O obraze, slove a zvuku

Devätnásty ročník, 3 rokovacie dni. 26 príspevkov prednesených hlavne filmovými teoretikmi a historikmi zo Slovenska a Česka, projekcie filmov, prezentácie projektov, moderovaná diskusia o filme s jeho tvorcami. Toľko úvodné „štatistické“ zhrnutie programu poslednej výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie Obraz – Slovo – Zvuk, ktorá sa uskutočnila 17. až 20. októbra v Krpáčove.

Zúčastňujem sa jej roky, rád by som napísal, že pravidelne, ale nie vždy sa mi to v závislosti od hlavnej témy podarilo. Platí to aj pre ostatných účastníkov, filmových kritikov, vedcov i tvorcov zo Slovenska a z Česka. V Krpáčove sa stretávajú v pravidelnom dvojročnom cykle, aby tam prezentovali výsledky svojej filmovokritickej práce, aby sa vzájomne zoznamovali so svojim aktuálnymi bádaniami, novými projektmi a témami. To je zároveň hlavným cieľom podujatia – udržovať priestor na vzájomné stretnutia komunity, zoznamovanie sa s jej novými adeptmi na výmenu názorov a kontaktov, na nové pracovné prepojenia medzi prítomnými vedcami. Ako to na konferencii povedal jeden zo zakladateľov projektu Peter Michalovič, nie každý odbor v humanitných vedách má také šťastie. 

Ďalším, nemenej podstatným cieľom je dialogické nastavenie tejto odbornej diskusnej platformy. Na konferencii sa totiž nestretávajú len filmológovia, ale aj filozofi, estetici, literárni teoretici, prekladatelia, aktuálne napríklad aj teoretici reklamy či architektúry. Aj vďaka tomu sa jednotlivé odbory môžu inšpirovať a napredovať. Česko-slovenská filmologická konferencia je od svojich počiatkov miestom, kde sa film tematizuje z hľadiska viacerých vedných disciplín. Jej účastníkov okrem filmu spája predovšetkým osobitý étos, vid živej vedy ako takej racionálnej platformy bádania, v ktorej sa poznanie rodí z diskusie podmienenej otvorenosťou a vzájomným rešpektom. A to je mimoriadne dôležité aj preto, že na konferencii sa pravidelne zúčastňujú študenti, ktorí sa takto dostávajú do kontaktu s predmetom svojho štúdia aj v inom, ako prísne akademickom rámci.   

Aktuálny ročník tematizujúci obraz, slovo a zvuk ako významový a výrazový pojmový triumvirát podstatne podmieňujúci samo „bytie“ filmu je toho modelovým príkladom. Konferencia, ktorá má zmysel, čo nie je vymedzenie vo vzťahu k iným konferenciám, ktoré by zmysel nemali, ale bezprostredná skúsenosť, ktorú zažili nielen vystupujúci účastníci, ale i tí, ktorí sa na konferencii zúčastnili len tak, ako diváci a poslucháči, ako oná príslovečná odborná verejnosť. Ľudia, ktorí na konferenciu prišli vo svojom voľnom čase, nie kvôli vykazovaniu akejsi činnosti, nie kvôli akademickému scientometrizmu a bodom, ale preto, že  im to je prirodzené. Živá veda. 

Tému konferencie - slovo, obraz a zvuk v širších kinematografických kontextoch vymedzil hneď úvodný príspevok. Tieto pojmy identifikoval ako tri definujúce dimenzie filmu, respektíve filmového obrazu, už v ňom obsiahnuté, pričom vzťahy medzi slovom, obrazom a zvukom, ktorých je filmový obraz synestéziou sú zväčša harmonické, ale k synergii dochádza i vtedy, ak medzi nimi vládne disharmónia. 

Ďalšie príspevky tieto tézy rozvinuli do rozmanitých podôb. Vzťah slova, obrazu a zvuku sa stal predmetom širších rozvíjajúcich pojmových analýz, koncepčne zastrešujúcich rozmanité metodológie a prístupy. Stal sa však i východiskom analýz a interpretácií konkrétnych filmových diel a konkrétnych autorských poetík a prístupov k tvorbe pokrývajúcich celé široké spektrum kinematografie. Od programovo artových, artistných filmových diel cez rôzne autorsky definované dokumenty a experimentálne filmy vrátane amatérsky periférnych snímok, až k filmom ako jednoznačným pragmatickým naratívom, ktorých primárnou funkciou je generovať zisk. Či už išlo o dlhometrážne komerčné filmy alebo filmové reklamy. 

Konferenčné príspevky boli proporčne zoradené v ideových trsoch sledujúcich jednotlivé línie uvažovania, vzájomne kompatibilné metodologické prístupy, či príbuznú logiku uvažovania autorov príspevkov. Vznikol tým až dramaturgický naratív, príbeh konferencie ako takej, nazeraný skrz to, ako boli príspevky lokalizované v programe, čo znova svedčí o mimoriadnosti tejto konferencie. Nevyhnutným doplnkom podujatia sú aj pracovné projekcie a diskusie o filmoch – tohto roku sme mali možnosť diskutovať s režisérom Jurajom Šlaukom a hudobníkom Davidom Kollarom o ich filme Punk je hned. 

Na záver už len dodám, že príspevky prednesené na konferencii by mali opäť vyjsť v plánovanom konferenčnom zborníku na budúci rok.

Juraj Malíček / filmový kritik

MIDPOINT INTENSIVE SK

V Bratislave sa v dňoch 23. až 25. 9. konal workshop MIDPOINT Intensive SK, zameraný na analýzu scenárov celovečerných hraných filmov vo vývoji. Tento rok sa na ňom zúčastnili zástupcovia projektov Matka noci (scenár: Peter Balko, réžia: Peter Czikrai, produkcia: Michal Kollár), Hlavička (s. Juraj Raýman, r./p. Marina Andree Škop), Najšťastnejšia generácia (s. Marek Grajciar, p. Zdeněk Viktora), Odťažitá vôňa palaciniek (s. Juraj Šlauka, p. Ivo Miko) aj autori hosťujúcich projektov Rauš (s. Igor Vodráška) a Z vody (s. Martina Sľúková, p. Barbara Janišová Feglová). Lektorom bol opäť Ivo Trajkov. O svojich skúsenostiach z workshopu nám napísal Juraj Šlauka, scenárista projektu Odťažitá vôňa palaciniek. 

Nikdy som nebol fanúšik žiadnych „herbalife“ programov, ktoré na počkanie sľubujú zázračné ozdravenie literárneho scenára. Predstava dramaturgických analytikov, ktorí správnymi hmatmi dovedú text na hranicu dokonalosti, ma trochu desí. Autorská tvorba je totiž v procese veľmi neistá, plná pochybností a stáva sa ľahko zraniteľnou. Nesprávne chápaná dramaturgia na nej môže napáchať škody, ktoré v konečnom dôsledku zostanú na pleciach autora. Zažil som dramaturgiu v rôzne pokrivených formách, založenú raz na obyčajnom vykazovaní činnosti, inokedy na nenaplnených autorských ambíciách, ktoré sa dramaturgovia pokúšali prepašovať do textov. Zažil som aj dramaturgie sofistikovanejšie, postavené na skúsenostiach a intuícii, do značnej miery funkčné, no zároveň uzavreté – neochotné pohnúť svojou vlastnou hranicou. Takto pokrivené predstavy o dramaturgii potom nielen (de)formujú konkrétne diela, ale aj smerovanie kinematografie ako celku. Veď aj také hodnotiace posudky grantových komisií svojím charakterom do veľkej miery spadajú pod dramaturgiu. A tá musí byť transparentná, nezaťažená presadzovaním svojho vlastného štýlu. Mala by byť otvorená experimentu a žánrom. Nesmie byť invazívna, nezbavuje autora základného práva rozprávať svoj vlastný príbeh. Zo stretnutia s dramaturgom musí autor odchádzať s chuťou pracovať ďalej. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, nejde o kvalitnú dramaturgiu.

Svojho času som sa v rámci postprodukčných prác na filme Punk je hned! dostal vďaka českej koprodukcii k spolupráci s Ivom Trajkovom. Ivo je skúsený scenárista a režisér, zároveň je vedúcim katedry strihu na pražskej FAMU. Tento široký záber (doložený množstvom praktických skúseností), zanietenosť, nadšenie a akási z podstaty ducha prirodzená hravosť ho predurčujú na to, čo som sa tu snažil definovať ako kvalitnú dramaturgiu. Alebo naopak: podarilo sa mi to definovať práve na základe nášho stretnutia. Pozitívne je, že vďaka projektu MIDPOINT nie je až také ťažké svoj text k Ivovi dostať. Stačí len vyplniť žiadosť a priložiť k nej niekoľko podstatných náležitostí. A keďže som to zvládol ja, zvládne to zrejme každý. 

Program workshopu trvá tri dni. Primárne je určený autorom a producentom, no ja som naň tentoraz prepašoval kameramana. Samozrejme, prestrojeného za producenta – do zadného vrecka nohavíc som mu prezieravo vložil deravý groš. Zaujímavé je, že v rámci tohto programu človek nepracuje len so svojím textom, ale predpokladá sa, že sa oboznámil s textami ostatných účastníkov. Všetko sa začína odbornou prednáškou hneď v úvodný deň. Veľmi oceňujem, že nejde o nejaké zhrnutie základných pravidiel – ráta sa s tým, že tie má účastník už dávno osvojené. Účelom prednášky je rozvinúť dramaturgické myslenie na vyššej než základnej úrovni. Býva zacielená na špecifický a v zásade nie celkom štandardný problém, ktorého riešenie spočíva v progresívnom chápaní dramaturgie. Tento rok išlo o analýzu netypickej expozície filmu Leaving Las Vegas. Nasledujúci deň je dňom skupinových konzultácií, keď sú si zúčastnení autori navzájom dramaturgmi. V tejto fáze sa ponúka jedinečná možnosť otestovať sám pred sebou i pred ostatnými svoje vlastné dramaturgické postupy. Je celkom zaujímavé pozorovať, do akej hĺbky problému človeka pustí jeho vlastné uvažovanie, prípadne uvedomiť si, na čo pri analýze zabudol, čím znemožnil sám sebe preniknúť hlbšie. V rámci tohto dňa si autor zároveň ozrejmí základné problémy svojho vlastného textu. Čas medzi ukončením druhého a začiatkom tretieho dňa, ktorý sa nesie v znamení individuálnych konzultácií, tak môže na základe prebehnutej analýzy venovať uvažovaniu o svojomtexte. Finále celého programu je potom zamerané výhradne na konkrétne hľadanie východísk. A tie sú v konečnom dôsledku výsostným rozhodnutím samotného autora. V mojich očiach sa tak dnes MIDPOINT stáva ostrovom kvalitnej a nezvykle otvorenej dramaturgie, čo rozhodne nie je málo. 

Juraj Šlauka (scenárista)