Petr Gajdošík: František Vláčil. Život a dílo 
(Camera obscura, Příbram, 2018, viaz., 875 strán)

Reflexiu umeleckého pôsobenia českého filmárskeho majstra Františka Vláčila (1924 – 1999), solitéra, ktorý inklinoval k výtvarnej obrazovej kompozícii, obohacuje objemná kniha o podrobnú rekonštrukciu vzniku a ohlasu jeho filmov. Približuje peripetie tvorivého procesu pri vývoji námetu a prekonávaní produkčných a realizačných obmedzení aj spätosť režisérovho privátneho a umeleckého života. Nezameriava sa na interpretačnú stránku, nerozvíja estetickú analýzu a nehodnotí, ale z naštudovaných prameňov komponuje starostlivo dokumentovanú faktografiu. Svedomitosť, dôslednosť, zanietenosť a koncepčnosť Gajdošíkovho (*1968) dokumentačného prístupu je známa z pregnantne vybudovanej internetovej domény Nostalghia.cz. Pred desiatimi rokmi pripravil obsiahly zborník štúdií a dokumentov o Vláčilovom veľdiele Marketa Lazarová, teraz pridáva výsledok svojho sedemročného monografického úsilia, nečakane zavŕšeného vydavateľskými patáliami, ktoré knihu obrali o účinok pripravených obrazových príloh.

 

Milan Cyroň: Eduard Grečner a jeho filmy 
(Casablanca, Praha, 2018, brož., 322 strán)

To, že sa desiatym zväzkom casablancovskej edície Filmoví tvůrci – ak sa započítajú aj dva úvodné tituly z vydavateľstva Orpheus – stala monografia slovenského režiséra, je pozoruhodné už preto, že po rozdelení spoločného štátu sa tematicky záujem českých vydavateľov na slovenskú kinematografiu ešte neuprel. Teraz sa náš tvorca hrdo ocitol v pôsobivo profilovanom edičnom rade vedľa monografií Hitchcocka, Bergmana, Kieślowského, Jancsóa či Pasoliniho. Cyroňov (*1985) pohľad je zaostrený na proces literárnej prípravy troch Grečnerových filmov zo 60. rokov – Každý týždeň sedem dní, Nylonový mesiac a Drak sa vracia. Skúmaním filmových poviedok, literárnych a technických scenárov, hotových filmov a archívnych prameňov zisťuje, ako na tvorbu vplývali inštitucionálne mechanizmy. Svoju dizertačnú prácu z roku 2015 doplnil v knižnom vydaní o dobový kontext slovenskej kinematografie. Obrazový materiál poskytol SFÚ, ktorý v roku 2015 vydal Grečnerove úvahy, spomienky a portréty v knihe Film ako voľný verš.

Peter Ulman