Jaroslav Hochel,

filmový publicista

Svetlo je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné ľudským okom, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 do 780 nanometrov. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje svetlo v ľudskom oku, sa nazýva videnie.
(Wikipédia)

Ako vieme, technickou podstatou filmu je fotografovanie, teda zachytávanie obrazu na svetlocitlivý materiál. Ostatne, pôvodom grécke slovo fotografia znamená svetlopis, písanie svetlom. Zdá sa mi až neuveriteľné, že priezvisko vynálezcov kinematografu, bratov Louisa a Augusta Lumièrovcov znamená vo francúzštine „svetlo“; keby to nebol fakt, musel by som sa domnievať, že im ho ako pseudonym vymyslela nejaká „kreatívna“ reklamná agentúra.

O svetle a jeho vlastnostiach by iste vedeli dlho a zasvätene rozprávať kameramani, osvetľovači i režiséri. Kým prvé dve profesie sa zaoberajú najmä jeho praktickou, technickou stránkou, režiséri musia mať na pamäti aj metaforický význam svetla. Marko Škop použil biblický výrok Nech je svetlo rovno ako názov svojho ostatného filmu a v spolupráci s kameramanom Jánom Melišom, ako na to poukázali autori viacerých recenzií, umne narábal s rôznymi zdrojmi svetla v obrazovej zložke filmu, čím nápadito, ale nenápadne podporil jeho základnú myšlienku. Výnimočný film Václava Marhoula Pomaľované vtáča, na ktorom má podiel aj Slovensko, zasa vstúpil do distribúcie so sloganom: Svetlo vidieť len v tme. Jeho detský protagonista potrebuje všeličo: jedlo, ošatenie, strechu nad hlavou, ľudský kontakt, ale najmä potrebuje nájsť ono povestné svetlo na konci tunela, aby sa pri potulovaní krajinou, ktorá je znivočená vojnou – doslovne i v prenesenom zmysle v podobe znivočených a zdivočených ľudských duší –, načisto nezvlčil. Kolega Peter Kováč v minulom čísle Film.sk v recenzii česko-slovenskej rozprávky Hodinárov učeň, ktorú nazval Bez svetla nie je tieň, napísal: „Aj na úrovni svetla a tmy vytvára snímka pozoruhodné obrazy. Badať tu napríklad inšpirácie barokovým šerosvitom, hlavne v interiérových scénach. Tvorcovia dôsledne pracujú s rôznymi možnosťami svetla a ponúknu aj nezvyčajnú (v kontexte filmovej rozprávky) snovú scénu, v ktorej sa na Lauru pomocou projekcie premieta pohyblivý tieň počas muzikálového čísla.“

Svetlo je naozaj dôležité. Nie náhodou vznikli v jazyku idiómy ako „uzrieť svetlo sveta“, „vniesť do niečoho svetlo“, „postaviť do priaznivého svetla“. A svetlo je dôležité aj vo filme, a to nielen technicky. Ale nie je svetlo ako svetlo. Vidí sa mi, že sa v slovenskom filme celkom zbytočne začínajú objavovať výtvory, ktoré neponúkajú očistné denné svetlo a nahrádzajú ho sliepňavým svetlom obskúrnych kasín, blikavým svetlom youtuberských obrazoviek a tak podobne. Svetlom, ktoré neosvetlí vôbec nič. Keď nemôžeme horieť a rozlievať svetlo, tak aspoň nezacláňajme, hovorí staré čínske príslovie. Aké poučné.

Prines svetlo a tma zmizne sama od seba.
(Erazmus Rotterdamský)