Rok 2018: návrat k normálu

V roku 2018 prišlo na všetky slovenské premiérové filmy 234 446 divákov, čo je o 44 317 divákov menej, ako mal rok predtým tretí najnavštevovanejší domáci film Únos. No netreba mať veľké oči. Rok 2017 s 1 431 297 divákmi na domácich filmoch bol výnimočný a teraz sa len vraciame k normálu.

Pohľad do štatistík prezrádza, že návštevnosť domácich filmov v roku 2018 síce bola nižšia než v troch predchádzajúcich rokoch, no pri porovnaní s rokom 2014, keď na ne prišlo do kín 228 537 divákov, je vlaňajší výsledok o niečo lepší.

Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 4,27 %,aledosiahli 33 040 891 eur, čo je druhá najvyššia suma v ére slovenskej samostatnosti. Celková návštevnosť klesla o 10,88 %na 5 964 768 divákov, aj tak je však štvrtánajvyššia od roku 1993. Podiel domácich filmov (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) na celkovej návštevnosti bol 4,21 %.

Zatiaľ čo v roku 2017 sa až štyri domáce filmy dostali cez hranicu 100 000 divákov, vlani sa to nepodarilo ani jednému. Najnavštevovanejší slovenský film Backstagevidelo 64 029 divákov.Minulý rok bol však rekordný z hľadiska produkcie. Vzniklo až 34celovečerných slovenských a koprodukčných filmov a pásiem (27 v roku 2017) a z tohto počtu bolo len 14 minoritných koprodukcií. Osem z nich však bude mať distribučnú premiéru až tento rok. 

Do kín sa vlani dostalo 29 slovenských celovečerných filmov a pásiem – 13 hraných (z toho 8 minoritných koprodukcií), 13 dokumentárnych (2 minoritné koprodukcie), 1 animovaný film a dve animované pásma – šesť epizód seriálu Websterovci a pásmo Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla, kde nový 26-minútový vianočný špeciál dopĺňa šesť epizód zo seriálu Mimi & Líza. Premiéru mali aj dva stredometrážne dokumenty – Svetlé miesto v réžii Dušana Trančíka a Pochoduj alebo zomri Michaela Kaboša. Dva krátke slovenské animované tituly boli uvedené ako predfilmy – Fifi Fatale Márie Kralovič pred snímkou Slobodaa Monštrum Martina Snopeka pred Posledným autoportrétom.

Najnavštevovanejším domácim dokumentom bol Tieň jaguára Pavla Barabáša so 4 915 divákmi a najúspešnejšou minoritnou koprodukciou sa stal Toman, ktorého videlo 17 295 divákov.

Slovenské filmy uviedlo do kín dvanásť distribučných spoločností, najaktívnejšia z nich bola opäť Asociácia slovenských filmových klubov s ôsmimi domácimi premiérami. Bolo medzi nimi aj 10 stredometrážnych filmov z dokumentárneho cyklu Prvá, ktorý Únia filmových distribútorov SR eviduje ako jeden titul.

V uplynulom roku len produkčná spoločnosť Reminiscencienasadila svoj film do kín priamo, bez spolupráce s klasickým distribútorom a mimo plánu premiér ÚFD SR. Vzhľadom na to, že premietanie Smutných jazykov Anny Gruskovej malo napokon až na dve výnimky charakter nekomerčných projekcií spojených s besedami, rozhodli sme sa nezaradiť tento titul do štatistiky návštevnosti, no do celkovej produkcie domácich filmov je zahrnutý.

Vlani klesla nielen celková návštevnosť domácich filmov, ale aj priemerná návštevnosť na predstavenie, a to takmer trojnásobne – zo 61,67 diváka na jedno filmové predstavenie premiérového 100-percentne slovenského filmu alebo majoritnej koprodukcie v roku 2017 na 22,87 diváka v roku 2018.Najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mal z hraných filmov Backstage (33,38) a z dokumentov to bola Prvá (47,25).

Vlaňajšej filmovej distribúcii na Slovensku sa budeme podrobnejšie venovať v marcovom vydaní Film.sk.

Miro Ulman
foto: Backstage - ARINA

Na Berlinale letí Šarkan

Na 69. ročníku festivalu Berlinale (7. – 17. 2. 2019) bude v súťažnej sekcii filmov pre deti Generation Kplus krátky animovaný titul Šarkan slovenského tvorcu Martina Smatanu. Pred štyrmi rokmi v nej Smatana súťažil so snímkou Rosso Papavero a predvlani tam získala cenu detského publika Krištáľový medveď Piata loď Ivety Grófovej.

„Keď na Berlinale vybrali Rosso Papavero, bola to v podstate náhoda. Dostal som sa tam dokonca ako náhradník za školu, lebo deň pred deadlinom jeden film zo zoznamu VŠMU vypadol. A nakoniec si vtedy v Berlíne vybrali Rosso Papavero ako jediného zástupcu našej školy,“ spomína Smatana na svoj úspech s prváckym cvičením a prechádza k Šarkanovi. „Mám pocit, že teraz to bol skôr cieľavedomý proces a od začiatku produkcie sme to podvedome smerovali na berlínsky deadline. Nikto sa to síce neodvážil nahlas povedať, ale tak trochu sme dúfali, že by to mohlo vyjsť.“

Vývoj filmu Šarkan trval dlho a Smatanovi pomohli aj pitchingové konzultácie na rôznych fórach, napríklad na Anifilme v Třeboni, kde sa radil so scenáristom štúdia DreamWorks Philipom LaZebnikom. Projekt následne vyhral na Animarkte v Lodži a Martin Smatana dostal možnosť natáčať v poľskom štúdiu CeTA. Zvolil si bábkovú animáciu, ktorá patrí k náročnejším technikám – časovo, priestorovo aj finančne. No Šarkan má aj náročnú tému, keď sa snaží deťom priblížiť vyrovnávanie sa so stratou blízkeho človeka. „Deti proste zaujíma, či tu budeme naveky a kam človek pôjde, keď zomrie. To sú také tie nepríjemné detské otázky, ktoré môžu rodičov dosť potrápiť. Vlastne je možné, že film im pomôže zodpovedať ich,“ povedal Smatana pre Film.sk.„Zároveň sme sa snažili podať tému metaforicky, so symbolikou, ale tak, aby to bolo pre dieťa zrozumiteľné. Film sme vyvíjali veľmi dlho aj preto, lebo bolo náročné, no pre nás podstatné vložiť do rozprávania o smrti veselosť, perspektívu a nádej.“ Šarkan rozpráva obrazom, neobsahuje dialógy, čo ho robí univerzálnejším. Vznikol v koprodukcii slovenskej spoločnosti BFILM, českej spoločnosti BFILM.cz a FAMU a poľského štúdia CeTA.

Okrem Šarkana nebude mať Slovensko v programe festivalu iného zástupcu. Niekoľko tunajších filmov sa však odprezentuje v rámci filmového trhu (European Film Market), ktorý navštevujú distribútori, festivaloví dramaturgovia i zástupcovia televíznych spoločností z celého sveta. Premietne sa tam slovensko-česká snímka Ostrým nožomdebutujúceho režiséra Teodora Kuhna i minoritné slovenské projekty – celovečerný debut českého filmára Adama Sedláka Domestik a Sklenená izba Juliusa Ševčíka, režiséra snímky Masaryk, ktorú festival uvádzal pred dvomi rokmi v sekcii Berlinale Special. Trhovú projekciu bude mať aj film pre deti Môj dedo spadol z Marsu (r. Dražen Žarković, Marina Andree Škop), ktorý vznikol v širokej koprodukcii Chorvátska, Luxemburska, Nórska, Česka, Slovenska, Slovinska a Bosny a Hercegoviny.

Mladá slovenská režisérka Tereza Nvotová sa zúčastní na festivalovom podujatí Berlinale Talents. A spolu so scenáristkou Barborou Námerovou aj na workshope ScripTeast, kam bol medzi 12 najlepších scenárov celovečerných filmov zo strednej a z východnej Európy zaradený ich pripravovaný projekt Svetlonoc. Na workshope pre producentov dokumentárnych filmov z krajín EÚ Emerging Producers 2019 sa zase zúčastní Wanda Adamík Hrycová.

Počas festivalu sa bude Slovensko prezentovať spolu s Českom a so Slovinskom v stánku Central European Cinema, ktorý bude slúžiť na prezentáciu tunajšieho audiovizuálneho prostredia a tvorby aj na pracovné stretnutia filmových profesionálov. Zastrešuje ho Slovenský filmový ústav, ktorý na festival pripravil aj katalóg Slovak Films 18 – 19, bulletin Whatʼs Slovak in Berlin? a anglické vydanie mesačníka Film.sk.

Jaroslava Jelchová
foto: BFILM