Pokračovanie obsahu:

(Ne)stratení v súčasnosti

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet sa tohto roku „dožil“ dvadsiatich rokov. Jubilejný ročník sa uskutočnil v Bratislave od 9. do 13. októbra a priniesol štyri desiatky filmov s tematikou ľudských práv v najširšom zmysle slova, ako aj množstvo sprievodných podujatí vrátane industry programu.

Dramaturgia festivalu sa tohto roku prakticky úplne odstrihla od českého Jedného sveta a zamerala sa prevažne na dokumenty s celovečernou metrážou. S tým druhým aspektom treba, domnievame sa, narábať opatrne: na jednej strane to umožňuje sústrediť sa na špičkové filmy s premyslenou umeleckou formou, ale bolo by škoda vylúčiť možno menej inovatívne filmy kratšej metráže, ktoré môžu takisto spracúvať atraktívne témy. Popri súťaži slovenských a českých dokumentov tvorili program sekcie Spoločenská situácia, politické režimy, Medziľudské vzťahy, Technologický pokrok a Ekológia.

Festival trval oproti zvyčajným siedmim dňom len päť, pre verejnosť len štyri dni; pre určité finančné problémy sa zmenšil počet uvedených filmov, hracích priestorov i predstavení. Filmy sa nereprízovali, čo jednotlivcovi skomplikovalo ich výber a obmedzilo možnosť urobiť si o festivale ucelenejší obraz. Na druhej strane treba kvitovať, že množstvo filmov sprevádzali po premietaní podnetné diskusie so zaujímavými hosťami. Ako teda mohli vyzerať štyri dni jedného fanúšika dokumentárnych filmov a priaznivca ľudských práv?

Vo štvrtok začíname dvoma celovečernými dokumentmi v najväčšej sále Kina Lumière. Snímka 34. dodatok: Právo na manželstvo (r. Linda Cullen, Vanessa Gildea) retrospektívne sleduje proces, ktorý viedol v Írsku k zavedeniu manželstva pre páry rovnakého pohlavia. Začalo sa to celkom „nevinne“ tým, že dve ženy, ktoré uzatvorili manželstvo v Kanade, zažalovali na súde štát, ktorý ich status v rámci platnej legislatívy nemohol uznať. Aj v porovnaní so situáciou na Slovensku je pozoruhodné sledovať celé desaťročie trvajúci boj a nápadité metódy, ktoré sa používali v tejto kampani v katolícky orientovanej krajine. Srbská snímka Na čiernej listine (r. Sara Marković, Nikola Dragović) rozpráva o neuveriteľnom prípade, keď srbská polícia v roku 2014 v rozpore s platnými zákonmi a v servilnom postavení voči čínskej ambasáde uniesla a väznila skupinu zahraničných prívržencov hnutia falun gong. „Hovoriace hlavy“ obetí tohto prípadu vôbec nepôsobia nudne a ich výpovede dopĺňa hraná rekonštrukcia toho, čo sa odohralo. Po oboch filmoch nasleduje diskusia – škoda len, že divákov je len hŕstka. 

Od piatka sa návštevnosť očividne zlepšuje. Náš prvý piatkový film Pod lampou tma (r. Skye Borgman) spracúva prípad, keď istý pedofil až dvakrát uniesol to isté dievčatko; udialo sa to pod „dohľadom“ jeho rodičov, ktorí nielenže neboli schopní rozpoznať úmysly páchateľa (bol to ich sused so značnými manipulatívnymi schopnosťami), ale dokonca s ním obaja nadviazali intímny vzťah. Na diskusiu po filme zostať nemôžeme, lebo sa presúvame z Lumièra do A4 na film Karen Winther Exit – Dať extrémizmu zbohom. Nórska režisérka sa pozrela na fenomén extrémizmu z iného aspektu, než je zvykom – zamerala sa na ľudí, ktorí sa dokázali vymaniť z tohto prostredia, čo z rôznych dôvodov nie je jednoduché. Nasleduje beseda, z ktorej vyplýva, že osvedčené metódy hnutia Exit by sa mali začať uplatňovať aj u nás.

V sobotu sa vyberieme pozrieť, ako dopadlo premietanie nového filmu Zuzany Piussi Ukradnutý štát (otváracieho filmu festivalu) v A4: je nabité a prevažne mladé publikum živo diskutuje s režisérkou a spoluproducentom Vítom Janečkom. Spomedzi víkendových filmov nás zaujalo predovšetkým Moje storočie Theodory Remundovej; vyspovedala v ňom vyše storočných obyvateľov Česka, ktorých životy mapuje na pozadí kľúčových dejinných udalostí 20. storočia. Ťažko uveriteľné informácie prináša holandský stredometrážny dokument #SledujMa (r. Nicolaas Veul), ktorý odhaľuje obchodovanie s počtami followerov a prácu s falošnými profilmi na sociálnej sieti Instagram.

V súťaži českých a slovenských dokumentárnych filmov (10 titulov) určila medzinárodná porota za víťaza film Pavla Pekarčíka Hluché dni. Udelila aj dve špeciálne uznania – českým dokumentom Diaľava (r. Martin Mareček) a Kibera: Príbeh slumu (r. Martin Páv).

Jubilejný ročník Jedného sveta vzhľadom na finančné obmedzenia nebol dokonalý, ale priniesol množstvo zaujímavých filmov, diskusií i sprievodných podujatí. Aj vďaka nemu sa nemusíme cítiť „stratení v súčasnosti“, ako znel slogan festivalu. Podujatie má sľubne našliapnuté do tretieho desaťročia existencie.