EDUARD CICHA

V rubrike Ako ďalej, absolvent? predstavujeme začínajúcich filmárov a zisťujeme, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventa Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU Eduarda Cichu, ktorý svojím magisterským filmom Základná umelecká škola Petra Breinera vyvolal celospoločenskú diskusiu. Snímka odkrýva spôsoby a dôsledky zneužívania moci v komunálnej politike.

Počas štúdia som nepociťoval nedostatok inšpiratívnych podnetov a príležitostí na rozvoj. Najsilnejšou stránkou ateliéru dokumentárnej tvorby sú jeho pedagógovia. Každý z nich je zaujímavou osobnosťou, od každého sa dá naučiť niečo iné. Významnú rolu zohráva aj to, že sú to aktívni filmári, že popri vyučovaní reálne tvoria. Privítal by som väčší dôraz na pravidelné spracúvanie aktuálneho diania publicistickou formou.

V prvých rokoch na škole bolo určite najdôležitejšie a zároveň asi najťažšie naučiť sa, ako uvažovať nad výberom témy. Hneď za tým by som spomenul morálne „vzdelávanie“, ktoré prebiehalo na pozadí celého štúdia. Je to škola, ktorá z vás môže urobiť lepšieho človeka. Dôslednejšie by som sa však študentov pýtal na to, ako chcú svoju tvorbu využiť. Zdá sa mi, že pedagógovia sa zaujímali prevažne o náš osobný, autorský vzťah k téme. To je nepochybne kľúčová vec, no bez previazanosti s konkrétnou predstavou o požadovanom účinku diela podľa mňa stráca zmysel.

Ja som sa vybral cestou, ktorá sa približuje k žurnalistike. Som zamestnaný v spravodajskom médiu a popritom pracujem na filmových projektoch. Nevyhovuje mi taký režim, keď sa film vyprodukuje raz za čas, hovorí do toho tisíc cudzích ľudí, neustále musím zháňať granty a trpieť skľučujúcim stresom, ktorý vyviera z nepravidelnosti príjmu. Verím, že dnes sa už dá dosiahnuť veľa aj v súlade s princípom „do it yourself“. Výhodou štúdia v ateliéri dokumentu je, že sa spravidla naučíte aj základy kamery, zvuku a strihu, pretože ste často odkázaní sami na seba. To rozširuje možnosti uplatnenia.

Je to asi trochu moje špecifikum, že som si počas štúdia aktívne nevytváral okruh spolupracovníkov. Napriek tomu som nadviazal kontakty s hŕstkou ľudí, na ktorých sa môžem obrátiť, keď si s niečím neporadím sám. Doteraz mi to postačovalo. Predovšetkým si cením dlhodobú spoluprácu so strihačom Mátém Csuportom. No ak by som sa mal odhodlať na nejaký projekt, ktorého kreatívne ambície by si vyžadovali spoluprácu so širším okruhom ľudí z rôznych odvetví filmového remesla, musel by som ich asi nanovo hľadať. To je však moja „chyba“.

Momentálne pracujem na televíznom cykle, do ktorého je zapojených viacero ľudí z prostredia Vysokej školy múzických umení. Jeho téma sa bude týkať našej nedávnej histórie. Ďalej sa zaoberám žurnalistikou a podmienkami tvorby názoru v súčasnom mediálnom prostredí, ale tento projekt je ešte len v zárodku. Okrem toho sa snažím vo voľnom čase produkovať úžitkové videá pre ľudí a organizácie, ktoré mám záujem podporiť.

spracovala Jaroslava Jelchová