Michal Michalovič (ed.):
Andrej Tarkovskij
(Slovenský filmový ústav, Bratislava, 2019, 120 strán)

Pri príležitosti retrospektívnej prehliadky filmov ruského režiséra Andreja Tarkovského, ktorá sa koná v Kine Lumière v Bratislave od 29. 10 do 21. 11. 2019, vydáva Slovenský filmový ústav publikáciu venovanú tvorbe tejto výraznej osobnosti svetovej kinematografie. Úvodnú časť knihy tvorí trojica štúdií. V prvej z nich prechádza jej autor Sean Martin Tarkovského životom, odkrýva jeho rodinné zázemie, sleduje jeho študentské roky, opisuje jeho pozíciu v sovietskom kontexte a vo vzťahu k tvorbe sa zaoberá aj jeho pracovnými metódami, naratívnymi a štylistickými postupmi či signifikantnými motívmi jeho filmov. Petr Král sa snaží postihnúť tajomstvo Tarkovského obrazov a hľadať v nich významy v štúdii s názvom Tarkovský čili Hořící dům. Juraj Oniščenko zase vidí kľúč k filmárovej tvorbe v jeho uchopení času a v tejto súvislosti rozoberá aj ideu poetického filmu a kategórie imaginárneho a reálneho. Druhú časť publikácie, ktorá obsahuje aj pomerne bohatý obrazový materiál, tvoria pôvodné autorské anotácie všetkých snímok z programu retrospektívnej prehliadky v Kine Lumière.


François Jost:
Kult banality. Od Duchampa k reality šou
(preklad Mária Ferenčuhová, Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav, Bratislava, 2019, 160 strán)

V októbri prednášal v Bratislave francúzsky profesor François Jost o filmoch Muž, ktorý luže a Eden a potom..., ktoré nakrútil francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet v spolupráci s bratislavskou Kolibou. Pri príležitosti tejto prednášky predstavili ASFK a SFÚ Jostovu knihu, ktorá sa venuje kultu banality. Svoje uvažovanie nad touto témou začína autor pri Duchampovi. Hovorí o prvotných prienikoch banality do oblasti umenia, zaoberá sa nielen otázkou jej povahy, ale i vnímania, oboznamuje čitateľa s viacerými pohľadmi na vec. Postupne vo svojej štúdii prechádza aj cez oblasť filmu, do svojho skúmania začleňuje ďalšie osobnosti, ako sú napríklad Andy Warhol, Georges Perec i spomenutý Alain Robbe-Grillet, a ako napovedá už názov knihy, prepája fenomén banality s masmediálnym prostredím. Publikácia je členená do šiestich ústredných kapitol: Nastolenie kultu, Banalita v ére mechanickej reprodukcie, Vynachádzanie každodennosti?, Odmietanie originality, Loft Story, popové dielo? a Banalizácia banality. 


Kino-Ikon 1/2019
(Asociácia slovenských filmových klubov, Vysoká škola múzických umení v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, Bratislava, 2019, 273 strán)

Aktuálne číslo časopisu Kino-Ikon otvára štúdia Jany Dudkovej Zradený socializmus? Obrazy mládeže, revolúcie a konformizmu v slovenskej televíznej tvorbe na začiatku deväťdesiatych rokov. Téme audiovizuálneho dedičstva sa venujú príspevky Jonathana Owena a Daniela Birda (nadväzujú na odborný seminár, ktorý sa uskutočnil pred rokom v Bratislave). Owenov text Exploatácia na export: Carlo Ponti, Moris Ergas a distribúcia filmov československej novej vlny sa zaoberá najmä snímkami ... a pátý jezdec je strach (r. Z. Brynych) a Zmluva s diablom (r. J. Zachar). Bird sa zase orientuje na poľskú tvorbu v príspevku s názvom Neidentifikovaný filmový objekt: Na striebornej planéteAndrzeja Żuławského (1977/1988). Do oblasti kinematografickej filozofie uvádza čitateľov autorská dvojica Tereza Hadravová – Andrea Slováková. Na pôdoryse von Trierovej Melancholie a jej kontextov predostiera svoje uvažovanie o filme Thomas Elsaesser. Časopis ďalej obsahuje napríklad rozhovor s americkým filozofom Thomasom Wartenbergom, štúdiu venovanú tvorbe Kornéla Mundruczóa či dva pohľady na oblasť amatérskeho filmu. Súčasťou Kino-Ikonu je aj občasník poslucháčov audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU Frame.


Zlatý fond slovenskej komédie I.
(Slovenský filmový ústav)

Slovenský filmový ústav vydáva na DVD nosičoch trojicu komédií režiséra Jána Lacka, ktoré vznikli koncom 50. rokov minulého storočia. Ide o filmy Statočný zlodej (1958), Šťastie príde v nedeľu (1958) a Skalní v ofsajde (1960). Prvý z nich predstavuje Jozefa Kronera v úlohe poctivého úradníka Jožka Púčika, ktorého neprávom obvinia zo sprenevery peňazí. Druhý film situoval Lacko do prostredia stávkarov, ktorí s túžbou po výhre netrpezlivo čakajú na vyhlásenie výsledkov športky. Trojica podarených kamarátov však hľadá aj rôzne „zlepšováky“, ako zvýšiť svoje šance na šťastnejší život. A neraz sa preto dostávajú do chúlostivých situácií. Humor však pramení aj z charakterových rozdielov ústrednej trojice – jeden je sebavedomý chytrák s vodcovskými sklonmi (hrá ho Marián Kleis st.), druhý je empatický dobrák (Ivan Mistrík) a tretí energický ťuťmák (Anton Mrvečka). V poslednom filme Lacko ponúka komické peripetie okolo trojice priateľov (v podaní Františka Dibarboru, Arnošta Garlatyho a Antona Mrvečku), ktorí sa snažia prekonať prekážky, aby sa mohli dostať na futbalový zápas s Brazíliou. Filmy sú na nosiči v obrazovom formáte 1 : 1,37, v pôvodnom znení so slovenskými a s anglickými titulkami.

dan