JOZEF PAŠTÉKA

Dramaturg a scenárista Jozef Paštéka, ktorý sa podieľal napríklad na vzniku filmov Kosenie Jastrabej lúkyTisícročná včela, Sladké starostiJužná pošta či Sedím na konári a je mi dobre, sa v máji dožíva sedemdesiatky. 

Jozef sa narodil 4. 5. 1948 v Žiline a v rokoch 1966 až 1971 študoval filmovú a televíznu scenáristiku na VŠMU. Prvá etapa jeho profesionálneho života sa spája s rokmi 1972 až 1980, ktoré patrili redakcii literárno-dramatického vysielania v bratislavskom štúdiu Československej televízie. Bolo to obdobie, keď Jozef úspešne presadzoval svojich spolužiakov scenáristov Dušana Mitanu, Jara Filipa, Ondreja Šulaja, ale aj Altu Vášovú. Zrealizovali sa aj jeho vlastné scenáre Veľké pokušenie (r. M. Hollý) a Anonym (r. J. Lihosit). Ja som ho ako dramaturga spoznal pri tvorbe triptychu Americká tragédia podľa Dreiserovho románu. Z tých čias si spomínam na povestné Jozefove papieriky, poskladané do miniatúrnych rozmerov, na ktorých mal zapísané pripomienky. Pri každom stretnutí pribudli nové, čo pri tomto projekte znamenalo doslova tisícky poznámok. Samotný scenár mal viacero spoluautorov a dramaturgický „dozor“ bol mimoriadne dôležitý. Čisto ľudsky sme sa zblížili počas nasledujúcej práce na zázname legendárneho predstavenia Jozefa Budského Vojna a mier. Bedlivo strážil realizáciu predstavenia, ktoré bez divákov stratilo divadelnú atmosféru, ale komplikovaným záberovaním nadobudlo novú, až filmovú dynamiku. Z toho prvého obdobia si však Jozef odniesol aj jedno sklamanie. Triptych Adam Šangala, ktorý vnímal ako vlastné „jarmočné povyrazenie“ a za jeho ideálneho režiséra pokladal Ela Havettu, pridelilo vedenie redakcie z dôvodu „remeselného zvládnutia“ Karolovi Spišákovi. 

Roky 1980 až 1990 strávil v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe ako dramaturg v prvej tvorivo-výrobnej skupine Petra Jaroša. JarošovaTisícročná včela spojila Jozefa s režisérom Jurajom Jakubiskom. Pamätám si, ako prechádzal na strihacom stole meter po metri televíznu podobu diela a hľadal dialógy, ktoré by sedeli na postsynchróny nielen pri hlavných postavách, ale aj v masových scénach. Opäť množstvo poznámok na poskladaných papierikoch. Táto schopnosť nájsť zodpovedajúci dialóg v natočených scénach natoľko upútala Juraja Jakubiska, že neskôr Jozef scenáristicky spolupracoval na jeho filmoch Pehavý Max a strašidlá Sedím na konári a je mi dobre, ako aj na dialógoch snímky Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Mimoriadne potešenie si určite spravil komédiou pre Juraja Herza Sladké starosti, ku ktorej napísal s Milanom Ležákom scenár, aj komédiou Utekajme, už ide! (r. D. Rapoš), na ktorej robil ako dramaturg. Okrem toho sa podieľal na filmoch Kosenie Jastrabej lúky (r. Š. Uher), Muž nie je žiaduci (r. J. Zachar), Zbohom, sladké driemoty (r. V. Kavčiak) či Južná pošta (r. S. Párnický). 

Po revolúcii sa Koliba postupne rozpadávala, ale filmy vznikali aj naďalej. V období, keď ich už bolo veľmi málo, nakrútil Vlado Balco podľa Jozefovho scenára snímku Dážď padá na naše duše. A potom nasledovala už len komédia Mŕtvola musí zomrieť, ktorú Jozef aj režíroval (na tú nespomínam až tak rád), a ešte Gen.sk venovaný onkologickému chirurgovi Jurajovi Pechanovi. 

Jeho treťou etapou je škola a odovzdávanie skúseností študentom. Nedávno mi jeden z nich povedal: Veľké témy musia spracúvať zrelí umelci, my sme zatiaľ iba „pena dní“. Jozef akoby tento odkaz vycítil. V poslednom období pracoval na scenári k filmu o holokauste cez príbeh Alfréda Wetzlera Správa, ktorý vzniká v dramaturgickej spolupráci Krzysztofa Zanussiho a jeho režisérom bude Peter Bebjak. Autor v explikácii píše: „Náš film rozpráva o najväčšej apokalypse násilia v dejinách ľudstva. Verím, že bude pôsobivý a že ním aspoň čiastočne budeme otvárať rozum a oslovovať tvrdé srdcia pomýlených ľudí, najmä z radov mládeže.“ Takže veľa tvorivej energie do ďalšieho desaťročia. 

Stanislav Párnický
foto: archív SFÚ