približuje pre Film.sk režisér. „Okolo neho sme spolu s Marošom Šlapetom, Petrom Pavlacom a Petrom Kelíškom budovali našu úvahu nielen o Válkovi, ale zároveň o dobe. Chceli sme sa sústrediť predovšetkým na osobnosť Miroslava Válka a prostredníctvom jeho príbehu rozprávať aj príbeh našej spoločnosti v kontexte historických udalostí v období totalitného režimu.“ Lančarič poznamenáva, že v prípade Válka sa niektorí ľudia snažia oddeľovať básnika od politika, no on a jeho spolupracovníci zvolili iný prístup, uvažovali o ňom komplexne. 

„Chceli sme, aby vo filme boli pohľady čo najširšieho názorového spektra. Sú tam básnici, literárni kritici, umelci z rôznych oblastí, rodinní príslušníci, priatelia i tí, ktorí mali zákaz činnosti, ľudia z disidentského prostredia aj predstavitelia komunistickej strany. Film zároveň obsahuje mimoriadne bohatú rovinu archívnych materiálov,“ ozrejmuje Patrik Lančarič. Dovedna sa im podarilo natočiť viac ako štyridsať rozhovorov, hoci nie všetky sa nakoniec do filmu dostali. „Chceme tieto rozhovory postupne zverejňovať a vytvoriť tak akýsi základ archívu orálnej histórie na mapovanie obdobia normalizácie v slovenskej kultúre. Táto myšlienka bola súčasťou celého projektu od jeho počiatku. Chceme, aby bol tento archív verejne dostupný pre každého a veríme, že sa bude časom rozširovať.“

Prenikanie k osobnosti Válka, do ktorého súkromia mohol sotva niekto nazrieť, si vyžadovalo mravčiu prácu. „Nebolo to jednoduché. Keďže si Válek svoje súkromie naozaj strážil a o svoj vnútorný svet sa takmer s nikým nedelil, nikomu sa s ním nezdôveroval, mohli sme mnohé jeho rozhodnutia a motívy rekonštruovať len na základe dostupných informácií, ako boli jeho básne, politické prejavy a pár rozhovorov v rozhlase či dobovej tlači. Pomerne rýchlo sme si všimli, že Válek sa vyhýbal kamerám i fotoaparátom, takže ani tých obrazových zdrojov, prekvapivo, nebolo veľa. Museli sme študovať množstvo historických materiálov, odborných kníh a hlavne robiť veľa rozhovorov s pamätníkmi, ľuďmi, ktorí mali k Válkovi blízko. A tak sme krok po kroku odkrývali sieť súvislostí. Bolo to naozaj veľmi náročné,“ opisuje Patrik Lančarič, ktorý si myslí, že film o tomto básnikovi doteraz nevznikol s najväčšou pravdepodobnosťou pre jeho problematické pôsobenie v normalizačnej politike. Otázka znie, či je spoločnosť schopná pozrieť sa na Válka objektívnejšie 27 rokov po jeho smrti. „Milan Rúfus po smrti Miroslava Válka vyslovil tieto slová: ,Smrť si však prišla po básnika v čase, ktorý ešte nemá na to, aby si vytvoril o ňom presný a spravodlivý obraz. (...) Kiež by hnev v ňom bol menej pohotový a poznanie rýchlejšie. Bolo by to na prospech nás živých. I na prospech mŕtveho, s ktorým sa lúčime.‘ To bolo v roku 1991. Naším východiskom pri tomto filme bol predpoklad, že by sme toho ako spoločnosť už mali byť schopní.“ Na základe doterajších ohlasov sa ukazuje, že mnohí diváci vo filme nachádzajú silné paralely so súčasnosťou. 

„Myslím si, že ak chceme rozumieť našej prítomnosti a tomu, čo sa v spoločnostideje, musíme sa vrátiť v čase a hlbšie skúmať práve našu nedávnu minulosť. A rozprávať sa o nej. Je fakt, že historici už mnohé veci pomenovali, ale toto ich poznanie stále akoby ostávalo len v akademickej rovine a nezostúpilo do všeobecného povedomia spoločnosti. Myslím si, že tu sa práve otvára dôležitý a zaujímavý priestor pre umenie. Umenie má schopnosť dostať toto poznanie do širšieho povedomia spoločnosti prostredníctvom silných príbehov. Preto sa snažíme vyrozprávať vzrušujúci príbeh dejín cez konkrétny osud človeka. Aby sme mohli tú dobu znovu prežiť, precítiť ju, dotknúť sa jej, konfrontovať sa s ňou a pochopiť ju. Pomáha to spoločnosti uchovávať si živú pamäť. Práve o to sa dlhodobo snažím nielen vo filme, ale aj v divadle a rozhlase,“ dodáva na záver Patrik Lančarič.

Válek (r. Patrik Lančarič, Slovensko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 115 000 eur (vklad Audiovizuálneho fondu: 40 000 eur, podpora z RTVS: 20 000 eur) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, blu-ray

Zuzana Sotáková
foto: beetle