Animateka Ľubľana

ANIMATEKA ĽUBĽANA

Slovenská výtvarníčka a animátorka Kriss Sagan vlani ukončila bakalárske štúdium v Ateliéri animovanej tvorby Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave s filmom Poetika Anima. Momentálne je na študijnom pobyte Erasmus+ na Moholy-Nagy Művészeti Egyetem (MOME) v Budapešti. Koncom minulého roka sa zúčastnila na medzinárodnom festivale animovaného filmu Animateka v Ľubľane (3. – 9. 12. 2018). 

Po svetovej premiére na medzinárodnom festivale vo Varšave v októbri 2018 a po ďalších deviatich súťažných i nesúťažných projekciách som so svojím bakalárskym filmom Poetika Anima zavítala na 15. ročník Animateky v Ľubľane. Veľmi sa z toho teším, pretože festival dlhodobo sledujem. Poetiku Anima zaradili do súťažnej sekcie Európske mladé talenty, kam spomedzi (česko-)slovenských animátorov vybrali aj Dávida Štumpfa s filmom Woo-Hoo!.

Animateka je medzinárodný festival, ktorý sa zameriava primárne na aktuálnu produkciu krátkych filmov z východnej a strednej Európy. Predstavuje aj filmy pre deti či študentskú tvorbu a okrem súťažných blokov si diváci môžu pozrieť aj niekoľko celovečerných titulov, najlepšie svetové krátke animované snímky, prehliadku filmov z najlepších európskych škôl či sekciu Panoráma, kde sa objavili aj ďalšie slovenské tituly – napríklad magisterský film Mareka Jasaňa JourneyFifi Fatale Marie Kralovič a Aúúúna Liny Šukovej, na ktorej som mala možnosť spolupracovať.

Sekcia Európske mladé talenty predstavila v štyroch blokoch zaujímavé spektrum študentských filmov. Titul Love Me, Fear Me od Veronicy Solomon vynikol zvládnutím plastelínovej stop motion animácie a rovnakú techniku v prepojení so živými hercami fantasticky využil vo svojom filme Facing ItSam Gainsborough, ktorý bol rovnako ako Kiana Naghshineh a jej Augenblicke nominovaný na cenu Annie. Veľa snímok z výberu som poznala už z Fest Anče alebo maďarskej Primanimy, mnohé stihli obehnúť aj Annecy, Cannes a ďalšie významné festivaly.

Celkom inšpiratívna bola sekcia animovaných dokumentov, hoci viac pre tvorivé prístupy k žánru než pre filmy samotné. Asi najviac ma oslovil projekt Štvanice od Michaely Režovej z pražskej školy UMPRUM, ktorá spracovala rozhovory a archívne materiály o československom hokeji a vytvorila tak zrejme najkomplexnejšie dielo celej sekcie. Neobľubujem veľmi rozprávanie príbehov, preto sa mi páčil aj nápad použiť haiku a stop motion animáciu reálnych prostredí. 

Festival ponúkol aj retrospektívu Réky Bucsi a porotcov Špely Čadež, Michaela Freia, Jeana-Baptista Garnera, Marca Bertranda a Lucy Tóth. Program Hungary Visiting predstavil maďarskú tvorbu prostredníctvom študentských snímok aj niekoľkých celovečerných animákov vrátane filmov pre deti. Maďarsko sa vďaka bohatej histórii, kvalitnému intelektuálnemu zázemiu na MOME a mnohým aktívnym tvorcom drží v popredí svetového animovaného filmu. 

Okrem Réky Bucsi a Lucy Tóth sa na festivale objavila aj Martina Scarpelli so svojím najnovším filmom Egg, takže sa na jednom mieste zišla trojica mojich hrdiniek súčasnej animovanej tvorby. Réka ma dlhodobo inšpiruje svojím intuitívnym prístupom k narácii a hravým dialógom, ktorý vedie s divákom. Luca a jej filmy sú naopak expresívnejšie vo vizuálnom či v tematickom spracovaní, cítiť za nimi veľmi otvorenú a energickú osobnosť. Martina zase pracuje s veľmi osobným priestorom a priam magickou atmosférou, čo je mi veľmi blízke.

Popri premietaniach zahŕňal program festivalu aj podujatie AnimatekaPRO, ktoré sa skladalo z rôznych workshopov, masterclassov a stretnutí s tvorcami. Priznávam, že som ich vynechala a uprednostnila možnosť spoznať mesto a rozchodiť si počas trojdňového pobytu svoje stuhnuté animátorské telo. 

Popri AnimatekePRO poprepájanej s aktivitami CEE Animation Workshopu, ktoré sa konali ešte pred mojím príchodom, pripravili organizátori v Múzeu súčasného umenia Metelkova výstavu VR/360°/Games s filmami a hrami, kde som si prvý raz vyskúšala, aké to je, mať na hlave tú zvláštnu krabičku, ktorá vás má preniesť do inej reality. Úprimne povedané, veľmi ma to neoslovilo, možno pre môj v podstate neinteraktívny výber, som však zvedavá, aké možnosti v tomto smere prinesie blízka budúcnosť. Viac som si užila galériu samotnú, ktorá má v blízkosti alternatívne kultúrne centrum. 

V Ľubľane som bola prvý raz a okrem naozaj bohatého festivalového programu a priateľskej atmosféry som si vychutnala aj inšpiratívne mesto. Slovinsko sa javí ako zaujímavé miesto s prekvitajúcou kultúrou, so živou tradíciou remesiel, s kvalitnými službami a (nielen) dizajnérskymi produktmi. A pevne verím, že Animateka si zachová svoju popularitu. 

Kriss Sagan (výtvarníčka a animátorka)

WHEN EAST MEETS WEST + GO CRITIC!

WHEN EAST MEETS WEST + GO CRITIC!

Počas Filmového festivalu Terst (18. – 25. 1. 2019) sa uskutočnilo aj koprodukčné fórum pre filmových profesionálov When East Meets West a tréningový program pre mladých filmových kritikov GoCritic!. O prvom z nich referuje zástupca Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Rastislav Steranka, o druhom bývalá redaktorka Film.sk a jeho pravidelná prispievateľka Zuzana Sotáková.

Stretnú sa v hoteli Východ so Západom

Etablovaná koprodukčná platforma When East Meets West (WEMW, 20. – 22. 1. 2019) upriamuje pozornosť na dva vybrané regióny z východnej a zo západnej Európy. Tento rok boli partnermi Slovensko spolu s Českom, Poľskom a Ukrajinou a krajiny Beneluxu, ktorým bol venovaný priestor na prezentáciu ich audiovizuálneho prostredia a na nadväzovanie kontaktov s cieľom posilniť vzájomnú spoluprácu. Za Slovensko projekt zastrešovali SFÚ a Slovenská filmová agentúra (SFA), prostredníctvom ktorých do Terstu vycestovala delegácia siedmich slovenských producentov spolu so zástupcami verejnoprávnej RTVS, SFÚ a SFA.

Poľsko-slovenský dokument Michała Bielawského Vietor, ktorý vzniká v koprodukcii Petra Kerekesa, bol jedným z piatich filmov v platforme Last Stop Trieste, venovanej dokumentárnym filmom vo fáze „jemného“ strihu. Koprodukčné fórum pozostávalo z intenzívnej prípravy nasledovanej verejnými prezentáciami projektov celovečerných hraných a dokumentárnych filmov. Po nich prišli na rad dva dni individuálnych stretnutí s potenciálnymi koproducentmi, sales agentmi a zástupcami filmových festivalov. Projekt pripravovaného celovečerného hraného filmu Obeť režiséra Michala Blaška a producenta Jakuba Viktorína si domov odniesol cenu Flow Postproduction Award a Viktorína ocenili štipendiom na prestížny tréningový program pre producentov EAVE.

Na WEMW sa pravidelne zúčastňuje okolo 450 filmových profesionálov z viac než 35 krajín sveta. Intenzívny trojdňový program sa konal v hoteli, odkiaľ sa účastníci takmer nepohli. Začal sa v nedeľu verejným panelom venovaným možnostiam financovania v partnerských krajinách, pokračoval ďalšími panelmi, verejnými i neverejnými prezentáciami, stretnutiami a skončil sa v utorok večer slávnostným udeľovaním cien. Priestranný vestibul hotela slúžil ako ideálne miesto na stretnutia. WEMW je skvelou príležitosťou stretnúť všetkých dôležitých ľudí z filmovej branže na jednom mieste v uvoľnenej atmosfére. Slovami „Stretnú sa v hoteli Východ so Západom“ sa tak nezačína vtip, ale spolupráca.

Ako písať o filme

Prepnúť svoje myslenie a písanie zo slovenčiny do angličtiny a z angličtiny späť do slovenčiny, to bola moja agenda počas tréningového programu GoCritic! v Terste. Aj teraz, keď sa púšťam do tohto článku, som ešte mysľou pri recenzii maďarského celovečerného animovaného filmu Ruben Brandt, a gyűjtő (r. M. Krstić), ktorú som dopísala len pred pár minútami. Recenzie a rozhovory účastníkov programu postupne zverejňuje významný filmový portál Cineuropa, ktorý si drží vysoký štandard autorského písania, a tak sme si z festivalu odniesli nielen filmové a networkingové zážitky, ale aj domáce úlohy. Každý text totiž upravujeme a dolaďujeme po podrobnej diskusii so srbským kritikom Vladanom Petkovićom, pravidelným prispievateľom Cineuropy, ktorý stojí za projektom GoCritic!. Vzhľadom na to, že festival v Terste sa zameriava na strednú a východnú Európu, príležitosť dostali začínajúce autorky z tohto regiónu. Všetky sme už mali skúsenosti z podobných tréningových programov, viaceré sa však písaniu venujú len vo voľnom čase. A všetky viac-menej len v domácom prostredí. No k zámerom GoCritic! patrí aj konfrontácia našich filmových reflexií a rozvíjanie prejavu v angličtine. Zároveň chce pôsobiť ako odrazový mostík pre talenty, aby sa dostali do medzinárodného prostredia.

Festival v prístavnom Terste nie je taký uponáhľaný ako iné, väčšie podujatia, a tak sme si mohli dopriať viac času v kine aj oboznámiť sa s industry prostredím na koprodukčnom fóre When East Meets West. Samozrejme, najdôležitejšie pre nás bolo písanie a diskusie o snímkach, ktoré sme videli. Najväčšie vášne vyvolal otvárací film festivalu Meeting Gorbachevautorskej dvojice Werner Herzog a André Singer a víťazná snímka vlaňajšieho Berlinale Nedotýkaj sa ma rumunskej režisérky Adiny Pintilie. Zaujímavé bolo, že sme sa zhodli v negatívnych názoroch. A zhodne pozitívne sme reagovali na vojnovú drámu DonbasSergeja Loznicu. Podrobnejšie sa s našimi názormi môžete zoznámiť v recenziách, ktoré sa budú postupne zverejňovať na webe.

Rastislav Steranka (riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ), Zuzana Sotáková