Slzy hokejového národa

Slovensko miluje hokej a hokejisti majú na Slovensku status supercelebrít. Možno sú i viac ako celebrity, pretože na rozdiel od nich nám robia v zahraničí dobré meno. Veď majstrovské víťazstvá slovenskej reprezentácie sú zrejme okamihmi najväčšej národnej hrdosti od čias Nežnej revolúcie.

I napriek láske k hokeju a faktu, že ide o jeden z mála tímových športov, v ktorom Slovensko vyniká na medzinárodnej úrovni, sú celovečerné filmy o hokeji v kinách raritou. Samozrejme, dokument 38 nevznikol len z nadšenia týmto športom. Siedmeho septembra bolo tretie výročie tragickej nehody, keď sa v Rusku zrútilo lietadlo, na ktorého palube zahynuli členovia hokejového mužstva Lokomotiv Jaroslavľ. Populárny televízny moderátor a občasný režisér Dano Dangl sa s Lukášom Zednikovičom rozhodol pri príležitosti tohto výročia priblížiť divákom jedného z pasažierov osudného letu – Pavla Demitru.

Na Demitru spomínajú všetky veľké osobnosti hokeja, ktoré ho sprevádzali počas kariéry. Od spoluhráčov z americkej NHL po hokejistov zo slovenskej reprezentácie, trénerov a funkcionárov. Všetci, ktorých by ste v takomto filme čakali. K oslavovaniu športových osobností určite patrí aj rekapitulácia obľúbených okamihov spojených s daným športom, v tomto prípade sú to pamätné hokejové góly, ktoré si zachovávajú priam posvätný status. Jednoznačne ide o divácky veľmi atraktívnu tému a tvorcovia do filmu vložili všetky zaujímavé momenty Demitrovej kariéry. Stál skoro pri každej veľkej udalosti slovenského hokeja po rozpade Československa, takže najviac priestoru má vo filme Paľo Demitra – hokejista.

Ak sa chceme pozrieť na Demitru ako na človeka, je tu toho pomenej. Jeho blízki nám povedia trochu o jeho vzťahoch s rodinou a s deťmi, o jeho súťaživej povahe, niečo o tom, ako balil dievčatá. Nie je toho veľa, mohli by sme to zhrnúť do pár riadkov. Demitrovu rodinu síce zastupujú jeho otec s matkou i súrodenci, no film sa zameriava na jeho manželku Máriu. Dokument zobrazuje jej cestu do Jaroslavľa, kde po prvý raz navštívi mohylu pre zosnulých hokejistov. Mária bola s Demitrom skoro od začiatku jeho profesionálnej kariéry, a tak jej najlepšie sadla úloha priblížiť divákom tú nehokejovú časť jeho života. Práve ona má v snímke najväčší priestor spomedzi nehokejistov a zastáva aj rolu akéhosi sprievodcu.

Z formálnej stránky film nepresahuje dokumentárny priemer. Možno preto, aby nevyplašili obyčajného diváka, navyknutého na televízne dokumenty, zvolili tvorcovia jednoduchú a nekomplikovanú cestu nakrúcania, vedúcu k zrozumiteľnosti pre každého. Žiadne experimentovanie či pohrávanie sa s formou, len tradičné rozhovory na kameru a množstvo archívnych záberov. Filmári nepovažovali za potrebné pohnúť sa s kamerou z miesta, opýtaní väčšinou sedia a len výnimočne sa postavia. Všetky výpovede sú snímané staticky, často na pozadí hokejových štadiónov alebo v interiéroch. Jedine Demitrova manželka sa ocitla v pozícii o niečo dynamickejšej – jej cesta do Jaroslavľa funguje ako metafora cesty za spomienkami. Vo filme nájdeme všetko, čo by mal dokumentárny portrét obsahovať: prvé Demitrove fotografie, jeho prvé športové pokusy, prvé zápasy, začiatky v NHL, prestupy medzi klubmi, prvé triumfy, posledné zápasy. Všetko je pekne chronologicky usporiadané, film sa pohybuje po jasne určenej línii.

Archívne materiály tvoria viac než polovicu snímky. Ide o zábery z hokejových stretnutí, pozápasové rozhovory, občas aj nejaké televízne vystúpenie. Väčšina archívnych záberov je v stranovom pomere 4 : 3, iba niektoré vyvolené si zaslúžili formát 16 : 9. Pri čiernobielych či starších záberoch je to pochopiteľné, no pri tých novších pôsobí obraz trochu nekonzistentne (a vyvoláva to otázky, či americké televízie preferujú „stlačený“ formát, alebo mal strihač zakázané meniť pomer strán). Rušivo pôsobia aj občasné prestrihy počas rozhovorov – akoby opýtaným raz za čas preskočila veta a bolo treba vystrihnúť viac, než sa dá odignorovať.

Hlavnou hviezdou filmu ostáva hokej. Je to tímový šport plný búrlivých momentov a rýchlych zákrokov, v ktorom sa vyzdvihuje spolupráca. A presne taký sa snaží byť aj film. Chce apelovať na divákovu spolupatričnosť, ponúknuť mu na chvíľu možnosť byť súčasťou tímu a užívať si nadšenie z víťazstva. Vždy keď slovenská reprezentácia vyhráva (a zvlášť, ak je to nad Čechmi), zmenia sa všetky neosobné pomenovania na láskyplné slovné spojenia typu „naši chlapci“ a už nevyhrávajú oni, ale my. Takto sa aj film snaží prezentovať život a kariéru Pavla Demitru. Je to dokumentárna pocta človeku, ktorý bol súčasťou čohosi väčšieho, akoby „patril“ celému národu a všetko, čo spravil, všetky tie úspechy neboli iba jeho, ale aj naše.

Demitrovi sa však napriek dlhoročnému pôsobeniu v reprezentácii nepodarilo dosiahnuť jeden triumf – ten najväčší –, zlatú medailu z majstrovstiev sveta, ktorú slovenská reprezentácia vybojovala v roku 2002. A pretože najslávnejší okamih vo filme chýba, môže sa stať, že komerčný úspech tohto dokumentu bude stáť pri zrode nového trendu filmov s hokejovou tematikou.

Snímka 38 je poňatá celkom veselo. Na to nadväzuje aj rozhodnutie „odignorovať“ samotnú tragickú nehodu. Tvorcovia vychádzajú z predpokladu, že každý o nej aj tak vie a pripomínať si ju už veľmi nechce. Nesnažia sa tlačiť na pílu, chcú sa radšej držať veselo-nostalgickej nálady a zbytočne neupozorňovať na leteckú haváriu. Na druhej strane, prečo nevenovať priestor aj Demitrovým spoluhráčom z klubu Lokomotiv Jaroslavľ? Veď v osudný deň zahynul on i celý jeho tím, hoci z filmu sa o ostaných pasažieroch nedozvieme nič.

Tam, kde tvorcovia šetria emóciami v obraze, vynahrádzajú si to v hudobnej zložke. Plačlivé tóny husieľ, violončela a pomalého klavíra môžu citlivé povahy dohnať k slzám. V snímke azda ani nenatrafíme na chvíľu ticha.

Pri dokumente 38 ide o jasné víťazstvo témy nad formou. Nesie v sebe nevypovedané, no z tónu filmu jasne znejúce posolstvo – sláva slovenskému hokeju a všetkým, ktorí v ňom niečo dokázali. Avšak aj na Slovensku budú stále i takí ľudia, ktorých hokej napriek ľahko šíriteľnej davovej eufórii nezaujíma. Pre nich bude tento film len obyčajným dokumentom o živote zosnulého športovca. Na to, aby si človek film poriadne užil, potrebuje istú dávku hokejového nadšenia. Treba však uznať, že tvorcom sa podarilo znovu spojiť národ pod hokejovou zástavou a na istý čas s pomocou tohto športu vypredali slovenské kiná.


38 (Slovensko, 2014) _SCENÁR A RÉŽIA: Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič _KAMERA: Tomáš Juríček, Tomáš Zednikovič _HUDBA: Ľubica Čekovská _ÚČINKUJÚ: Majka Demitrová, Pavel Demitra, Marián Gáborík, Michal Handzuš, Marián Hossa, Zdeno Chára, Tomáš Kopecký, Keith Tkachuk, Jeremy Roenick, Miroslav Šatan a iní _MINUTÁŽ: 87 min. _HODNOTENIE:  • • • ½  _OKTÓBROVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: 4. 10. (16.00)

Vladana Hrivnáková ( absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )
FOTO: Itafilm