DEVELOPING YOUR FILM FESTIVAL

Medzinárodný filmový festival vo Vilniuse tento rok po prvý raz hostil od 21. do 25. 3. workshop pre organizátorov filmových festivalov s názvom Developing Your Film Festival (DYFF). Ide azda o jediné podujatie svojho druhu v Európe – jedinečnú príležitosť pre organizátorov festivalov zúčastniť sa na intenzívnom tréningovom programe plnom prednášok, praktických cvičení, networkingu a výmeny užitočných informácií. 

DYFF už niekoľko rokov organizuje štátom zriadená britská organizácia Independent Cinema Office (ICO). Medzi jej hlavné aktivity patrí prevádzka kín a spoluorganizovanie rôznych filmových podujatí. ICO poskytuje aj konzultácie a tréningové programy pre prevádzkovateľov kín, čím aktívne podporuje ich rozvoj a profesionalizáciu na území Spojeného kráľovstva.

Možnosť zúčastniť sa na workshope DYFF má prakticky každý organizátor filmového festivalu. Medzi účastníkmi bolo možné stretnúť zástupcov podujatí z celej východnej i západnej Európy, ale aj z USA, Mexika či Južnej Ameriky. Okrem množstva dramaturgov to boli aj výkonní alebo finanční riaditelia, vedúci PR, vedúci produkcie. Organizátori preferujú zástupcov podujatí s istými skúsenosťami, ktoré (v závislosti od zamerania) zodpovedajú počtom divákov vo svojej kategórii aspoň stredne veľkému festivalu. Spomedzi vyše stovky prihlásených má možnosť zúčastniť sa na workshope približne dvadsať zástupcov festivalov.

Už v prvý deň podujatia bolo cítiť nesmiernu motiváciu a zvedavosť všetkých účastníkov nielen vo vzťahu k programu, ktorý na nich čakal, ale aj k ich kolegom. DYFF sa tak prejavil aj ako jedinečná príležitosť na praktickú výmenu informácií medzi organizátormi festivalov, resp. zdravé vyzvedanie a porovnávanie, ako pristupujú k rôznym bežne sa vyskytujúcim problémom a výzvam iní. 

O diskusiu o filmoch tentoraz nebol takmer žiadny záujem, všetci naplno využili príležitosť rozprávať sa najmä o rozmanitých aspektoch organizácie svojich podujatí. Práve na takéto diskusie zvyčajne nie je počas návštevy iných festivalov alebo stretnutí s jedným či dvomi organizátormi vhodný priestor, niekedy to dokonca môže pôsobiť ako „priemyselná špionáž“. Organizátori workshopu však vyberali festivaly všetkých druhov a zameraní (zohľadňujúc každý filmový druh, etnicky, národne a regionálne orientované festivaly a pod.), takže nikto zo zúčastnených nemal pocit, že by invazívnym spôsobom zasahoval do know-how svojich kolegov.

Pravidelný denný program sa začínal ráno prednáškami, jednotlivé dni boli venované vždy inému organizačnému aspektu festivalov. V rámci jedného tematického okruhu sa zakaždým vystriedali traja prednášajúci. Popoludňajšie hodiny boli vyhradené na spoločné cvičenia a prácu v tímoch. Posledná, večerná časť sa sústredila na osobné konzultácie, ktoré poskytovala trojica expertov.

Spomedzi veľkého množstva prednášok sa dá len ťažko vybrať taká, ktorá by bola vyslovene neužitočná či nedostatočne profesionálna. Téme sponzoringu a financovania sa venovala riaditeľka pre partnerstvá z MFF Toronto Jennifer Frees. O problematike dobrovoľníctva a vývoja technológií a VOD prednášala Juul Veenboer z MFF Rotterdam, ktorá sa za desať rokov pôsobenia na festivale prepracovala z pozície dobrovoľníčky do pozície koordinátorky a momentálne vedie eventové oddelenie, ktoré realizuje napríklad projekt IFFR Live. Prípadovou štúdiou o starnúcom publiku a získavaní mladých divákov sa zaoberal programový riaditeľ najväčšieho poľského festivalu New Horizons Marcin Pieńkowski. Práci s novinármi sa venovala Wendy Mitchell, korešpondentka Screen International, a na problematiku systematickej práce s návštevníkmi sa zamerala špecialistka na audience developement, výskum publika a jeho kvantitatívne a kvalitatívne vyhodnocovanie Sarah Boiling.

O skutočných expertov v jednotlivých odboroch nebola núdza, pričom pre zúčastnených organizátorov festivalov s návštevnosťou 2 000 až 30 000 divákov boli príklady z praxe, dotýkajúce sa niektorých najvýznamnejších podujatí či periodík, nielen nápomocné, ale svojím spôsobom aj nesmierne motivujúce. Z dlhoročných skúseností všetkých prednášajúcich bolo cítiť aj to, že ich aktivity a praktiky nie sú naviazané iba na veľkosť a významnosť podujatí, ale v prvom rade na šikovnosť, vynachádzavosť a snahu každého organizačného tímu. Všetko je totiž škálovateľné a prispôsobiteľné špecifikám každého filmového festivalu.

DYFF sa každoročne odohráva na inom festivale v Európe a v inom termíne, čím umožňuje záujemcom, ktorým sa termín vlastného podujatia kryje s workshopom, prihlásiť sa inokedy. Celkové náklady vrátane účastníckeho poplatku síce dosahujú 1 300 eur, no usporiadatelia poskytujú návštevníkom cestovné alebo účastnícke štipendiá v závislosti od krajiny, z ktorej pochádzajú, či veľkosti a rozpočtu festivalu, ktorý zastupujú. V najlepšom možnom prípade sa tak vlastné náklady dajú znížiť na 300 eur. Bez ohľadu na to je DYFF podujatím s nevyčísliteľnou hodnotou, ktoré by malo byť povinnou jazdou pre každého slovenského organizátora filmového festivalu s ambíciou kontinuálneho vzdelávania sa a túžbou po neprestajnom zlepšovaní jeho podujatia. 

Maroš Brojo (programový riaditeľ Fest Anče)