Svetozár Štúr,

hudobný skladateľ

Vyštudoval som dirigovanie, klavír a kompozíciu na VŠMU. Teoretické rozbory filmov mi boli vzdialené, nemal som na ne vzdelanie ani čas. Namiesto kina som navštevoval symfonické koncerty a operu. Do sveta filmovej hudby som sa dostal vďaka dlhoročnému priateľstvu s režisérom Dušanom Trančíkom, ktorý mi ponúkol spoluprácu na filme Víťaz (1978). To bol pre mňa osudový zlom. Tým druhým bolo zoznámenie sa s režisérom Štefanom Uhrom. Vždy som sa spoliehal na intuíciu a pri ňom som pochopil, že filmová hudba je to pravé. Vďaka jeho nesmierne citlivému prístupu k práci, jemnej poetike, pokore, skoro až prehnanej skromnosti. To boli atribúty, na základe ktorých sme našli spoločnú reč. A preto sa zrodila príjemná spolupráca aj na ďalších Uhrových filmoch. Skoro by som povedal, že som sa stal jeho dvorným skladateľom (Zlaté časy, Kosenie Jastrabej lúky, Pásla kone na betóne, Šiesta veta, Správca skanzenu).

Ak premýšľam nad zaujímavými spoluprácami medzi filmármi a hudobnými skladateľmi v dejinách svetovej kinematografie, nemôžem nespomenúť napríklad tandem Fellini – Rota. Ich bohatú spoločnú tvorbu ohraničujú filmy Biely šejk (1952) a Skúška orchestra (1978). Rota dokázal obdivuhodne podporiť rozmanité náladové vyznenie situácií, ktoré Fellini evokoval prostredníctvom práce s obrazom a hercami – od žoviálnosti a dráždivo pulzujúcej zábavy vyššej spoločnosti cez hravú bujarosť vyčíňania detí a farbistých felliniovských figúrok až po nostalgiu a clivotu, vyplývajúcu z osamelosti hrdinov príbehov. Ďalšiu výnimočnú dvojicu tvorili režisér Sergio Leone a hudobný skladateľ Ennio Morricone. Stačí spomenúť ich spoluprácu na filme Vtedy na Západe (1968) s pamätným harmonikovým motívom, ktorý otvára gradujúcu skladbu v kľúčovej scéne filmu, alebo s titulnou skladbou so ženským sólom Eddy Dell’Orso.