Creative Europe Desk Slovensko informuje

Vo februári majú uzávierky nasledujúce schémy programu Kreatívna Európa, podprogram MEDIA:

1. Výzva EACEA/31/2018, Prístup na trh (uzávierka 7. 2. 2019). V jej rámci je možné žiadať podporu na aktivity zamerané na:

– uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií vrátane krátkych filmov, videohier, televíznych seriálov a krížových médií,

– uľahčenie prístupu k profesionálnym audiovizuálnym obchodným podujatiam a trhom a využívanie online obchodných nástrojov v Európe i mimo nej,

– uľahčenie šírenia európskych diel vrátane krátkych filmov v Európe a vo svete na všetkých platformách vo všetkých formátoch.

Výzva rozdeľuje projekty na 3 typy:

Akcia 1: Trhy pre európskych audiovizuálnych profesionálov
Akcie na podporu prístupu európskych filmových profesionálov a európskych filmových diel na profesionálne audiovizuálne trhy v Európe i mimo nej (napr. koprodukčné fóra, finančné iniciatívy, trhy pre dokončené diela).

Akcia 2: Online nástroje podporujúce výmenu informácií a kontaktov

– tvorba databáz a/alebo siete databáz európskych audiovizuálnych diel a profesionálov určených audiovizuálnym profesionálom,

– tvorba inovatívnych online nástrojov pre európsky audiovizuálny priemysel využívajúcich najnovšie digitálne technológie. 

Akcia 3: Aktivity propagujúce európske diela

– propagácia európskej kinematografie (organizácie zastupujúce aspoň 15 krajín MEDIA),

– propagačné iniciatívy a platformy, ktoré majú za cieľ vytvoriť inovatívne spôsoby distribúcie európskych audiovizuálnych diel a výmenu informácií medzi európskymi profesionálmi (zoskupenia aspoň 3 rôznych organizácií z 3 rôznych krajín MEDIA).

2. Výzva EACEA/23/2018, Vývoj – balíky projektov (uzávierka 20. 2.  2019) 

Táto schéma je určená pre nezávislé európske produkčné spoločnosti, ktoré existujú najmenej 36 mesiacov a preukážu, že ako väčšinový producent produkovali dielo v období 5 rokov pred podaním žiadosti a toto dielo bolo komerčne distribuované najmenej v 3 zahraničných teritóriách.  

Finančnú podporu je možné žiadať na podporu vývoja 3 až 5 projektov, každý projekt môže získať podporu vo výške od 10 000 do 60 000 eur, čo môže predstavovať maximálne 50 % rozpočtu na vývoj. Celková výška podpory na celý balík sa pohybuje od 70 000 do 200 000 eur. Producent môže do balíka zaradiť navyše aj 1 krátky film (do 20 minút), ide o možnosť podpory mladých talentov. Stále platí, že nakrúcanie žiadneho z projektov v balíku sa nemôže začať skôr ako 8 mesiacov po podaní žiadosti.

vs

Seminár Evy Rosenbaumovej v Ríme

V decembri minulého roka sa v Ríme uskutočnil už 10. ročník Seminára Evy Rosenbaumovej, ktorý sa koná pravidelne v rámci výučby slavistickej sekcie Inštitútu európskych, amerických a interkultúrnych štúdií na Filozofickej fakulte Rímskej univerzity. Na jednej strane sa snaží študentom sprístupňovať naše kľúčové filmové diela a zároveň chce tieto projekcie rozširovať o debaty o kultúrno-politických súvislostiach ich vzniku. Na organizácii seminára, ktorý sa uskutočnil 12. 12. 2018, sa okrem SFÚ podieľali aj Filozofická fakulta UK v Bratislave a Filozofická fakulta UK v Prahe. 

Výročia spojené s rokom 2018 ponúkali mnohé témy: od vzniku Československa po jeho okupáciu. Garanti seminára Annalisa Cosentino, Kateřina Svatoňová a Peter Michalovič sa nakoniec rozhodli uviesť na seminári filmy zamerané na koniec 60. rokov, konkrétne na začiatok roka 1969, keď sa na protest proti okupácii upálil v Prahe český študent histórie Jan Palach. Za slovenskú stranu bol na seminári v aule filozofickej fakulty Odeon uvedený film Vlada Kubenka, Petra Mihálika a Dušana Trančíka Tryzna (1969). Na diskusii po filme sa zúčastnil aj posledný z menovaných tvorcov, ktorý sa pokúsil priblížiť atmosféru nakrúcania, snahu zachytiť prejav poslednej mobilizácie národa pred nástupom normalizácie. 

Udalosťou, ktorá bezprostredne nadväzovala na Seminár Evy Rosenbaumovej, bolo udelenie titulu doctor honoris causa poľskej režisérke Agnieszke Holland na Rímskej univerzite. V nadväznosti na to sa česká strana rozhodla zaradiť do programu seminára film Hořící keř (2013). Na diskusiu o Tryzne tak prirodzene nadviazala debata o jej filme, na ktorej sa zúčastnil aj scenárista a filmový historik Štěpán Hulík. Spolu s Holland sa podrobne venovali prípravám i nakrúcaniu filmu, osvetlili produkčnú históriu a spolu s Trančíkom (spolužiaci na FAMU) sa Holland dotkla aj iných príkladov voľby martýrskej smrti (Ryszard Siwiec v Poľsku), sebaobetovania ako formy protestu proti režimu. 

Martin Kaňuch

Kino Lumière: viac než stotisíc divákov a nová zvučka

Kinu Lumière v Bratislave sa v roku 2017 podarilo prvý raz prekonať stotisícovú hranicu návštevnosti a vlani tento výsledok zopakovalo, keď doň prišlo 103 589 divákov. Najvyššiu návštevnosť zaznamenali opäť európske filmy – 53 199 divákov, čo je 51 %, kým pri slovenských to bolo 20 013 divákov (19 %). Najviac ľudí si v Lumièri pozrelo snímku Bohemian Rhapsody, na druhej priečke sa umiestnili Tri billboardy kúsok za Ebbingom, za nimi nasleduje film S láskou Vincent. Hneď za ním sa v rebríčku nachádza slovensko-česko-rakúska dráma Martina Šulíka Tlmočník. Zo slovenských titulov sa do prvej desiatky dostal aj dokument Válek (r. Patrik Lančarič). V minulom roku sa v kine uskutočnilo 3 827 predstavení. Do nového roka vstupuje Lumière s novou zvučkou. Na jej vizuálnom stvárnení sa podieľali animátori Peter Košťál, Pavol Ďurák a Viktor Šefčík z kreatívneho štúdia EKRAN a hudbu skomponoval Michal Novinski.

sim/dan

Creative Europe Desk Slovensko informuje - MAREC 2019

Počas februárového Berlinale sa uskutočnilo niekoľko prezentácií zástupcov Európskej komisie a Výkonnej agentúry EACEA v súvislosti s aktuálnym stavom implementácie novej generácie programu Kreatívna Európa. Z prezentácií vyplynulo niekoľko zásadných faktov: schválený návrh nového programu je v Európskom parlamente pripravený na rokovanie a následné prijatie. Malo by sa to stať koncom marca alebo začiatkom apríla na posledných zasadaniach parlamentu. Ďalšie kroky, ako je definitívne schválenie Radou a ďalšími inštitúciami a následná implementácia, budú už záležitosťou novozvoleného Európskeho parlamentu a Komisie v druhej polovici roku 2019. V novom programe sa bude klásť dôraz na hudobný priemysel a mobilitu umelcov v rámci podprogramu Kultúra, na vyšší stupeň spolupráce medzi subjektmi a na prácu s publikum v podprograme MEDIA. Začiatkom marca by zároveň mala byť zverejnená správa komisie ustanovenej na definovanie problémov a možných riešení v otázke „level playing field“, čo znamená vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými krajinami programu a ich audiovizuálnym priemyslom (hlavne medzi veľkými krajinami a krajinami s nízkou audiovizuálnou kapacitou). V oblasti podpory vývoja je stále aktuálnou otázkou, ako riešiť vysokú administratívnu náročnosť schémy podpory vývoja jednotlivých projektov, v rámci schémy podpory festivalov sa bude klásť omnoho väčší dôraz na spoluprácu medzi festivalmi.
V marci majú uzávierku dve schémy: EACEA/26/2018, Medzinárodné koprodukčné fondy (uzávierka 6. 3.) a EACEA/33/2018, Podpora filmového vzdelávania (uzávierka 7. 3.). V prípade druhej schémy ide hlavne o podporu s nasledujúcimi podmienkami:
Prípustné aktivity
Cieľom žiadosti je vytvoriť katalóg dôležitých európskych audiovizuálnych diel, ich pedagogického využitia a mechanizmov, ktoré umožnia ich sprístupnenie cieľovej skupine. Katalóg musí obsahovať minimálne 7 hraných filmov, práva na ne musí mať žiadateľ minimálne na obdobie 3 rokov vo všetkých členských štátoch MEDIA. Jazykové verzie všetkých členských štátov (dabing, titulkovanie) musí mať väčšina diel v katalógu. Náklady na práva a rôzne jazykové verzie sú prípustnými nákladmi projektu.
Cieľová skupina: deti/mladí ľudia od 11 do 18 rokov, predovšetkým žiaci druhého stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.
Oprávnení žiadatelia
Konzorcium spoločností, ktoré majú nástroje a kapacitu na realizáciu projektu. Konzorcium musí mať najmenej 3 členov (žiadateľ plus ďalšie dve spoločnosti) z 3 rôznych krajín MEDIA. Prípustné organizácie: súkromné spoločnosti, neziskové organizácie, iniciatívy zamerané na filmové vzdelávanie a mediálnu gramotnosť vrátane filmových inštitútov, inštitúcií filmového dedičstva, festivalov, filmových klubov a iných organizácií aktívne pôsobiacich v oblasti filmového vzdelávania.
Financovanie – maximálne 80 % z celkových oprávnených nákladov na projekt.

vs