František Jurišič,

režisér, animátor

Kinári mali v oných časoch dobrý zvyk, že pred hlavným programom premietali krátky film. Bolo kino Čas – miesto, kam sa študenti skrývali pred zlým počasím. Tam som začal objavovať prvé animované filmy humoristu a karikaturistu Viktora Kubala. Pán Homopreskočil zo žurnálu do ďalších animákov tohto majstra komickej situácie, kresliarskej skratky a prekvapivého gagu. Boli tu Biely a Čierny, Zem, Meteorológ a ďalšie. Vznikali ako na bežiacom páse. Kubal bol úctyhodný pracant a výmyselník, ktorého ceruzky poslúchali na povel, až ho doviedli k dvom dlhometrážnym filmom: Zbojník Jurko a Krvavá pani. Učaroval mi Kubalov spôsob rozprávania príbehu. Pointa stopercentne sedela. 

Ďalším veľkým objavom bola pre mňa postavička z commedie dell’arte – Harlekýn. Kráča po piesku a hrá na harmonike, každým krokom, pohybom, lyrizujúcim pohľadom si podmaňuje priestor, až ho ovládne. Získala si ma virtuózna ľahkosť suveréna, kráčajúceho k svojmu osudovému stretnutiu. Je to nezabudnuteľný bábkový film Lev a písnička režiséra Břetislava Pojara, majstra bábkohereckého umenia. Objavil som priestor a bábku. Na festivale detských filmov som pri Pojarových reliéfnych filmoch zo seriálu Pojďte, pane, budeme si hrátzažil spontánne reakcie detského publika na dych vyrážajúce premeny, v ktorých dominoval prekvapivý výtvarný nápad, gag a pointa. To napĺňalo moju predstavu kreativity v animácii.

Dni kanadského filmu v Bratislave. Norman McLaren – autor, ktorý kreslí alebo ryje priamo do emulzie na filmový pás, ale to mu nestačí, nakreslí si aj zvukovú stopu, a tak nám pred očami vzniká syntetický obraz a zvuk. Blinkity Blank, spŕška staccatových zábleskov v kontraste k čiernej ploche v stálych premenách jednoduchých vyškrabaných figúr, akoby v zhmotnenej hudobnej kompozícii. Experimentátor pokračoval s tancujúcimi plôškami vystrihnutého papiera vo filme Le Merle v rytme zábavného textu ľudovej pesničky Ako drozd o všetko prišiel. Pred očami či skôr pred ušami sa mi otvoril nový vizuál možného experimentu.

Varna ʼ79 – First World Animated Film Festival sa pre mňa stal spolu s ďalšími ročníkmi oknom do sveta animácie, kreativity, výtvarných techník, ako aj miestom stretávania sa s kolegami i diváckym auditóriom. Hlavná cena prvého ročníka pre Allegro non troppoBruna Bozzeta, film na hudbu viacerých skladateľov, ako sú Debussy, Dvořák, Ravel a ďalší. Ravelovo Bolerogeneruje pohyb v bublinách kokakolovej fľaše, kde sa rodí nový život v evolučnom vývoji. Film vyvolal búrlivé nadšenie u divákov. Zažil som to aj pri projekcii svojho filmu Ki-ki-ri-kí, Varna ’87. Každému vám to prajem.