Ela Tolstová 

hudobníčka

Nie som kritik, som len divák zaľúbený do dobrej kinematografie. Rada chodím do kina, hlavne sama alebo v spoločnosti žien z našej rodiny, najčastejšie v zástupe troch generácií. Občas presvedčím na dobrý film aj svojho priateľa. V napätí spolu sledujeme rozprávkové príbehy, aj keď sme už dávno dospeláci. Áno, najradšej mám rozprávky. Je to únik z reality, ktorý občas potrebuje každý z nás. Samozrejme, som aj fanúšikom vážnejších žánrov. Snažím sa vyberať si, čo pozerám, nad filmami rozmýšľať, vcítiť sa do nich a nevnímať ich len ako výplň voľného času. Keď sa zameriame len na slovenský film, mám svojho jednoznačného favorita, ktorého poznám odpredu-odzadu.Záhradu Martina Šulíka som prvý raz videla, keď som mala asi štrnásť. Vyhrala som lístky v rádiu, kúpila som si hrozno namiesto pukancov a išla som si na dve hodinky posedieť na film, o ktorom som vtedy nemala ani potuchy. Nevedela som, kto je Martin Šulík, nevedela som, kto je Vlado Godár. Išla som tam bez akýchkoľvek očakávaní a možno aj preto bol pre mňa tento film láskou na prvý pohľad. Príbeh presiaknutý zázrakmi a tajomnom, príbeh nie vyslovene romantický, ale taký krásny a úprimný, až vám z toho srdce puká. Útek hlavného hrdinu Jakuba z každodenného stereotypu za rodnými koreňmi, dedinským životom a nakoniec aj za láskou. Nadčasové zábery doplnené minimalistickou, ale zároveň veľmi výstižnou hudbou, ktorá je sama osebe veľdielom. Komické a jedinečné postavy v podaní slovenských hereckých legiend. Toto všetko vám poskytne Záhrada, povinná klasika, ktorá svojou nadčasovosťou očarí aj mladého diváka.